Veľká noc v Bosne a Hercegovine 13.4. - 19.4.2022

Pred dvomi rokmi (2020) sme si naplánovali veľkonočný výlet do Bosny a Hercegoviny a okolitých štátov, na ktorom sme chceli synovi s priateľkou ukázať krásne miesta, ktoré sme v roku 2017 už navštívili. Plán cesty bol pripravený, ubytovanie objednané, no z dôvodu príchodu prvej vlny COVIDu sme všetko museli zrušiť.

Teraz, keď sa opatrenia už uvoľnili, sme sa rozhodli oprášiť náš starý plán. Akoby „zázrakom“ aj po dvoch rokoch veľkonočné sviatky pripadli znovu na piatok a pondelok. To je ideálne, aby sme si nemuseli brať veľa dovolenky😊.

Čo sa však zmenilo za ten čas je náš Kevin, ktorý narástol z krátkeho VW Caddy na VW Caddy Maxi so 7 miestami na sedenie. Samozrejme zo synovej priateľky je už manželka a tým pribudli do rodiny aj svatovci, ktorí tiež obľubujú cestovanie.

Na jednom zo spoločných stretnutí skrsol v niekom nápad, že by sme mohli vytiahnuť zo šuplíka starý plán a ísť objavovať krásy štátov bývalej Juhoslávie. Pritom by sa mohlo využiť veľké auto, v ktorom sa pohodlne odvezieme aj všetci 6ti.

Po cca 6 týždňoch príprav a bookovania ubytovania (čo nie je pre 6 ľudí vôbec jednoduché) sme mali všetko pripravené.

Roháče 14.9. - 18.9.2022

Ako každý rok, september je pre nás obdobím, ktorý sa snažíme využiť na výlety. Štátny sviatok 15.9. prináša možnosť predĺžiť si víkend a ešte aj počasie v tomto ročnom období býva celkom dobré.

Preto sme sa rozhodli, že tento rok navštívime náš obľúbený Penzión JOSU v Zuberci a trošku si oddýchneme a prejdeme si časť pohoria Roháče.

14.09.2022 - 1. deň   Penzión JOSU (SK)

Tešili sme sa na tento výlet, no počasie nám ukazovalo, kto je pánom. Od rána pršalo. Predpoveď počasia na tieto dni bola pre nás nepriaznivá. Napriek tomu sme sa rozhodli, že po práci sadneme do auta a „uvidíme“ 😊.

Cesta do Zuberca ubehla celkom rýchlo, takže o 17 tej sme už boli ubytovaný a mohli sme začať oddychovať 😊. Nič iné nám ani nezostávalo lebo tu intenzívne pršalo. Využili sme miestny bazén, dali si dobrú večeru v kolibe a tešili sa na ďalší voľný deň.

15.09.2022 - 2. deň   Hojdačka v Zuberci (SK)

Zobudili sme sa do krásneho daždivého rána. Fantastické raňajky sa podávali v kolibe formou švédskych stolov. Dokonca chýbajúce vajíčka nám pripravili špeciálne pre nás na tanier.

Tentokrát sa malo jednať o oddychovú dovolenku, tak sme sa rozhodli, že nevyužijeme naše pršiplášte a namiesto mokrej turistiky budeme oddychovať.

Okolo 14 tej sa začala oblačnosť pretrhávať a dokonca miestami vykuklo aj krásne slniečko.

To bol impulz k tomu, aby sme sa rýchlo obliekli a vyšli von aspoň na kratučkú prechádzku po okolí.

Keška (GC9X62D Hojdačka v Zuberci) bola vzdialená od nášho ubytovania necelý kilometer. Samozrejme kešku sme našli rýchlo ako aj spomínanú hojdačku. Vonku bolo síce trochu mokro, ale výhľad z hojdačky bol fantastický ...

Aj sme sa tu chvíľku pohojdali a užívali si krásny výhľad na Západné Tatry – Roháče.

Cestou späť do penziónu sme začali zakopávať o hríby. Či už jedlé alebo nejedlé. No na ich zbieranie nebol čas, lebo zase začalo jemne pršať, tak sme sa poponáhľali, aby sme moc nezmokli.

Dnešok bol teda naozaj oddychový ... V kolibe sme si dali fajnovú večeru a tešili sa z predpovede počasia, v ktorej nám na piatok nehlásili žiadny dážď.

