Náš KEVIN a KEVIN Maxi

V roku 2015 sme sa stali šťastnými majiteľmi osobného motorového automobilu Volkswagen CADDY 2.0 TDI 103 kW.

Až po jeho nadobudnutí sme zbadali skutočný vnútorný priestor, ktorý toto autíčko poskytuje. Začali sme rozmýšľať a vymýšľať, ako ho pripraviť na naše cestovateľské plány s ním ako aj na možnosť prespávania v ňom.

Naše hlavné kritériá boli:

•  Aby sa v noci pohodlne vyspali 1 alebo dvaja ľudia 
•  Aby boli všetky zmeny vyberateľné
•  Aby sa maximálne minimalizoval priamy zásah do interiéru (aby nebolo vidieť žiadne zásahy)
•  Aby sa naďalej v aute mohlo pohodlne odviezť 5 ľudí

Po preštudovaní mnohých internetových stránok a pozretí veľa videí sme sa rozhodli pre nasledovné riešenie:

Čo je vidieť na obrázku:

    1. Na oboch zadných dverách sklápacie stolíky
        Na ľavej strane na obyčajných pántoch s uchytením na retiazke
        Na pravej strane na samo držiacich sklopných pántoch
    2. 2 samostatné drevené boxy, ku ktorým boli pripevnené „spacie dosky“.
    3. Kapsy na oknách.

Čo na obrázku nie je:
    1. Zatemňovače okien vyrobené z 5 mm hliníkovej fólie za radiátor, uchytené pomocou prísaviek,               použité na všetkých oknách
    2. Sieť pod strop 1 x 1 m s pevnými okrajmi na gumených upínačoch
    3. Klasický termobox na 12 V za sedadlom spolujazdca
    4. Matrac zložený z dvoch častí pre lepšiu manipuláciu

Spacie dosky boli položené na drevených boxoch a sklopených zadných sedadlách. Tieto dosky sa dali ľahko poskladať a auto bolo opäť 5 miestne. Naďalej sa dalo dostať aj do odkladacích boxov. Ak sa spacie dosky vybrali, boxy boli prístupné aj z hora, takže sme ich bežne nosili v aute, na ukladanie nákupov, aby nelietali v kufri.

Medzi boxami bol vynechaný priestor na prevoz dlhších predmetov.

V prípade potreby sa oba boxy demontovali a vznikol klasický batožinový priestor.

S takto upraveným autíčkom sme prešli veľa kilometrov a aj štátov. Variantu na spanie sme v ňom využili pri cestách:

• Týždeň v Talianskych dolomitoch
• Predlžený víkend v krajinách Beneluxu
• Okruh Talianskom za 21 dní (Úvod, 1.časť, 2.časť, 3.časť, 4.časť)
• Víkend na Orave (čítaj tu)
• Cesta okolo Slovenska (1.časť, 2.časť)

Časom sme zistili aj nejaké nedostatky. Medzi najhlavnejšie patria:

• Málo úložného priestoru
• Nutnosť posúvať predné sedadlá maximálne dopredu a sklápať operadlo
• Potreba rozkladania a skladania spacej časti pred a po spaní

Cyprus 19.11. - 26.11.2022

Vzhľadom ku skutočnosti, že sme si museli v práci vyčerpať ešte zostatkovú dovolenku, tak sme sa rozhodli, že sa takto koncom roka pôjdeme trošku zohriať a spoznať nejakú novú krajinu.

Na základe našich možností a podmienok nakoniec padla voľba na letecký výlet na južný Cyprus. Dúfajme, že náš KEVIN nebude moc žiarliť, keďže sme tento raz išli bez neho 😊.

Nemáme moc skúseností s leteckými výletmi, tak sme mali aj trošku problém čo si zabaliť do príručnej batožiny aby nám nič nechýbalo. Ale nejako sme to nakoniec úspešne zvládli.

Čingov 13.10. - 17.10.2022

Ďalší náš výlet bol naplánovaný dosť narýchlo. Náhodou sme objavili na internete zaujímavú ponuku hotela ČINGOV v Slovenskom raji na ubytovanie spolu s wellness.

13.10.2022 - 1. deň   Hotel Čingov (SK)

Náš posledný výlet na Roháče bol kvôli počasiu naozaj oddychový (Čítaj tu), tak sme si pred objednaním tohto ubytovania overili najskôr predpoveď počasia, ktorá bola na tento predĺžený víkend veľmi priaznivá.

Do hotela sme dorazili v celkom slušnom čase a už o 17 tej hodine sme mali kľúče od priestrannej izby. Je vidieť, že tu už dávnejšie prebehla rekonštrukcia, ktorá by možno potrebovala opäť trošku obnoviť. Čiže by sme to mohli ohodnotiť tak, že je to taký lepší priemer 😊.

Výnimočne sme mali objednanú a zaplatenú stravu formou polpenzie, takže po našom ubytovaní a vybalení tašiek sme sa vybrali do reštaurácie na prvú večeru. Večera bola podávaná formou švédskych stolov. Bol tu naozaj veľký výber jedál a chutilo nám skoro ako doma 😊.

