Rakúsko a Taliansko 13.09. - 28.09.2024 - 1. časť (13.09. - 20.09.2024)

Tohtoročné leto sme vedeli, že bude náročné a plné rôznych malých programov, takže sme aj letnú dovolenku plánovali až na začiatok septembra. Rozmýšľali sme, akým spôsobom a kam sa vyberieme. Nakoniec sme sa rozhodli, že nebudeme spať v aute, ale namiesto toho si v batožinovom priestore odvezieme bicykle. Spomenuli sme si, že keď sme pred 12-timi rokmi dovolenkovali v okolí Zell am See, tak už v tom období tam boli krásne cyklotrasy. Určite sa to za to desaťročie iba zlepšilo. Ďalšou zastávkou malo byť okolie jazera Lago di Garda, odkiaľ sme videli video s nádhernou cyklotrasou. Takže naša prvá voľba bola jasná. Samozrejme, keď už sme v Taliansku, tak by mohlo byť aj more ešte na kúpanie. Plán bol super, tak sme sa už celé leto na to tešili.

13.09.2024 - 1. deň   Wildental (AT)

Samozrejme, naša dovolenka nás musí vždy niečím prekvapiť. Tentoraz to bolo počasie. Na celý víkend boli hlásené celodenné dažde a aj predpoveď na storočné vody. Aj sme rozmýšľali, či sa vôbec vybrať na cestu, no nakoniec sme všetko potrebné naložili do auta a okolo 13-tej sme sa vybrali smerom na Salzburg. Teraz by bolo treba napísať nejaké zážitky z cesty. No jediný zážitok bol dážď – celou cestou dážď. Samozrejme, musím to upresniť – dážď nebol stále, občas sa vystriedal s prietržou mračien 😊.

Napriek tomu však cesta po rakúskych diaľniciach bola bezproblémová (teda až na 10-minútové zdržanie pri malej nehode). S jednou zastávkou v rakúskom supermarkete sme sa už o 19-tej ubytovávali v penzióne WILDENTAL. Je to presne ten istý penzión, kde sme bývali aj pred 12-timi rokmi.

Toto je pohľad z okna, nie na náš penzión 😊.

Najazdené :  500 km
Diaľnica  :   11,50 Eur
Ubytovanie:  320,00 Eur (Pension Wildental)

14.09.2024 - 2. deň   Wildental (AT)

Celú noc nám pršalo, takže sa nám dobre spalo. Vybavili sme raňajky a rozmýšľali sme, čo s načatým dňom. Samozrejme, vonku ešte riadne pršalo. Nakoniec sme sa rozhodli, že budeme robiť NIČ. Čiže konečne si užijeme tú „pravú“ dovolenku s celodenným leňošením. Takže žiadne nové zážitky sa nekonali. Ale môžem pridať fotky výhľadu z okna – ráno, na obed a večer 😊. Stále to isté, dážď, dážď a znovu dážď, len občas s inou intenzitou.

15.09.2024 - 3. deň   Maria Kirchental (AT)

Ráno nás prekvapilo počasie – nepršalo. Podľa predpovede malo opäť pršať až okolo 14-tej hodiny. Vybrali sme sa teda na najznámejšie pútnické miesto pri Salzburgu a to na kopec, ktorý sme zatiaľ videli iba z izby penziónu a to ku kostolu Maria Kirchental. Mohli sme sa tam, samozrejme, vybrať aj autom, ale po včerajšom ničnerobení sme si zvolili pešiu túru.

Aspoň sme mohli odfotiť náš penzión aj zvonku 😊.

Po dobre značenom turistickom chodníku sme stúpali, stúpali a stúpali. Popri ceste sa samozrejme nachádzali aj informačné tabule o histórii jednotlivých úsekoch cesty. 

Nakoniec sme sa po cca 1,5 hodine ocitli na parkovisku. Veľmi nás potešilo, že tomuto miestu sú venované aj LAB kešky. Ako prvé sme prechádzali popri hostinci, kde nás zaujali ceny, ktoré neboli zvlášť vysoké v porovnaní s inými miestami v okolí. Potom sa pred nami už objavil kostol, ktorý je dominantou celého tohto pútnického miesta.