Rumunsko a Bulharsko 13.7. - 28.7.2021 - 2.časť (17.7.2021 - 28.7.2021)

17.7.2021 - 5. deň  Bahenné sopky v Berce (RO), Constanta (RO)

Spánok v hoteli Solar nám veľmi prospel. Dobre sme si oddýchli. Dopriali sme si bohaté hotelové raňajky a vybrali sa na nákup do Lidla, ktorý bol hneď vedľa hotela.

Po nákupe sme sa vybrali cestou späť 😊 k mestu Buzau, kde sa odbáčalo k bahenným sopkám pri obci Berce.

Cesta bola čím ďalej tým užšia. Rumunom treba ale uznať, že sa o okolie cesty výborne starali. Kosili a aj zbierali seno na viacerých miestach.

Prešli sme cca 100 km od hotela a bolo presne pol jednej, keď sme zaparkovali na platenom parkovisku (5 RON = 1 EUR).

Okolie parkoviska malo už najlepšie roky za sebou. Bolo zaujímavé si všimnúť, že ľudia sem chodili len tak si posedieť pri piknikových stoloch a konzumovať prinesený proviant.

Po zaplatení vstupného 4 RON na osobu sme však v diaľke uvideli zaujímavý kopec ...

Popri chodníku sa nachádzali viaceré výstražné tabuľky, ktoré nebolo treba ani čítať. Obrázky hovorili sami za všetko 😊.

Takéto bahenné sopky sa tu v okolí nachádzali na viacerých miestach. My sme však navštívili tzv. Veľké bahenné sopky, lebo sú autom ľahšie prístupnejšie.

Rumunsko a Bulharsko 13.7. - 28.7.2021 - 1.časť (13.7.2021 - 16.7.2021)

Na jeseň v roku 2020 sme trošku nafúkli nášho starého dobrého Kevina a vymenili ho za jeho väčšieho brata Kevina maxi 😊.

Zväčšil sa nám vnútorný priestor. Bolo potrebné vymyslieť novú vnútornú úpravu. Celú zimu a jar sme vymýšľali čo a ako urobiť, ako najlepšie umiestniť všetko čo do takého mini-campera patrí. Keď už bolo všetko hotové, bolo potrebné to aj vyskúšať, ako to bude fungovať v realite. Povedali sme si, že najlepšie to vyskúšame priamo na ceste. Každý rok sa snažíme skombinovať vnútrozemie s kúpaním v mori. Tento rok padla voľba na malý okruh Rumunskom a Bulharskom. Pripravili sme si plán a vybrali sa na cestu.

Okolo Slovenska 14.9.2020 – 26.9.2020 - 2.časť (20.9.2020 - 26.9.2020)

Druhá polovica nášho okružného putovania okolo Slovenska po cestách čo najbližšie k hraniciam.

O začiatku cesty si môžete prečítať TU.

20.9.2020 - 7. deň  Moldava n/Bodvou (SK), Hrad Slanec (SK), Veža Tokaj (SK)

V penzióne pod hradom sa nám spalo fajn. Raňajky boli v pohode, takže sme sa posilnení vybrali do Moldavy nad Bodvou. Prvá naša zastávka bola v miestnom Tescu, kde sme si doplnili potrebné zásoby. O chvíľku sme už parkovali na námestí. Odlovili sme LABky venované historickým budovám v meste a navštívili sme aj veľmi zaujímavé miesto neďaleko centra.

Presne stredom mesta prechádza 21 poludník, ktorému je venované toto umelecké dielo. Samozrejme aj keška 😊.

V centre mesta sme si prezreli rôzne zaujímavosti a ochutnali aj miestnu zmrzlinu, ktorá bola celkom dobrá.

Okolo Slovenska 14.9.2020 – 26.9.2020 - 1.časť (14.9.2020 - 19.9.2020)

Tento COVIDOVI rok sme mali rôzne plány kam sa vyberieme na trip. No situácia so zatváraním hraníc a povinným testovaním nás primäla k nápadu, ktorý by sa dal nazvať asi takto „Keď nemôžeme za hranice, poďme aspoň po hraniciach“.