Pôvodne sme chceli navštíviť aj wellness, ale po takejto bohatej večere by sme to asi nezvládli a tak sme si návštevu bazéna nechali na ďalší deň. V cene ubytovania sme mali objednanú aj masáž, tak sme si ju preventívne hneď načasovali, pretože sa blížil víkend a s pribúdajúcimi hosťami sa termíny masáži rýchlo míňajú 😊.

Ešte sme cez dvere nakukli k bazénu ako vyzerá. Práve prebiehal kurz plávania mamičiek s malými bábätkami. Bazén v hoteli je celkom veľký, takže sa tu dá aj trošku si zaplávať. Do saunového sveta samozrejme cez tieto dvere nebolo vidieť 😊.

14.10.2022 - 2. deň   Tomášovský výhľad (SK) , Letanovský mlyn (SK)

Ráno sme začali kvalitnými, bohatými raňajkami. Kuchár nám na naše želanie pripravil čerstvé vajíčka na rôzny spôsob. Hotel Čingov má veľmi dobrú polohu. Nachádza sa neďaleko vstupnej brány do Slovenského raja. Takže sme nemuseli ísť nikam autom a peši sme sa prešli cez veľké platené parkovisko, ktoré je hneď pri tejto vstupnej bráne do Slovenského raja. Aj keď v čase našej návštevy sa parkovné na tomto parkovisku už nevyberalo.

V podstate sme konkrétny plán našej turistickej cesty na dnešný deň nemali. Podľa smerovníkov a mapy sme sa operatívne rozhodli vybrať sa po žltej TZT smerom k Tomášovskému výhľadu. V lese už vládla krásna pani jeseň. Úžasne sfarbovala listy stromov do rôznych pestrých farieb.

Netrvalo nám to dlho a prešli sme okolo skalných útvarov “Ihly a kazateľnice“ a o chvíľku sa nám už naskytol pohľad aj na Tomášovský výhľad. Museli sme však trošku počkať, aby na okraji skalného masívu neboli žiadny turisti a mohli si urobiť naše obľúbené fotky „bez ľudí“ 😊.

Veľká noc v Bosne a Hercegovine 13.4. - 19.4.2022

Pred dvomi rokmi (2020) sme si naplánovali veľkonočný výlet do Bosny a Hercegoviny a okolitých štátov, na ktorom sme chceli synovi s priateľkou ukázať krásne miesta, ktoré sme v roku 2017 už navštívili. Plán cesty bol pripravený, ubytovanie objednané, no z dôvodu príchodu prvej vlny COVIDu sme všetko museli zrušiť.

Teraz, keď sa opatrenia už uvoľnili, sme sa rozhodli oprášiť náš starý plán. Akoby „zázrakom“ aj po dvoch rokoch veľkonočné sviatky pripadli znovu na piatok a pondelok. To je ideálne, aby sme si nemuseli brať veľa dovolenky😊.

Čo sa však zmenilo za ten čas je náš Kevin, ktorý narástol z krátkeho VW Caddy na VW Caddy Maxi so 7 miestami na sedenie. Samozrejme zo synovej priateľky je už manželka a tým pribudli do rodiny aj svatovci, ktorí tiež obľubujú cestovanie.

Na jednom zo spoločných stretnutí skrsol v niekom nápad, že by sme mohli vytiahnuť zo šuplíka starý plán a ísť objavovať krásy štátov bývalej Juhoslávie. Pritom by sa mohlo využiť veľké auto, v ktorom sa pohodlne odvezieme aj všetci 6ti.

Po cca 6 týždňoch príprav a bookovania ubytovania (čo nie je pre 6 ľudí vôbec jednoduché) sme mali všetko pripravené.

Roháče 14.9. - 18.9.2022

Ako každý rok, september je pre nás obdobím, ktorý sa snažíme využiť na výlety. Štátny sviatok 15.9. prináša možnosť predĺžiť si víkend a ešte aj počasie v tomto ročnom období býva celkom dobré.

Preto sme sa rozhodli, že tento rok navštívime náš obľúbený Penzión JOSU v Zuberci a trošku si oddýchneme a prejdeme si časť pohoria Roháče.

14.09.2022 - 1. deň   Penzión JOSU (SK)

Tešili sme sa na tento výlet, no počasie nám ukazovalo, kto je pánom. Od rána pršalo. Predpoveď počasia na tieto dni bola pre nás nepriaznivá. Napriek tomu sme sa rozhodli, že po práci sadneme do auta a „uvidíme“ 😊.

Cesta do Zuberca ubehla celkom rýchlo, takže o 17 tej sme už boli ubytovaný a mohli sme začať oddychovať 😊. Nič iné nám ani nezostávalo lebo tu intenzívne pršalo. Využili sme miestny bazén, dali si dobrú večeru v kolibe a tešili sa na ďalší voľný deň.

15.09.2022 - 2. deň   Hojdačka v Zuberci (SK)

Zobudili sme sa do krásneho daždivého rána. Fantastické raňajky sa podávali v kolibe formou švédskych stolov. Dokonca chýbajúce vajíčka nám pripravili špeciálne pre nás na tanier.