Kostol postavili v rokoch 1694 až 1701 podľa plánov najvýznamnejšieho rakúskeho barokového architekta Fischera von Erlach. Vo vnútri kostola nás prekvapil veľkolepý presvetlený priestor. Samozrejme, najdominantnejší v kostole je oltár. Pochádza z roku 1858.

Prekvapivé bolo tiež, že v tejto výške, cca 850 m n. m., bol už miestami sneh. Následne sme našli aj kešku venovanú tomuto miestu, ako aj bonusovú kešku ku labkám.

Ako sme sa vybrali na cestu smerom dolu do penziónu, tak začalo zase pršať. Predpoveď im teda nevyšla o cca 1,5 hodiny. Nám to však nevadilo, lebo sme boli vyzbrojení ochranou pred dažďom vo forme pršiplášťov 😊. Cesta bola vlastne taký beh medzi kvapkami, ale zvládli sme to celkom dobre, takže sme ani neboli veľmi mokrí 😊.

Celkovo mala naša dnešná túra cca 8,6 km. No a tým aj dnešné spoznávanie okolia skončilo. Tešíme sa však na zajtra, keď by už nemalo pršať, aspoň podľa predpovede.

16.09.2024 - 4. deň   Wildental (AT)

Dnešné ráno začalo štandardne. Čiže lialo ako z krhly. Dali sme si raňajky a rozmýšľali, čo by sa dalo v takomto nečase podniknúť. Doobedie sme strávili na izbe a písali napríklad aj tento blog. Poobede sme si povedali, že by bolo treba niečo vymyslieť. Nakoniec sme sa zachovali ako klasickí Slováci v daždi – vybrali sme sa do Salzburgu, do nákupného centra 😊.

Poblúdili sme trošku, niečo nakúpili a samozrejme navštívili konečne aj náš obľúbený McDonald´s 😊. O chvíľu už bola tma. Už nás čakala teda len posledná noc v Rakúsku.

Ani takúto dovolenku sme ešte nezažili – že by sme neabsolvovali nič z naplánovaného programu ☹️.

Najazdené :  89 km

17.09.2024 - 5. deň   Lago di Carezza (I)

No samozrejme, dnes ráno, keď sme sa lúčili, tak sa ukázalo slniečko. To aby sme mali príjemnú cestu do Talianska.

Stačilo prejsť pár kilometrov a o chvíľku bola teplota nad 20 stupňov – a o snehu v týchto končinách sme počuli naposledy v zime 😊.

Dnešným naším cieľom bolo dostať sa do Talianska, do nášho ďalšieho hotela, ktorý sa stane naším útočiskom na pár dní pri spoznávaní okolia jazera Lago di Garda. 

Cestou nás čakala ešte jedna veľmi príjemná zastávka. V blízkosti mesta Bolzana sa nachádza známe jazero Lago di Carezza – alebo aj Zrkadlové jazero. A prečo sa mu tak hovorí? No, z každej strany sa na jeho hladine odráža horský masív Latemar a hlavne jeho najvyšší vrch – Cimon del Latemar (2842 m n. m.).

Z parkoviska sa k jazeru dá dostať novovybudovaným tunelom popod cestu, kde sa okrem obchodíkov nachádzajú aj bezplatné WC.

Jazierko nie je veľké, ale je naozaj krásne. Okolo celého jazera vedie pekný náučný chodník. My sme ho tiež obišli dookola. Trvalo nám to možno 20 minút. Najviac času nám zabralo hľadanie kešky, ktorú sa nám aj tak nepodarilo nájsť.

Za parkoviskom, o pár metrov ďalej, je aj veľmi zaujímavý lanový most, ktorý sme si samozrejme nemohli nechať ujsť.

O pár minút sme už boli opäť na diaľnici a tesne pred 19-tou sme dorazili do nášho ORZIHOTELa.

Ubytovanie bolo trošku mimo civilizácie, zato v prírode – teda v blízkosti poľnohospodárskych fariem, ktorých aróma nám občas udrela priamo do okna 😊.

