Tento COVIDOVI rok sme mali rôzne plány kam sa vyberieme na trip. No situácia
so zatváraním hraníc a povinným testovaním nás primäla k nápadu, ktorý by sa
dal nazvať asi takto „Keď nemôžeme za hranice, poďme aspoň po hraniciach“.
Vymysleli sme si okruh Slovenskom po cestách, ktoré sa nachádzajú čo najbližšie k hraniciam. Samozrejme s návštevou všetkého zaujímavého, čo cestou stretneme. Hlavne sme
chceli navštíviť všetky trojhraničné body so susednými štátmi.
14.9.2020 - 1. deň Trojhranica (SK,AT,HU), Čunovo (SK), VD Gabčíkovo (SK)
Naša cesta sa začala v pondelok cestou do Bratislavy. Mali sme obavy, že budú
na ceste zápchy ako každý pondelok. Našťastie sa naše obavy nenaplnili. V
utorok 15.09. bol na Slovensku štátny sviatok, preto asi ľudia využili možnosť dovolenky a
predĺžili si víkend.
Náš prvý naplánovaný cieľ bol trojhraničný bod na Slovensko - Rakúsko - Maďarských hraniciach.
O tomto mieste vieme, že sa tu nachádzajú umelecké diela umelcov zo všetkých
troch krajín a že najlepšie sa sem dá dostať na bicykli. Ten sme k dispozícii
nemali, tak sme si už doma zisťovali, kde je najrozumnejšie zastaviť a ako sa
prejsť pešo.
Voľba padla na poľnú cestu pri starom hraničnom priechode Čunovo – Rajka.
Tadiaľto vedie aj červená TZT priamo k trojhranici.
Kým sme sa sem vybrali, museli sme samozrejme v hlavnom meste absolvovať pár
povinných zastávok 😊(Avion,
McDonald …). Na určené miesto sme dorazili o 13tej hodine, takže celkom
včas 😊.
Cestou po TZT nás prekvapil plot, ktorý je natiahnutý pozdĺž diaľnice. Avšak
ponad diaľnicu vedie most, cez ktorý sa dá zdolať aj táto prekážka. No keď sme prišli bližšie k
plotu tak sme zistili, že plot je upravený tak, že sa dá v pohode aj prejsť.
Taktiež je tu posedenie pri zaujímavom trojuholníkovom stole.
Samozrejme tomuto miestu je venovaná aj keška "GC1B1PJ - Gallery at Triplex",
ktorú sme mali v pláne odloviť už veľmi dlho.
K autu sme sa vrátili niečo po 14tej hodine, takže celá zastávka nám trvala
asi hodinu.
Ďalej sme pokračovali v ceste ku kaštieľu v obci Čunovo, kde sme chceli nájsť
kešku venovanú tomuto miestu, no žiaľ sme ju nenašli. Škoda, že si necháme
naše historické budovy takto chátrať. Však aj tento kaštieľ, postavený v roku
1770 a aj vedľa stojaca sýpka z druhej polovice 16 storočia sú toho dôkazom.
Obe budovy sú ohradené plotom a pomaly dožívajú ...
Vo vedľa stojacej čárde sme si dali kofolu a vybrali sa po plánovanej ceste do
areálu Divoká voda Čunovo.
Počasie bolo priam ideálne. Vedľa hotela Divoká voda sa ľudia kúpali v bazéne
...
My sme si obehli areál a našli kešku s názvom "GC1KNBJ - Rafting cache". Celý
areál je veľmi pekný a dá sa tu stráviť pár chvíľ, či už aktívne alebo len
prechádzkou. Areál bol sprístupnený v roku 1996 v nadväznosti na spustenie
projektu vodného diela Gabčíkovo.
Pred prejazdom po múre priehrady v Gabčíkove sme sa vybrali k známej Hullám
Csárde na brehu starého koryta Dunaja neďaleko prístavu. Táto malá reštaurácia
tu stojí od roku 1927 a stále patrí pôvodným majiteľom. Samozrejme povodne ju
niekoľkokrát zatopili, ale stále prežila.
Dôkazom vysokej vody sú tabuľky s dátumom povodne a dosiahnutou výškou vody
...
Žiaľ počas našej návštevy mali zatvorené, tak sme si dali kávičku v
neďalekej modernej budove pri prístave.
Cez priehradný múr sme už v minulosti viackrát prechádzali, preto to pre nás
žiadna novinka nebola. Ale určite odporúčame navštíviť toto miesto a aj
vyhliadkovú vežu, z ktorej je vidieť naozaj doďaleka. Sledovanie vplávania a vyplávania lodí do a z plavebnej komory sa bude páčiť najmä deťom. Počas nášho prejazdu
práve jednu z dvoch plavebných komôr opravovali.
Pri pokračovaní v našej ceste sme navštívili aj zaujímavý park sôch
historických osobností v obci Číčov.
Jedná sa o súbor drevených sôch vodcov uhorských kmeňov ...