Vymysleli sme si okruh Slovenskom po cestách, ktoré sa nachádzajú čo najbližšie k hraniciam. Samozrejme s návštevou všetkého zaujímavého, čo cestou stretneme. Hlavne sme chceli navštíviť všetky trojhraničné body so susednými štátmi. 

14.9.2020 - 1. deň  Trojhranica (SK,AT,HU), Čunovo (SK), VD Gabčíkovo (SK)

Naša cesta sa začala v pondelok cestou do Bratislavy. Mali sme obavy, že budú na ceste zápchy ako každý pondelok. Našťastie sa naše obavy nenaplnili. V utorok 15.09. bol na Slovensku štátny sviatok, preto asi ľudia využili možnosť dovolenky a predĺžili si víkend.

Náš prvý naplánovaný cieľ bol trojhraničný bod na Slovensko - Rakúsko - Maďarských hraniciach.

O tomto mieste vieme, že sa tu nachádzajú umelecké diela umelcov zo všetkých troch krajín a že najlepšie sa sem dá dostať na bicykli. Ten sme k dispozícii nemali, tak sme si už doma zisťovali, kde je najrozumnejšie zastaviť a ako sa prejsť pešo.

Voľba padla na poľnú cestu pri starom hraničnom priechode Čunovo – Rajka. Tadiaľto vedie aj červená TZT priamo k trojhranici.

Kým sme sa sem vybrali, museli sme samozrejme v hlavnom meste absolvovať pár povinných zastávok 😊(Avion, McDonald …). Na určené miesto sme dorazili o 13tej hodine, takže celkom včas 😊.

Cestou po TZT nás prekvapil plot, ktorý je natiahnutý pozdĺž diaľnice. Avšak ponad diaľnicu vedie most, cez ktorý sa dá zdolať aj táto prekážka. No keď sme prišli bližšie k plotu tak sme zistili, že plot je upravený tak, že sa dá v pohode aj prejsť.

Po tejto poľnej ceste to boli necelé 2 kilometre k nášmu cieľu. Prekvapilo nás koľko umeleckých diel tu bolo sústredených na jednom mieste.

Taktiež je tu posedenie pri zaujímavom trojuholníkovom stole.

Samozrejme tomuto miestu je venovaná aj keška "GC1B1PJ - Gallery at Triplex", ktorú sme mali v pláne odloviť už veľmi dlho.

K autu sme sa vrátili niečo po 14tej hodine, takže celá zastávka nám trvala asi hodinu.

Ďalej sme pokračovali v ceste ku kaštieľu v obci Čunovo, kde sme chceli nájsť kešku venovanú tomuto miestu, no žiaľ sme ju nenašli. Škoda, že si necháme naše historické budovy takto chátrať. Však aj tento kaštieľ, postavený v roku 1770 a aj vedľa stojaca sýpka z druhej polovice 16 storočia sú toho dôkazom. Obe budovy sú ohradené plotom a pomaly dožívajú ...

Vo vedľa stojacej čárde sme si dali kofolu a vybrali sa po plánovanej ceste do areálu Divoká voda Čunovo.

Počasie bolo priam ideálne. Vedľa hotela Divoká voda sa ľudia kúpali v bazéne ... 

My sme si obehli areál a našli kešku s názvom "GC1KNBJ - Rafting cache". Celý areál je veľmi pekný a dá sa tu stráviť pár chvíľ, či už aktívne alebo len prechádzkou. Areál bol sprístupnený v roku 1996 v nadväznosti na spustenie projektu vodného diela Gabčíkovo.

Pred prejazdom po múre priehrady v Gabčíkove sme sa vybrali k známej Hullám Csárde na brehu starého koryta Dunaja neďaleko prístavu. Táto malá reštaurácia tu stojí od roku 1927 a stále patrí pôvodným majiteľom. Samozrejme povodne ju niekoľkokrát zatopili, ale stále prežila. 

Dôkazom vysokej vody sú tabuľky s dátumom povodne a dosiahnutou výškou vody ...

Žiaľ počas našej návštevy mali zatvorené, tak sme si dali kávičku v neďalekej modernej budove pri prístave.

Cez priehradný múr sme už v minulosti viackrát prechádzali, preto to pre nás žiadna novinka nebola. Ale určite odporúčame navštíviť toto miesto a aj vyhliadkovú vežu, z ktorej je vidieť naozaj doďaleka. Sledovanie vplávania a vyplávania lodí do a z plavebnej komory sa bude páčiť najmä deťom. Počas nášho prejazdu práve jednu z dvoch plavebných komôr opravovali.