Najazdené :  493 km
Diaľnica  :   30,90 Eur
Parkované :    4,00 Eur
Tankovanie:   62,09 Eur - 43,15 l
Ubytovanie:  314,64 Eur (Orzihotel)

18.09.2024 - 6. deň   Lago di Iseo (I)

Noc bola celkom fajn, takže sme si trošku aj pospali a na raňajky sme sa dostali až okolo 9-tej. Čo dodať k raňajkám – štandardné hotelové. Ani neohúrili ale ani neboli skromné. Takže bolo všetko fajn 😊. V pôvodnom pláne sme mali bicyklovanie okolo jazera Lago di Iseo, ale predpoveď počasia bola taká rôznorodá. Nakoniec sme sa rozhodli, že ideme. Od hotela to k jazeru bolo cca 35 kilometrov a už sme a parkovali na neplatenom parkovisku neďaleko mesta Iseo. Vybrali sme bicykle z auta a o chvíľku sme už šliapali po cyklotrase v smere hodinových ručičiek. K vode sme sa prvýkrát dostali v obci Paratico.

Vyzeralo to tu naozaj ako niekde pri mori – olivovníky, voda, promenáda. Veľmi sa nám tu páčilo.

Čo nás však príliš netešilo bol fakt, že na západnej strane jazera sú cyklotrasy vedené po ceste. Hlavne v tuneloch to bolo miestami veľmi nepríjemné.

Ale zas treba uznať, že počas našej jazdy bolo tých áut pomenej. Určite počas sezóny je to tu ešte nepríjemnejšie. Ale už len samotná cesta, ktorá bola v určitej časti zapustená priamo do skalného masívu, bola super zážitkom.

Na východnej strane to bol zas zážitok cyklistický – super vybudované cyklotrasy priamo nad jazerom a potom cyklotrasa viedla po starej ceste, na ktorú už autá majú vjazd zakázaný.

V týchto miestach sme využili aj kempingové stoly a urobili si malú obednú prestávku. Čo nás však trošku prekvapilo, bol hustý dážď, ktorý sa spustil asi po 10 minútach jazdy po našej obednej prestávke.

No nič to – ešteže boli cestou tunely, v ktorých sme si urobili prestávku a počkali, kým prestane tak intenzívne pršať.

Do mesta Iseo sme dorazili cca o 16-tej hodine. Pohľadali sme LAB kešky, poprechádzali sa po centre mesta, ochutnali miestnu zmrzlinu a vybrali sa k autu. Bolo to už len pár minút.

Dnes to bolo naozaj trošku náročné – tých kilometrov bolo na nás dosť veľa, hlavne preto, že sme toto leto bicyklovanie vcelku zanedbávali 😊. Večeru sme vybavili v jednom z McDonald´s, ktoré boli cestou do hotela.

Najazdené :   92 km

Okruh Srbsko, Kosovo, Albánsko, Severné Macedónsko 06.09. - 18.09.2023 - 2. časť (12.09. - 18.09.2023)

12.09.2023 - 7. deň   Sarande (AL)

Spalo sa nám naozaj dobre. To už asi pôsobil ten morský vzduch. Zbalili sme sa a vybrali sa na raňajky, ktoré boli, ako to povedať, také slabšie 😊, také albánske 😊. Prevažovali opäť rôzne sladké dobroty, ktorých ale ja nie som kamarát. Na druhej strane sme mali ale prestreté pri bazéne s výhľadom na hotel.

Rozlúčili sme sa s majiteľom a tešili sa do nového hotela bližšie pri mori. Ubytovať sme sa mohli až od 14tej, tak sme sa rozhodli pre prechádzku po meste Sarande a zaspomínať si, ako to tu pred tými 7mimi rokmi vyzeralo. Cesta nám trvala len pár minút. Problém bol akurát s parkovaním. Rozhodli sme sa pre platené podzemné parkovisko. Mali sme šťastie a bolo tam miesto, kde sa dalo aj otočiť, pretože neviem či by sme to cúvaním dali 😊.