Tentokrát sa malo jednať o oddychovú dovolenku, tak sme sa rozhodli, že nevyužijeme naše pršiplášte a namiesto mokrej turistiky budeme oddychovať.

Okolo 14 tej sa začala oblačnosť pretrhávať a dokonca miestami vykuklo aj krásne slniečko.

To bol impulz k tomu, aby sme sa rýchlo obliekli a vyšli von aspoň na kratučkú prechádzku po okolí.

Keška (GC9X62D Hojdačka v Zuberci) bola vzdialená od nášho ubytovania necelý kilometer. Samozrejme kešku sme našli rýchlo ako aj spomínanú hojdačku. Vonku bolo síce trochu mokro, ale výhľad z hojdačky bol fantastický ...

Aj sme sa tu chvíľku pohojdali a užívali si krásny výhľad na Západné Tatry – Roháče.

Cestou späť do penziónu sme začali zakopávať o hríby. Či už jedlé alebo nejedlé. No na ich zbieranie nebol čas, lebo zase začalo jemne pršať, tak sme sa poponáhľali, aby sme moc nezmokli.

Dnešok bol teda naozaj oddychový ... V kolibe sme si dali fajnovú večeru a tešili sa z predpovede počasia, v ktorej nám na piatok nehlásili žiadny dážď.

Rumunsko a Bulharsko 13.7. - 28.7.2021 - 2.časť (17.7.2021 - 28.7.2021)

17.7.2021 - 5. deň  Bahenné sopky v Berce (RO), Constanta (RO)

Spánok v hoteli Solar nám veľmi prospel. Dobre sme si oddýchli. Dopriali sme si bohaté hotelové raňajky a vybrali sa na nákup do Lidla, ktorý bol hneď vedľa hotela.

Po nákupe sme sa vybrali cestou späť 😊 k mestu Buzau, kde sa odbáčalo k bahenným sopkám pri obci Berce.

Cesta bola čím ďalej tým užšia. Rumunom treba ale uznať, že sa o okolie cesty výborne starali. Kosili a aj zbierali seno na viacerých miestach.

Prešli sme cca 100 km od hotela a bolo presne pol jednej, keď sme zaparkovali na platenom parkovisku (5 RON = 1 EUR).

Okolie parkoviska malo už najlepšie roky za sebou. Bolo zaujímavé si všimnúť, že ľudia sem chodili len tak si posedieť pri piknikových stoloch a konzumovať prinesený proviant.

Po zaplatení vstupného 4 RON na osobu sme však v diaľke uvideli zaujímavý kopec ...

Popri chodníku sa nachádzali viaceré výstražné tabuľky, ktoré nebolo treba ani čítať. Obrázky hovorili sami za všetko 😊.

Takéto bahenné sopky sa tu v okolí nachádzali na viacerých miestach. My sme však navštívili tzv. Veľké bahenné sopky, lebo sú autom ľahšie prístupnejšie.

Rumunsko a Bulharsko 13.7. - 28.7.2021 - 1.časť (13.7.2021 - 16.7.2021)

Na jeseň v roku 2020 sme trošku nafúkli nášho starého dobrého Kevina a vymenili ho za jeho väčšieho brata Kevina maxi 😊.

Zväčšil sa nám vnútorný priestor. Bolo potrebné vymyslieť novú vnútornú úpravu. Celú zimu a jar sme vymýšľali čo a ako urobiť, ako najlepšie umiestniť všetko čo do takého mini-campera patrí. Keď už bolo všetko hotové, bolo potrebné to aj vyskúšať, ako to bude fungovať v realite. Povedali sme si, že najlepšie to vyskúšame priamo na ceste. Každý rok sa snažíme skombinovať vnútrozemie s kúpaním v mori. Tento rok padla voľba na malý okruh Rumunskom a Bulharskom. Pripravili sme si plán a vybrali sa na cestu.

Okolo Slovenska 14.9.2020 – 26.9.2020 - 2.časť (20.9.2020 - 26.9.2020)

Druhá polovica nášho okružného putovania okolo Slovenska po cestách čo najbližšie k hraniciam.

O začiatku cesty si môžete prečítať TU.

20.9.2020 - 7. deň  Moldava n/Bodvou (SK), Hrad Slanec (SK), Veža Tokaj (SK)

V penzióne pod hradom sa nám spalo fajn. Raňajky boli v pohode, takže sme sa posilnení vybrali do Moldavy nad Bodvou. Prvá naša zastávka bola v miestnom Tescu, kde sme si doplnili potrebné zásoby. O chvíľku sme už parkovali na námestí. Odlovili sme LABky venované historickým budovám v meste a navštívili sme aj veľmi zaujímavé miesto neďaleko centra.

Presne stredom mesta prechádza 21 poludník, ktorému je venované toto umelecké dielo. Samozrejme aj keška 😊.

V centre mesta sme si prezreli rôzne zaujímavosti a ochutnali aj miestnu zmrzlinu, ktorá bola celkom dobrá.