Pri pokračovaní v našej ceste sme navštívili aj zaujímavý park sôch historických osobností v obci Číčov.

Jedná sa o súbor drevených sôch vodcov uhorských kmeňov ...

Už sa pomaly stmievalo, tak sme si začali hľadať miesto na nocovanie. Ku keške "GC892BT- Arcibiskupský lel", ktorá je venovaná zbúranému kostolu z 11 storočia, bolo treba prejsť po poľnej ceste pár kilometrov. Toto miesto sa nachádza naozaj uprostred ničoho. Pôvodne sme chceli nocovať pri kostolíku, ale obávali sme sa dažďa a v prípade veľkého blata by sme sa nemuseli dostať naspäť do civilizácie.

Vrátili sme sa kúsok späť na pevnejšiu cestu, kde sme sa rozhodli prenocovať.

Zastavili sme približne na rovine a pri pohľade z okna sme zostali prekvapený, prečo sa to „šero“ okolo nás hýbe. Boli to komáre, ktoré zobrali nášho Kevina útokom. Bolo ich neskutočne veľa. Všetky úpravy auta na spanie sme sa snažili urobiť bez vystúpenia. Nakoniec bolo treba vystúpiť ....

Potom čo sme konečne zaľahli, trvalo nám ešte hodnú chvíľu, kým sme ich (potvorky krvilačné) všetky pozabíjali.

Parkovacie súradnice : 47,756906°, 17,891924°

Najazdené :  151 km

15.9.2020 - 2. deň  Veľkolélsky ostrov (SK), Komárno (SK), Wellnes Patince (SK)

Ráno sme sa zobudili celkom dobre vyspatý. Mali sme veľké obavy, že ráno sa komáre dostanú znovu do auta, ale bolo to nakoniec fajn. Nocovať niekde v poli síce neprináša žiadne pekné výhľady, ale na druhej strane nás tam nikto neruší ...

Po kávičke, čaji a raňajkách sme sa vybrali na neďaleký Velkolélsky ostrov.

Zaparkovať sa dalo hneď pri kempingu Zlatý Hucul. Bol tu fungujúci bufet a malá ekofarma so zvieratami.

Tento ostrov na Dunaji patrí medzi naše najkrajšie a skupina nadšencov sa snaží o jeho zveľaďovanie a ochranu. Ďalšou zaujímavosťou je, že scenérie ostrova boli využité pri nakrúcaní rozprávky Mahuliena zlatá panna z roku 1986. Na pamiatku bol most, ktorý vedie na ostrov, v roku 2015 pomenovaný na „Mahulienin most“.

Informácie o ostrove nesklamali, bolo tu naozaj krásne. Lúky, kone, pláž na brehu Dunaja ... určite by sa tu s deťmi dal stráviť pekný výlet.

Nás však už čakalo neďaleké mesto Komárno, kde sme síce už boli, ale nové LAB kešky nám chystali ukázať aj miesta, ktoré až tak dobre nepoznáme. Vzhľadom k tomu, že bol štátny sviatok, tak sme zaparkovali v centre mesta bez problémov a bez poplatku. Vytiahli sme kolobežky (výnimočne sme ich nezabudli doma 😊) a vydali sa do mesta ...

Známe námestie Európy bolo skoro bez ľudí. Aj známa Komárňanská pevnosť bola zatvorená. Nám to vôbec neprekážalo, keďže sme jej prehliadku už absolvovali v minulosti.

Po rýchlom obede sme sa zastavili pri sútoku Váhu a Dunaja. Je to veľmi zaujímavé miesto, kde sa stretáva obrovské množstvo vody ... Na kolobežkách sme absolvovali skoro 4 kilometre.

Následne sme sa vybrali popri hraniciach smerom na východ. No ďaleko sme sa nedostali. Vedľa cesty sa nachádzal billboard upozorňujúci na Wellness Hotel Patince. Krajšia polovica našej výpravy hneď rozhodla, že ideme využiť krásny slnečný deň na slnenie a plávanie v tomto peknom prostredí. Tomu sa „nedalo“ odolať.