Na promenádu to už bol len kúsok. Tu nás čakal typický prímorský svet s lodičkami, predajcami, lavičkami, reštauráciami...

Veľa vecí sa tu za tých 7 rokov pomenilo. Akurát banánovník v záhradnej reštaurácií tu stále je (máme na neho špeciálne spomienky 😊).

Pobehali sme obchodíky, nakúpili nejaké suveníry a šups do auta smerom k hotelu. Nachádzal sa na predmestí, cca 5 km od centra.

Zaparkovali sme na hotelovom parkovisku a chystali sa ubytovať. Žiaľ izba ešte nebola pripravená, tak sme sa rozhodli, že si dáme neskorší obed. Reštaurácia v hoteli bola zatvorená (už bolo trošku po sezóne), no recepčný nám bez problémov odporučil susedný hotel s naozaj kvalitnou kuchyňou.

Pekne si nás usadili a musíme povedať, že to bolo všetko na úrovni. Ani sme nečakali, že priamo pri pláži zažijeme takúto kuchyňu.

Však posúďte sami podľa fotiek:

Len pre zaujímavosť to bolo veľmi, veľmi chutné a cenovo to bolo asi ako u nás štandardná reštaurácia.

Do hotela H1 (ale ako som zistil už pri písaní tohto blogu je premenovaný na ORCHIDS) sme prišli práve včas. Z izby práve vychádzala upratovačka.

Naozaj nás prekvapilo, aký fantastický hotel priamo na brehu mora sme si našli.

Dlho sme sa v izbe nezdržiavali a ponáhľali sa do mora. K hotelu patrila aj časť pláže s vlastnými ležadlami. No jednoducho paráda. A takto vyzeral náš hotel z vody 😊.

Večeru sme vybavili na izbe. Čo sa nedalo len tak prehliadnuť bol nádherný západ slnka priamo z balkóna izby.

Pôvodne sme chceli zostať len jednu noc, ale vzhľadom k tomu, ako tu bolo fantasticky, tak sme si doobjednali ešte ďalšiu. 

Parkovacie súradnice : 39,851920°, 20,021250°

Najazdené :   27 km
Parkované :    5,00 Eur
Ubytovanie:   40,00 Eur (Hotel H1)

13.09.2023 - 8. deň   Sarande (AL)

Naozaj sme si zase dobre pospali a vybrali sa na raňajky. Boli to švédske stoly, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiadny veľký hotel. Bolo tu všetko. Od mäsových výrobkov, zeleniny, cereálií. Veľmi, veľmi dobre.

Hlavne ak si zoberieme, že sme platili za noc 40 Eur aj s raňajkami pre 2 osoby ...

Celý deň sme len oddychovali. Prechádzali sa po okolí, vybavili drobné nákupy. Kúpali sa v mori a popri tom plánovali, čo z nášho itineráru vynecháme, keďže sme sa tu rozhodli stráviť deň navyše 😊.

Veľmi sme si to tu užili, oddýchli si a deň sme zakončili večerným kúpaním a pozorovaním nočného Sarande z baru 😊.

Parkovacie súradnice : 39,851920°, 20,021250°

Ubytovanie:   41,10 Eur (Hotel H1)

14.09.2023 - 9. deň   Kordhocë (AL), Berat (AL), Kayon Holte (AL)

Ani sa nám nechcelo zase baliť a ísť ďalej. Po raňajkách sme však naložili veci do auta a vybrali sa na sever. Práve sa nám naša dovolenka prehupla do svojej druhej polovice. Nielen čo sa počtu dní týka, ale aj smeru jazdy. Doteraz sme stále išli smerom na juh a vzďaľovali sa od domova. Oddnes vlastne už ideme domov 😊.

Ako náš ďalší cieľ sme mali mesto Gjirokaster. Cesta k nemu bola bezproblémová, viedla nás albánskym vnútrozemím.