Opäť sme sedeli v našom aute a smerovali na východ po cestách nachádzajúcich sa čo najbližšie k hraniciam. Dokonca sme kvôli jednej keške prišli až na hraničný priechod Kechenec – Abaúvár, ktorý bol ale momentálne pre coronové obmedzenia v Maďarsku uzatvorený.

Najbližšiu väčšiu zastávku sme si urobili až v dedinke Slanec, kde sme sa rozhodli navštíviť zrúcaninu hradu.

Zaparkovali sme na oficiálnom neplatenom parkovisku nachádzajúcom sa vedľa zdravotného strediska. Cesta k hradu bola dobre značená, takže sa nedalo zablúdiť.

Vôbec nás neprekvapilo, že zas musíme ísť do kopca. To nemohli stavať tie hrady niekde na rovine? 😊

Ale vôbec to nebolo také zlé. Niečo vyše 1,5 kilometra sme zvládli za 40 minút aj so zastávkami na vydýchanie 😊. Na naše prekvapenie tu bolo celkom rušno. Ale zase musíme povedať, že bola nedeľa poobedie, krásne počasie a tak si rodinky s deťmi vyšli na malý výlet. Preto kešku "GCR3HR - Hrad Slanec / Castle of Slanec" bol trošku problém odloviť.

Hrad postavili v 13 storočí. Vlastnili ho viacerí majitelia, no od 17. storočia pustol. Až v 19. storočí dala hradnú vežu zrekonštruovať rodina Forgáchovcov a zriadili tu rodové múzeum, ktoré zaniklo tesne pred druhou svetovou vojnou.

Odvtedy hrad s vežou chátral. Momentálne tu prebiehajú rozsiahle rekonštrukčné práce.

Dolu kopcom nám cesta ubiehala svižnejšie ako to bolo smerom hore 😊. Strávili sme tu príjemné dve hodiny a už sme sa tešili na vyhliadkovú vežu Tokaj, ktorá sa nachádza asi 50 km od Slaneckého hradu.

Vyhliadková veža Tokaj bola jednou z prvých zaujímavostí, ktoré sme mali v pripravovanom itinerári pre tento výlet.

Síce sme cestou k nej trošku zle odbočili, ale rýchlo sme to zistili a napravili 😊.

Táto vyhliadková veža, ktorá má svojim tvarom pripomínať sud, je 13 metrov vysoká. Jej vyhliadková plošina sa nachádza vo výške 12 metrov s pekným výhľadom na celý tokajský región.

Hneď vedľa tejto veže sa nachádza aj detské ihrisko a altánok, takže sa tu zastavovali aj rodiny s deťmi, ktoré odtiaľto ani nechceli odísť. Urobiť fotku bez ľudí bolo teda veľmi ťažké, ale nám sa to podarilo. Aj s Kevinom 😊. 

Už sa pomaly začalo stmievať a rozmýšľali sme, kde budeme nocovať. Pôvodne sme chceli tu, pri vyhliadkovej veži, ale na náš vkus to bolo až priveľmi rušné miesto.

Ale noc bola nakoniec ešte lepšia ako sme si mysleli. V neďalekej obci Viničky sme si v penzióne Zlatá putňa objednali ubytovanie v drevenom sude 😊.

Vlastne to nebol skutočný sud ale malá drevenička v tvare sudu so splachovacím záchodom a dvomi posteľami ...

Jediné čo sa im už nepodarilo do „sudu“ dostať bola sprcha, ktorá ale bola k dispozícii v hlavnej budove. To nám vôbec neprekážalo. Na večeru sme si v reštaurácii vybrali fantastické pečené koleno a tokajské víno. Žiaľ burčiak sa nám už neušiel.

Parkovacie súradnice : 48,397516°, 21,729552°

Najazdené :  156 km
Tankovanie:   51,75 Eur
Ubytovanie:   28,70 Eur (Penzión Zlatá Putňa)

21.9.2020 - 8. deň  Najnižšie miesto SR (SK), Zrúcanina V. Kamenec (SK), Trojhranica (SK-HU-UA), Lom Banatina (SK)

Okolo Slovenska 14.9.2020 – 26.9.2020 - 1.časť (14.9.2020 - 19.9.2020)

Tento COVIDOVI rok sme mali rôzne plány kam sa vyberieme na trip. No situácia so zatváraním hraníc a povinným testovaním nás primäla k nápadu, ktorý by sa dal nazvať asi takto „Keď nemôžeme za hranice, poďme aspoň po hraniciach“.

Vymysleli sme si okruh Slovenskom po cestách, ktoré sa nachádzajú čo najbližšie k hraniciam. Samozrejme s návštevou všetkého zaujímavého, čo cestou stretneme. Hlavne sme chceli navštíviť všetky trojhraničné body so susednými štátmi. 

14.9.2020 - 1. deň  Trojhranica (SK,AT,HU), Čunovo (SK), VD Gabčíkovo (SK)

Naša cesta sa začala v pondelok cestou do Bratislavy. Mali sme obavy, že budú na ceste zápchy ako každý pondelok. Našťastie sa naše obavy nenaplnili. V utorok 15.09. bol na Slovensku štátny sviatok, preto asi ľudia využili možnosť dovolenky a predĺžili si víkend.