Už sa pomaly stmievalo, tak sme si začali hľadať miesto na nocovanie. Ku
keške "GC892BT- Arcibiskupský lel", ktorá je venovaná zbúranému kostolu z 11
storočia, bolo treba prejsť po poľnej ceste pár kilometrov. Toto miesto sa
nachádza naozaj uprostred ničoho. Pôvodne sme chceli nocovať pri kostolíku,
ale obávali sme sa dažďa a v prípade veľkého blata by sme sa nemuseli dostať
naspäť do civilizácie.
Vrátili sme sa kúsok späť na pevnejšiu cestu, kde sme sa rozhodli
prenocovať.
Zastavili sme približne na rovine a pri pohľade z okna sme zostali
prekvapený, prečo sa to „šero“ okolo nás hýbe. Boli to komáre, ktoré zobrali
nášho Kevina útokom. Bolo ich neskutočne veľa. Všetky úpravy auta na spanie
sme sa snažili urobiť bez vystúpenia. Nakoniec bolo treba vystúpiť ....
Potom čo sme konečne zaľahli, trvalo nám ešte hodnú chvíľu, kým sme ich
(potvorky krvilačné) všetky pozabíjali.
Parkovacie súradnice : 47,756906°, 17,891924°
Najazdené : 151 km
Najazdené : 151 km
15.9.2020 - 2. deň Veľkolélsky ostrov (SK), Komárno (SK), Wellnes Patince (SK)
Ráno sme sa zobudili celkom dobre vyspatý. Mali sme veľké obavy, že ráno sa
komáre dostanú znovu do auta, ale bolo to nakoniec fajn. Nocovať niekde v poli síce
neprináša žiadne pekné výhľady, ale na druhej strane nás tam nikto
neruší ...
Po kávičke, čaji a raňajkách sme sa vybrali na neďaleký Velkolélsky
ostrov.
Zaparkovať sa dalo hneď pri kempingu Zlatý Hucul. Bol tu fungujúci bufet a
malá ekofarma so zvieratami.
Tento ostrov na Dunaji patrí medzi naše najkrajšie a skupina nadšencov sa
snaží o jeho zveľaďovanie a ochranu. Ďalšou zaujímavosťou je, že scenérie
ostrova boli využité pri nakrúcaní rozprávky Mahuliena zlatá panna z roku
1986. Na pamiatku bol most, ktorý vedie na ostrov, v roku 2015 pomenovaný
na „Mahulienin most“.
Informácie o ostrove nesklamali, bolo tu naozaj krásne. Lúky, kone,
pláž na brehu Dunaja ... určite by sa tu s deťmi dal stráviť pekný
výlet.
Nás však už čakalo neďaleké mesto Komárno, kde sme síce už boli, ale nové LAB
kešky nám chystali ukázať aj miesta, ktoré až tak dobre nepoznáme. Vzhľadom k
tomu, že bol štátny sviatok, tak sme zaparkovali v centre mesta bez
problémov a bez poplatku. Vytiahli sme kolobežky (výnimočne sme ich
nezabudli doma 😊) a vydali sa
do mesta ...
Známe námestie Európy bolo skoro bez ľudí. Aj známa Komárňanská pevnosť
bola zatvorená. Nám to vôbec neprekážalo, keďže sme jej prehliadku už
absolvovali v minulosti.
Po rýchlom obede sme sa zastavili pri sútoku Váhu a Dunaja. Je to veľmi
zaujímavé miesto, kde sa stretáva obrovské množstvo vody ... Na
kolobežkách sme absolvovali skoro 4 kilometre.
Následne sme sa vybrali popri hraniciach smerom na východ. No ďaleko sme
sa nedostali. Vedľa cesty sa nachádzal billboard upozorňujúci na Wellness Hotel Patince. Krajšia polovica našej výpravy hneď rozhodla, že ideme
využiť krásny slnečný deň na slnenie a plávanie v tomto peknom prostredí.
Tomu sa „nedalo“ odolať.
Cestou v Patinciach sme ešte odbočili ku keške "GC78A71 - Slovenský južný
pól". Je to najjužnejšie miesto na Slovensku. Žiaľ kešku sme nenašli, zato
sme vo vysokej žihľave získali imunitu proti reume 😊.
Hotel aj wellness nás nesklamali. Využili sme všetko, čo nám Patince
ponúkli.
Aj keď sme sa dnešný deň na mape moc neposunuli, tak teplá voda bola fajn
a my sme si poriadne oddýchli pred ďalšou cestou.
Parkovacie súradnice : 47,747872°, 18,307395°
Najazdené : 51 km
Ubytovanie: 132,84 Eur (Wellness Hotel Patince)
Najazdené : 51 km
Ubytovanie: 132,84 Eur (Wellness Hotel Patince)
16.9.2020 - 3. deň Štúrovo (SK), Burda (SK), Šahy (SK), Pustý kostol (SK)