Pôvodne sme tu mali na pláne navštíviť hrad a pozrieť si mesto. No stred mesta bol totálne upchatý autami, ľudia prechádzali kade tade cez cestu. Neskôr sme si všimli, že tu boli práve nejaké trhy alebo nejaká oslava, takže milión ľudí a áut. To nie je pre nás 😊. Tak sme to teda otočili čím skôr von z mesta a pokračovali k nášmu ďalšiemu cieľu vzdialenému len pár kilometrov.

Po malom blúdený po mestských uličkách sme už o pár minút parkovali pri kamennom moste s názvom Kordhocë. Je to osmanský kamenný oblúkový most, ktorý je dlhý cca 20 m a široký 7 m.  Hneď pri moste je auto umyváreň a malý servis. Vôbec to nevyzerá ako miesto s historickým významom ☹️.

Keďže sme sa tu moc nezdržali, tak sme mohli veselo pokračovať vnútrozemím smerom k mestu Berat.

Cesta bolo zaujímavá, prechádzala cez rôzne dedinky a mestá, ale aj kopcovitým terénom, kde ľudia pracovali na svojich políčkach. Dokonca sme si zakúpili aj olivový olej priamo od výrobcu 😊.

Na ceste sme stretli aj nejaké tie zvieratká 😊, museli sme dávať pozor, aby sme niečo neprešli ...

K pevnosti Berat sme prišli po 13tej hodine a bez problémov zaparkovali pod pevnosťou. Kúsok sme si vyšli do kopca. Podobne ako v Skodary, tak aj tu sú domáce autá pánmi na ceste. Napriek mnohým zákazom ich majitelia vyviezli až pred vchod. Samozrejme nemali kde zaparkovať, lebo tu už parkovali ich kolegovia 😊.

Berat je od roku 2008 zapísaný do zoznamov UNESCO. Patrí medzi veľmi dobre zachované miesta, ktoré si zachovali svoj orientálny vzhľad v kombinácii s kresťanskými ako aj moslimskými pamiatkami. Je to najmä z dôvodu, že sa nenachádzalo priamo na historických obchodných cestách. Ležalo tak trošku bokom 😊.

Poprechádzali sme sa po pevnosti, pofotili domy so zaujímavou architektúrou charakteristickou práve pre Berat. Väčšina domov tu má širší pôdorys ako prízemie z dôvodu rôznych balkónov a výstupkov nad cestami.

V jednej malej rodinnej reštaurácii (naozaj rodinnej, mali pre hostí len 3 stoly) sme si dali obed skladajúci sa z domácich špecialít. Už si názov jedál nepamätáme, ale bola to nejaká vyprážaná palacinka plnená syrom a zeleninovo masové placky. Bolo to celkom fajn 😊.

Najedení sme sa vybrali ďalej smerom ku kotline Holtes. Bolo to cca 70 km vnútrozemím. Najviac nás zaujali ťažobné veže. Nevieme, čo sa tam konkrétne ťažilo, ale celou cestou bolo cítiť asfalt 😊.

Veľmi zaujímavý bol aj pohľad na most ponad vodnú nádrž Banjë. Tento most je v súčasnosti považovaný za najkrajší v Albánsku.

Chvíľku po 17tej sme už parkovali pri reštaurácii s kempingom, ktorá sa nachádza pri vchode do rokliny. V reštaurácii mali už kuchyňu zatvorenú, tak sme si dali len niečo na pitie a chvíľku oddychovali.

 Potom sme sa vybrali poobzerať si ako to tu vyzerá s roklinou.

Vôbec sme netušili čo nás čaká. Prišli sme ku skalnému zúženiu a vidíme, ako si ľudia vyhŕňajú nohavice a brodia sa hlbokou vodou priamo do rokliny. Potom už pokračovali vo vode po členky. No nič sa nedalo robiť, tak sme to skúsili aj my. Ak sa našla správna cestička, vedeli sme sa prebrodiť tak, aby sme neboli moc mokrí 😊.

To brodenie však stálo za to.

Za chvíľku sa pred nami objavila roklina s vysokými skalnými stenami po oboch stranách.

Bola to paráda. Niečo nečakane krásne. Zaujímavé boli aj rôzne pramene teplej vody po stranách kaňonu.