Cestou v Patinciach sme ešte odbočili ku keške "GC78A71 - Slovenský južný pól". Je to najjužnejšie miesto na Slovensku. Žiaľ kešku sme nenašli, zato sme vo vysokej žihľave získali imunitu proti reume 😊.

Hotel aj wellness nás nesklamali. Využili sme všetko, čo nám Patince ponúkli.

Aj keď sme sa dnešný deň na mape moc neposunuli, tak teplá voda bola fajn a my sme si poriadne oddýchli pred ďalšou cestou.

Parkovacie súradnice : 47,747872°, 18,307395°

Najazdené :   51 km
Ubytovanie:  132,84 Eur (Wellness Hotel Patince)

16.9.2020 - 3. deň  Štúrovo (SK), Burda (SK), Šahy (SK), Pustý kostol (SK)

Noc bola samozrejme super, raňajky tiež. Po raňajkách sme sa rýchlo pobalili a vybrali sa ďalej do najbližšej dediny.

V obci Žitava sa nachádza zaujímavý pamätník na historickú udalosť z roku 1606. Na tomto mieste podpísali mierovú dohodu Habsburgovci s Osmanskou ríšou. Mier bol podpísaný na 20 rokov. Osmanská ríša prvý krát uznala Habsburgovcov ako partnerov. Pamätník bol postavený pri príležitosti 400 výročia tejto udalosti.

Pri našej ceste smerom na východ sme navštívili obec Kravany nad Dunajom. Tu sa im podarilo v roku 2013 na brehu Dunaja postaviť 17 metrov vysokú vyhliadkovú vežu. Okolie tejto veže bolo veľmi pekne udržiavané, na brehu Dunaja boli lehátka ...

Stačilo vyšliapať len 90 schodov aby sme si mohli užiť výhľady do okolia, hlavne na mohutný Dunaj. Škoda len, že neboli lepšie podmienky na výhľady 😊.

Do Štúrova sme sa dostali približne o 11 tej hodine. Zaparkovať sa nám podarilo pri známom kúpalisku Vadas. Odtiaľ je to do centra len na skok. Na prehliadku dobre známeho mesta sme opäť použili kolobežky. Tu na rovine je to, podľa nás, super dopravný prostriedok.

Prešli sme námestím, navštívili vojenský cintorín. Málokto vie, že na tomto cintoríne je pochovaných vyše 5 000 sovietskych vojakov, ktorí zomreli počas druhej svetovej vojny.

Ono je to vlastne taký paradox, že podľa nás, najznámejšie veci Štúrova sa nenachádzajú v Štúrove 😊. Je to napríklad most Márie Valérie spájajúci Štúrovo s maďarským Ostrihomom, ktorý bol postavený v roku 1895. V roku 1944 ho ustupujúce nemecké vojská vyhodili do vzduchu. Nanovo ho postavili až v roku 2001. To druhé je vlastne pohľad na baziliku sv. Štefana v Ostrihome, ktorá sa týči na malom pahorku nad mestom. Tento pohlaď je jedinečný. Takýto pohľad na baziliku nemajú ani na Maďarskej strane Dunaja 😊.

Náš pobyt v Štúrove sme zakončili tradične zmrzlinou na námestí. Kolobežky s nami zvládli cca 4 km okruh po keškách a LABkách v tomto meste.

Na dnes sme si naplánovali ešte aj turistiku do pohoria Burda. Je to najmenšie a najnižšie položené pohorie na Slovensku. V obci Kamenica nad Hronom sme zaparkovali pri vstupe do lesa neďaleko červenej TZT.

Prvé metre boli dosť náročné, ale nie z dôvodu stúpania, ale pre množstvo útočiacich komárov. Ako sme sa postupne dostávali vyššie a na otvorenejší priestor, tak aj komárov ubúdalo. TZT nás viedla po náučnom chodníku s názvom „Náučný chodník Kováčovské kopce juh“. Po úvodnom stúpaní to bola vlastne prechádzka po hrebeni pohoria Burda.

Informačné tabule majú už svoje najlepšie časy za sebou, no dozvedeli sme sa všeličo zaujímavé, napríklad o roztrúsenom stepnom poraste, agátovom lesíku, o skalnej flóre a faune...

Odbočky z červenej TZT viedli k rôznym vyhliadkam, z ktorých bol pekný pohľad na meandre Hrona. Ten sa vlieva v týchto miestach do Dunaja. V diaľke bolo vidieť Štúrovo ako aj baziliku v Ostrihome.