Náš prvý naplánovaný cieľ bol trojhraničný bod na Slovensko - Rakúsko - Maďarských hraniciach.

O tomto mieste vieme, že sa tu nachádzajú umelecké diela umelcov zo všetkých troch krajín a že najlepšie sa sem dá dostať na bicykli. Ten sme k dispozícii nemali, tak sme si už doma zisťovali, kde je najrozumnejšie zastaviť a ako sa prejsť pešo.

Voľba padla na poľnú cestu pri starom hraničnom priechode Čunovo – Rajka. Tadiaľto vedie aj červená TZT priamo k trojhranici.

Kým sme sa sem vybrali, museli sme samozrejme v hlavnom meste absolvovať pár povinných zastávok 😊(Avion, McDonald …). Na určené miesto sme dorazili o 13tej hodine, takže celkom včas 😊.

Cestou po TZT nás prekvapil plot, ktorý je natiahnutý pozdĺž diaľnice. Avšak ponad diaľnicu vedie most, cez ktorý sa dá zdolať aj táto prekážka. No keď sme prišli bližšie k plotu tak sme zistili, že plot je upravený tak, že sa dá v pohode aj prejsť.

Po tejto poľnej ceste to boli necelé 2 kilometre k nášmu cieľu. Prekvapilo nás koľko umeleckých diel tu bolo sústredených na jednom mieste.

Taktiež je tu posedenie pri zaujímavom trojuholníkovom stole.

Samozrejme tomuto miestu je venovaná aj keška "GC1B1PJ - Gallery at Triplex", ktorú sme mali v pláne odloviť už veľmi dlho.

K autu sme sa vrátili niečo po 14tej hodine, takže celá zastávka nám trvala asi hodinu.

Ďalej sme pokračovali v ceste ku kaštieľu v obci Čunovo, kde sme chceli nájsť kešku venovanú tomuto miestu, no žiaľ sme ju nenašli. Škoda, že si necháme naše historické budovy takto chátrať. Však aj tento kaštieľ, postavený v roku 1770 a aj vedľa stojaca sýpka z druhej polovice 16 storočia sú toho dôkazom. Obe budovy sú ohradené plotom a pomaly dožívajú ...

Vo vedľa stojacej čárde sme si dali kofolu a vybrali sa po plánovanej ceste do areálu Divoká voda Čunovo.

Počasie bolo priam ideálne. Vedľa hotela Divoká voda sa ľudia kúpali v bazéne ... 

My sme si obehli areál a našli kešku s názvom "GC1KNBJ - Rafting cache". Celý areál je veľmi pekný a dá sa tu stráviť pár chvíľ, či už aktívne alebo len prechádzkou. Areál bol sprístupnený v roku 1996 v nadväznosti na spustenie projektu vodného diela Gabčíkovo.

Pred prejazdom po múre priehrady v Gabčíkove sme sa vybrali k známej Hullám Csárde na brehu starého koryta Dunaja neďaleko prístavu. Táto malá reštaurácia tu stojí od roku 1927 a stále patrí pôvodným majiteľom. Samozrejme povodne ju niekoľkokrát zatopili, ale stále prežila. 

Dôkazom vysokej vody sú tabuľky s dátumom povodne a dosiahnutou výškou vody ...

Žiaľ počas našej návštevy mali zatvorené, tak sme si dali kávičku v neďalekej modernej budove pri prístave.

Cez priehradný múr sme už v minulosti viackrát prechádzali, preto to pre nás žiadna novinka nebola. Ale určite odporúčame navštíviť toto miesto a aj vyhliadkovú vežu, z ktorej je vidieť naozaj doďaleka. Sledovanie vplávania a vyplávania lodí do a z plavebnej komory sa bude páčiť najmä deťom. Počas nášho prejazdu práve jednu z dvoch plavebných komôr opravovali.

Pri pokračovaní v našej ceste sme navštívili aj zaujímavý park sôch historických osobností v obci Číčov.

Jedná sa o súbor drevených sôch vodcov uhorských kmeňov ...

Už sa pomaly stmievalo, tak sme si začali hľadať miesto na nocovanie. Ku keške "GC892BT- Arcibiskupský lel", ktorá je venovaná zbúranému kostolu z 11 storočia, bolo treba prejsť po poľnej ceste pár kilometrov. Toto miesto sa nachádza naozaj uprostred ničoho. Pôvodne sme chceli nocovať pri kostolíku, ale obávali sme sa dažďa a v prípade veľkého blata by sme sa nemuseli dostať naspäť do civilizácie.

Vrátili sme sa kúsok späť na pevnejšiu cestu, kde sme sa rozhodli prenocovať.

Zastavili sme približne na rovine a pri pohľade z okna sme zostali prekvapený, prečo sa to „šero“ okolo nás hýbe. Boli to komáre, ktoré zobrali nášho Kevina útokom. Bolo ich neskutočne veľa. Všetky úpravy auta na spanie sme sa snažili urobiť bez vystúpenia. Nakoniec bolo treba vystúpiť ....

Potom čo sme konečne zaľahli, trvalo nám ešte hodnú chvíľu, kým sme ich (potvorky krvilačné) všetky pozabíjali.