Prešli sme ešte pár 100 metrov a obdivovali tú krásu. Na fotografiách to až tak nevynikne.  

Potom sme prišli k brodu, kde bola voda nad pás. Vzhľadom k tomu, že sme neboli vhodne oblečení a v rokline sa začalo rýchlo stmievať, tak sme sa rozhodli otočiť to späť k autu. Rozhodli sme sa, že na druhý deň musíme roklinu ešte raz podrobne preskúmať.

Ešte nás samozrejme čakalo aj brodenie späť do civilizácie, ale stálo to zato. Zabudli sme ešte pripomenúť, že sa jedná o horskú rieku, ktorá bola naozaj studená bŕŕŕ.

Na brehu rieky kempovali rakúsky cestovatelia, tak sme sa rozhodli, že aj my strávime noc na tomto mieste.

Uvarili sme si večeru a tešili sa na ranné brodenie v kaňone.

Parkovacie súradnice : 40,925940°, 20,221870°

Najazdené :  276 km
Tankovanie:   50,24 Eur - 27,00 l

15.09.2023 - 10. deň   Kayon Holte (AL), Selca e Poshtme (AL), kláštor sv. Naum (MK)

Noc vedľa rieky bola bezproblémová. 

Vedľa nás nocovali Rakúšania a na druhej strane Poľský campery. Pozdravili sme sa a povedali sme im o brodení, aby sa rovno pripravili do plaviek 😊.

Po raňajkách sme sa aj my prezliekli a tešili sa na ďalšie objavovanie krás tejto rokliny.

Prvý brod sme zvládli bez problémov a obdivovali toto naozaj krásne miesto aj za krásneho slnečného svitu. Aj keď skalné steny sú také vysoké, že sem o tomto čase ešte priamo slniečko nesvietilo.

Druhé brodenie bolo už naozaj hlbšie, voda tu bola cca 120 cm hlboká, takže sme sa dobre osviežili. Voda bola poriadne studená, ale určite to stálo za to.

Na konci rokliny (kde sa ľudia už otáčali) bolo ďalšie zúženie s hlbokou vodou, ktorú bolo treba už ale preplávať. Aj s poľským kolegom sme sa rozhodli, že to preplávame a pozrieme sa, čo je ďalej.

Plávať bolo treba možno aj 30 m v naozaj veľmi, veľmi studenej vode (asi na 2 cm  - chlapi pochopia 😊). Potom sa dalo prejsť ešte nejakých 50 m až sme sa do stali na miesto, kde už bola voda opäť hlboká. Bol tu ale aj prúd medzi skalami, ktorý bol veľmi silný. Dohodli sme sa, že to už ďalej nebudeme riskovať a otočili sme sa.

Na spiatočnej ceste sme si zase užívali úplne iný pohľad na tuto roklinu. Bola to skrátka fantázia.

Celá prechádzka mala cca 2 - 3 kilometre, takže je tu čo objavovať. Dúfam, že to zostane zachované v takejto kráse a v kľude aj naďalej. Pred pár rokmi sme si mohli užívať takúto divočinu a krásu s pár návštevníkmi pri slávnom modrom oku na juhu Albánska, kde je to teraz hlavne divočina plná ľudí ☹️.

Plný zážitkov sme nasadli do auta a vybrali sa opäť na sever smerom k Ohridskému jazeru.

Cestou sme prechádzali cez mesto Elbasan. Tu nás zaujali trhovníci predávajúci naozaj najrôznejšie veci. Napríklad prázdne 5 – 10 litrové barely na vodu.

Zastavili sme sa na blízkom parkovisku a trošku si užívali aj tento pravý Balkán 😊. Kúpili sme aj nejaké drobnosti a samozrejme nejaký zdravý stredfood na obed 😊.

Potom sme navštívili ďalší kamenný most s názvom Kamara. Bol postavený okolo roku 1714 a prešiel niekoľkými stavebnými úpravami, vrátane rekonštrukcie počas osmanského obdobia.

Je dlhý asi 40 metrov a široký približne 3,5 metra. Veľký oblúk mosta má rozpätie 23 metrov.