Parkovacie súradnice : 47,756906°, 17,891924°

Najazdené :  151 km

15.9.2020 - 2. deň  Veľkolélsky ostrov (SK), Komárno (SK), Wellnes Patince (SK)

Ráno sme sa zobudili celkom dobre vyspatý. Mali sme veľké obavy, že ráno sa komáre dostanú znovu do auta, ale bolo to nakoniec fajn. Nocovať niekde v poli síce neprináša žiadne pekné výhľady, ale na druhej strane nás tam nikto neruší ...

Po kávičke, čaji a raňajkách sme sa vybrali na neďaleký Velkolélsky ostrov.

Zaparkovať sa dalo hneď pri kempingu Zlatý Hucul. Bol tu fungujúci bufet a malá ekofarma so zvieratami.

Tento ostrov na Dunaji patrí medzi naše najkrajšie a skupina nadšencov sa snaží o jeho zveľaďovanie a ochranu. Ďalšou zaujímavosťou je, že scenérie ostrova boli využité pri nakrúcaní rozprávky Mahuliena zlatá panna z roku 1986. Na pamiatku bol most, ktorý vedie na ostrov, v roku 2015 pomenovaný na „Mahulienin most“.

Informácie o ostrove nesklamali, bolo tu naozaj krásne. Lúky, kone, pláž na brehu Dunaja ... určite by sa tu s deťmi dal stráviť pekný výlet.

Nás však už čakalo neďaleké mesto Komárno, kde sme síce už boli, ale nové LAB kešky nám chystali ukázať aj miesta, ktoré až tak dobre nepoznáme. Vzhľadom k tomu, že bol štátny sviatok, tak sme zaparkovali v centre mesta bez problémov a bez poplatku. Vytiahli sme kolobežky (výnimočne sme ich nezabudli doma 😊) a vydali sa do mesta ...

Známe námestie Európy bolo skoro bez ľudí. Aj známa Komárňanská pevnosť bola zatvorená. Nám to vôbec neprekážalo, keďže sme jej prehliadku už absolvovali v minulosti.

Po rýchlom obede sme sa zastavili pri sútoku Váhu a Dunaja. Je to veľmi zaujímavé miesto, kde sa stretáva obrovské množstvo vody ... Na kolobežkách sme absolvovali skoro 4 kilometre.

Následne sme sa vybrali popri hraniciach smerom na východ. No ďaleko sme sa nedostali. Vedľa cesty sa nachádzal billboard upozorňujúci na Wellness Hotel Patince. Krajšia polovica našej výpravy hneď rozhodla, že ideme využiť krásny slnečný deň na slnenie a plávanie v tomto peknom prostredí. Tomu sa „nedalo“ odolať.

Cestou v Patinciach sme ešte odbočili ku keške "GC78A71 - Slovenský južný pól". Je to najjužnejšie miesto na Slovensku. Žiaľ kešku sme nenašli, zato sme vo vysokej žihľave získali imunitu proti reume 😊.

Hotel aj wellness nás nesklamali. Využili sme všetko, čo nám Patince ponúkli.

Aj keď sme sa dnešný deň na mape moc neposunuli, tak teplá voda bola fajn a my sme si poriadne oddýchli pred ďalšou cestou.

Parkovacie súradnice : 47,747872°, 18,307395°

Najazdené :   51 km
Ubytovanie:  132,84 Eur (Wellness Hotel Patince)

16.9.2020 - 3. deň  Štúrovo (SK), Burda (SK), Šahy (SK), Pustý kostol (SK)

Liptovský Ján 20.10. - 23.10.2021

Už pár dní sme si plánovali, že by bolo dobre niekam vypadnúť. Príjemné teploty a slnečné dni nám sľubovali krásnu jeseň ako z rozprávky. V utorok 19.10.2021 sme si začali hľadať ubytovanie, že si spravíme niekde predĺžený víkend. Nakoniec sme si naplánovali 3 noci v Avena Relax Hotely v Liptovskom Jáne. Ubytovanie sme si objednali cez zľavový portál, pretože nám sľuboval „bonusy“ v podobe liečebných procedúr, ktoré sa vykonávali priamo v priestoroch hotela.

20.10.2021 - 1. deň  Avena Relax Hotel (SK)

Po práci sme si rýchlo zbalili veci do auta a ponáhľali sa do hotela, aby sme stihli ešte večeru. Nebýva u nás často zvykom, aby sme si objednali v hotely polpenziu. Tentokrát sa nám to ale zdal byť dobrý nápad.

Do hotela sme prišli tesne po 18 tej hodine. Vybavili sme papierovačky, ukázali očkovací certifikát 😊 (v hotely mohli byť teraz ubytované len plne zaočkované osoby ...) a hneď nás posielali do reštaurácie na večeru. Čašník nás uviedol ku stolu, kde sme potom počas celého pobytu mali rezervované miesto.

Večera bola v tento večer ešte servírovaná na tanieri, ale ďalšie večere už boli formou bufetových stolov. Po chvíľke oddychu sme sa vybrali aj do hotelového bazéna. Na veľké plávanie to nebolo, ale aspoň trochu sme si užili vody.

Prežili sme aj malé sklamanie. V dnešnej dobe nebolo WIFI na izbách, ale iba v spoločných priestoroch, ale nevadí ... cestu na ďalší deň sme už mali dopredu naplánovanú.

21.10.2021 - 2. deň  Okruh dolinou Vyvieranie (SK)

Raňajky v hotely boli naozaj veľmi dobré s veľkým výberom jedál. Spred hotela sme odchádzali niečo pred 10 tou hodinou. Náš dnešný cieľ bol okruh dolinou „Vyvieranie“ s výstupom na sedlo Machnaté a späť popod vrchol Pusté.

Zaparkovali sme na platenom parkovisku pri jaskyni Slobody. Na naše prekvapenie tu bolo celodenné parkovisko celkom drahé, 7 EUR ...

Vybrali sme sa teda cez parkovisko smerom na sever po zelenej TZT až k miestu s názvom Vyvieranie, kde priamo zo skaly vyviera Demänovka z jaskyne Slobody. Na skale je mramorová tabuľa venovaná spomienke na Vladimíra Žikeša, ktorý tragicky zahynul pri potápačskom prieskume Demänovských jaskýň.

Tu pri rázcestí je aj odbočka ku keške "GC3TFCF – Guľometné hniezdo nad vyvieračkou", kam sme sa vybrali po strmom kopci. Nachádza sa tu miesto vysekané v skale, ktoré bolo podľa dostupných informácií guľometným hniezdom pre partizánov v SNP.

Zelená TZT nás viedla údolím medzi kopcami, kde by mala tiecť rieka.

Aj sme sa čudovali, že kde tá voda je ...

Ale o chvíľku sa objavila ... Voda tu skrátka mizne v jaskynných systémoch pod našimi nohami. Pokúsili sme sa odfotiť miesto, kde voda z rieky mizne ... Následne sa potom objaví dole na „vyvieraní“ odkiaľ sme výstup do kopca začali.

Od tejto chvíle sa nám voda v Demänovke stala súčasťou chodníka. Vody bolo tak akurát, že sa dalo pohybovať suchou nohou priamo v koryte, prípadne cez okolité skaly, pri ktorých nám v lezení pomáhali reťaze. Na miestach, kde sa inak nedalo, boli pripravené drevené mostíky.

Naozaj sa nám tu veľmi páčilo. Táto časť cesty bola fantastická. Bolo sa stále na čo pozerať. Veľmi sa nám páčili aj malé kaskády, ktoré príroda vytvorila pri prekonávaní výškového rozdielu ...

Asi po 3 prejdených kilometroch sa turistický chodník oddelil od koryta riečky a začalo sa postupné stúpanie až na Ivanovské sedlo.

Cestou sa nám ukázala aj naša obľúbená Salamandra škvrnitá, ktorá sa rozhodla, že sa stane fotomodelkou 😊.

Celou cestou nás sprevádzalo zurčanie potoka, ktorý bol stále nablízku.

Na Ivanovské sedlo sme dorazili okolo 13:30 hodiny. Podľa GPS bolo toto miesto od parkoviska vzdialené vzdušnou cestou cca 4,3 km. Aby sme dokončili náš plánovaný okruh tak sme sa vybrali smerom na sedlo Machnaté, čo nám podľa smerovej tabule malo trvať 45 minút. Vybrali sme sa teda po žltej TZT a rozmýšľali sme, či to za ten čas stihneme ... Samozrejme, my asi nie sme vzorka, na základe ktorej sa tieto smerovníky pripravujú ... nám to trvalo vyše hodinu ☹️. Cestou na sedlo sa nám miestami pomedzi stromy otvárali krásne výhľady na okolie, dokonca sme našli aj Liptovskú Maru.

Zo sedla sme sa otočili smerom späť k parkovisku po modrej TZT. K autu to malo trvať 1:15 hodiny.

Túto časť trasy, ktorá vedie popod skalnatý vrchol Pusté s výhľadom na juh, na Chopok a ostatné vrcholy Nízkych Tatier.

Ak by bolo troška lepšie počasie, tak aj výhľady by boli krajšie. No napriek tomu sme si túto časť cesty veľmi užívali. Naľavo výhľad do Jasnej a napravo na vrcholky kopcov a vystupujúce skalnaté útvary.

Cesta dole kopcom bola síce strmá, ale turistický chodník tu bol vyriešený cikcakovitým klesaným. Ale nejako sme sa zas zdržiavali ...

Dokonca sme museli telefonicky kontaktovať hotel, aby sme si zrušili naplánované liečebné procedúry, lebo sme to jednoducho nestíhali.

K autu sme dorazili o 17:30 hodine. Prešli sme vyše 10 km a trvalo nám to cca 7 hodín.

Posledný úsek nám trval skoro 3 hodiny ... (namiesto 1:15).

V hotely nás už očakávala bohatá večera podávaná formou švédskych stolov. Chvíľku sme si posedeli a chceli sme ísť do bazéna. No po príchode na izbu sme padli do postele unavení z celodennej prechádzky a myšlienky na bazén sme rýchlo pustili z hlavy 😊.