Bola to príjemná zastávka s malou prechádzkou. Autom sa dalo zastaviť cca 400 m pred mostom. Samozrejme sme našli aj kešku venovanú tomuto miestu.

Naša ďalšia cesta viedla k dedinke Selca e Poshtme. Tu sa nachádzajú veľmi zaujímavé hrobky kráľov zo 4 až 1 storočia pred n. l.

Cesta k nim bola na konci úplne bez asfaltu, čiže len ujazdená šotolina. Aj takéto divoké je Albánsko 😊.

Zaparkovali sme na mieste, kam sa dalo autom ešte bezpečne dostať a vybrali sa do kopca k hrobkám po svojich.

Sú to hrobky kráľov niekdajšieho ilýrskeho mesta Pelion. Jednotlivé hrobky sú vytesané do skaly a priečelia sú zdobené iónskymi stĺpmi.

Tých hrobiek je tu podľa dostupných informácií 5. Zatiaľ tieto hrobky nie sú zapísané v zozname UNESCO a sú voľne prístupné. Sú tu aj zaujímavé informačné tabule venované tomuto miestu.

Bola to pekná prechádzka po úbočí hory s krásnym výhľadom na albánske pahorkatiny.

Neskôr sme opäť nasadli do auta a vyrazili konečne k Ohridskému jazeru. Z diaľky to vyzeralo ako keby sme sa blížili niekam k moru 😊.

Čo nás prekvapilo, bola krásna čistá voda a upravené pláže na celom albánskou úseku, ktorým sme prechádzali.

Krásne bolo aj vodné vtáctvo, ktoré sme mali možnosť priamo z auta aj odfotiť.

O chvíľku sme už boli na hraničnom priechode do Severného Macedónska. Boli sme tu akurát 2 autá, takže sme boli za pár minút vybavený.

Naším cieľom bol pravoslávny kláštor svätého Nauma, ku ktorému sme dorazili presne o 17tej hodine. Zaparkovať sa nám podarilo na platenom parkovisku priamo pri vchode do kláštora.

Po prejdení brány sme zostali veľmi príjemne prekvapení. Krásne prostredie, trávička, stromčeky, stánky s rôznymi predajcami.

Samozrejme sme sa zdržali nakupovaním suvenírov a rôznych darčekov, takže sa pomaličky začalo aj stmievať. Ale to nám nebránilo, aby sme si celý komplex poriadne prezreli.

Prekvapila nás čistá voda v riečke, ktorá tu priamo vyviera a potom vteká priamo do jazera.

Celkom to tu žilo, dalo sa tu člnkovať, navštíviť rôzne reštaurácie alebo si len tak posedieť v krásnom prostredí. 

Samozrejme sme si obzreli aj kláštor, ktorý je jedným z najnavštevovanejších pamiatok v Severnom Macedónsku. Bol do súčasnej podoby obnovený cca v 16. storočí. 

Svätý Naum Ohridský bol stredoveký učenec a spisovateľ, ktorý spolu so svätým Klementom šíril kresťanstvo medzi Slovanmi. Dokonca spolupracoval aj na tvorbe hlaholiky a cyriliky. 

V tomto kláštore je aj pochovaný a podľa legendy je jeho srdce stále počuť ak si priložíte ucho k jeho rakve.

My sme boli naozaj unesení týmto miestom. Výhľad na kľudnú hladinu Ohridského jazera bol fascinujúci.

Ako sme sa pobrali k autu zazreli sme tu kempujúcich Slovákov v obytných autách. Poinformovali sme sa o možnostiach prespatia a uistili nás, že na jednu noc tam na trávnatom parkovisku môžeme kľudne ostať.

Bolo to super, aspoň sme nemuseli vymýšľať, kde strávime dnešnú noc.

Preparkovali sme teda na trávičku, porozprávali sa chvíľku so Slovákmi a poradili im fantastický hotel v Sarande.

Parkovacie súradnice : 40,914580°, 20,744440°

Najazdené :  163 km
Parkované :    1,00 Eur