22.10.2021 - 3. deň  Jánska dolina (SK), Stanišovská Jaskyňa (SK)

Dnešné ráno sme už tak skoro nevstávali, keďže sme mali na pláne iba prechádzku Jánskou dolinou. Raňajky boli naozaj veľmi dobré, s bohatým výberom jedál. Musíme hotel pochváliť 😊.

Vybrali sme sa teda najskôr peši pohľadať kešku v blízkosti hotela. No na mieste, kde mala byť keška schovaná nám príroda ukázala svoju silu. Statný strom bol zlomený ...

Tak sme si aspoň urobili krátku prechádzku 😊. Potom sme pri hotely nasadli do auta a vybrali sme sa do doliny ...

Cestou nám kešky ukázali zaujímavé miesta, na ktorých sme sa zastavili.

"GC8FJBJ – Jánska dolina" – Nám ukázala miesto so symbolickou bránou do doliny ...

"GC63K3D – Zákutia Jánskej doliny – jaskyne" – Miesto s malými jaskyňami hneď vedľa cesty ...

Potom sme zaparkovali na parkovisku pri Stanišovskej jaskyni. Ďalej po asfaltovej ceste je už vjazd do doliny autom zakázaný ...

Zistili sme, že do ďalšej prehliadky jaskyne máme ešte asi 30 minút. Tak sme sa rozhodli pozbierať kešky v blízkosti jaskyne. Jedna bola venovaná priamo jaskyniam "GC8WMG2 – Stanišovské jaskyne". Druhá bola pre nás veľmi zaujímavá "GC63K48 – Zákutia Jánskej doliny – Symbolický cintorín". Na tomto mieste sa nachádza vyrezávaný drevený kríž a pod ním tabuľa s menami tých, čo horám venovali celý svoj život. Ide o symbolické pietne miesto lesníkov a poľovníkov, ktorí pracovali v Svätojánskej doline.

Na prehliadke po jaskyni nás sprevádzal mladý speleológ. Návšteva jaskyne bola super netradičná 😊.

Porozprával nám o živote jaskyniarov, ukázal netopiere, ktoré spozoroval pri svojich návštevách, aby ich mohol ukázať ďalším návštevníkom.

Teraz sme boli na prehliadke len 4, takže sme si mohli všetko poobzerať, prediskutovať ...

Najviac nás zaujalo ako tu pomenovali jednotlivú jaskynnú výzdobu, aby to bolo pre každého zrozumiteľné ...

Stalagmit – Stoják

Stalaktit – Vysiak

Stalagnát – Spoják

😊 podľa nás perfektné ...

Celá návšteva jaskyne nám trvala vyše hodinu, takže sme urobili niečo aj pre naše zdravie a nadýchali sme sa čistého jaskynného vzduchu.

Od jaskyne sme sa vybrali ďalej do doliny už pešo. Geocaching nás priviedol ku krasovej vyvieračke s názvom Hlbokô.

Toto miesto je od jaskyne vzdialené asi 2 kilometre po asfaltovej ceste. Je to krásna prechádzka s peknými výhľadmi ...

Na mieste s výhľadom na vyvieračku je vybudované vyhliadkové odpočívadlo s náučnou tabuľou, z ktorej sme sa dozvedeli informácie o potápačskom prieskume vo vyvieračke. Obloha sa nám trochu zatiahla a začalo popŕchať. Rozhodli sme sa teda pre návrat k autu. Ešte sme rýchlo našli kešku venovanú tomuto miestu "GC63NQW – Zákutia Jánskej doliny – Vyvieračka".

K autu sme to pred poriadnym dažďom stihli len tak tak.

V hoteli sme sa trošku zohriali a následne využili liečebné procedúry, ktoré sme mali v rámci pobytu.

Po dobrej večery formou samoobslužného teplého bufetu sme museli smutne konštatovať, že je pred nami posledná noc a koniec predĺženého víkendu.

23.10.2021 - 4. deň  Liptovský Ján (SK)

Ráno sme mali hotel opustiť do 10:00 hodiny, tak sme mali čas na bohaté raňajky. Pobalili sme si veci a na recepcii sme si ešte stihli pozrieť aj Vlhovú 😊.

Dnes nás čakala návšteva Liptovského Jána.

Prešli sme sa tu po uličkách. Našli kešku "GC778ZG – Tri na jednom", ktorá je venovaná trom zaujímavostiam na jednom mieste. Jedná sa o Evanjelický kostol, rodný dom, kde sa narodili a žili 3 generácie spisovateľov Čajkových a neďalekému pamätníku obetí 1. a 2. setovej vojny.

Následne sme sa vybrali popri historických kúriách k cintorínu odkiaľ začína chodník k miestnej rozhľadni.

Výstup bol síce krátky ale o to intenzívnejší do kopca. Výhľad nám bol odmenou za vynaložené úsilie.

Už nás čakala len prechádzka k autu, ktoré nás poslušne čakalo na parkovisku.

Bolo to krásne zakončenie nášho predĺženého víkendu.