Najkrajšia skalná vyhliadka sa nachádza vo výške 310 metrov nad morom.

Urobili sme si pár fotografií a rozhodovali sme sa, či pokračovať ďalej po TZT a potom sa vrátiť k autu po asfaltovej ceste alebo to otočiť. Rozhodli sme sa pre návrat lesom. (Tu by mohla nasledovať výhovorka, že sme chceli dýchať čistý vzduch ... ale ... len sa nám nechcelo šľapať o pár kilometrov naviac 😊)

Celá prechádzka bola veľmi príjemná. Trvala nám asi 2,5 hodiny a prešli sme vyše 5 km.

Pokračovali sme popri hraniciach s maďarskom až do mesta Šahy. Tu sme mali naplánovanú malú prechádzku mestom, aby sme získali indície pre kešku "GC2CG35 - Šahanské Trio". Toto malé mesto sa nám zapáčilo. Zaujímavý bol kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1734, vedľa ktorej stojí hlavná budova kláštora premonštrátov.

Nemenej zaujímavá je aj Synagóga „status quo ante“, ktorá bola postavená v roku 1852. V súčasnosti je stavba pekne obnovená a slúži ako galéria a centrum súčasného umenia – Menora Saag Centrum Artis. Vedľa nej sa nachádza aj malá kaviarnička, kde sme si chvíľu posedeli a dali si dobrú kofolu 😊.

Dnes sme plánovali spať v aute, tak sme sa pomaly vybrali ďalej popri hranici a začali hľadať miesto, kde by sme mohli stráviť noc. Prešli sme asi 25 km a pri obci Veľká Čalomija sme odbočili k miestu s názvom Pustý Kostol.

Prišli sme po asfaltovej ceste až ku rekonštruovanej ruine kostola. Okolie bolo upravené, boli tu aj drevené lavice na sedenie. Ideálne miesto zostať na noc.

Kým sa nám varila večera, poprechádzali sme sa po okolí a z informačných tabúľ sme zistili zaujímavé informácie o tomto mieste.

Kostol bol podľa archeologických zistení postavený niekedy v 11. - 12. storočí a preto patrí k najstarším sakrálnym stavbám na celom Slovensku. Počas svojej existencie bol viackrát zničený, obnovený ale aj prestavaný. Fungoval približne do roku 1868, odkedy začal chátrať. Táto lokalita Pustého kostola predstavuje významné archeologické nálezisko. Teraz sa tu nachádza oddychová zóna s upravenou zeleňou a lavičkami.

Po dobrej večeri sme unavení padli do postele a tešili sa na ranné fotky tohto miesta.

Parkovacie súradnice : 48,077392°, 19,205338°

Najazdené :  118 km

17.9.2020 - 4. deň  Halič (SK), Fiľakovo (SK), Kameňolom Mačacia (SK)

Liptovský Ján 20.10. - 23.10.2021

Už pár dní sme si plánovali, že by bolo dobre niekam vypadnúť. Príjemné teploty a slnečné dni nám sľubovali krásnu jeseň ako z rozprávky. V utorok 19.10.2021 sme si začali hľadať ubytovanie, že si spravíme niekde predĺžený víkend. Nakoniec sme si naplánovali 3 noci v Avena Relax Hotely v Liptovskom Jáne. Ubytovanie sme si objednali cez zľavový portál, pretože nám sľuboval „bonusy“ v podobe liečebných procedúr, ktoré sa vykonávali priamo v priestoroch hotela.

20.10.2021 - 1. deň  Avena Relax Hotel (SK)

Po práci sme si rýchlo zbalili veci do auta a ponáhľali sa do hotela, aby sme stihli ešte večeru. Nebýva u nás často zvykom, aby sme si objednali v hotely polpenziu. Tentokrát sa nám to ale zdal byť dobrý nápad.

Do hotela sme prišli tesne po 18 tej hodine. Vybavili sme papierovačky, ukázali očkovací certifikát 😊 (v hotely mohli byť teraz ubytované len plne zaočkované osoby ...) a hneď nás posielali do reštaurácie na večeru. Čašník nás uviedol ku stolu, kde sme potom počas celého pobytu mali rezervované miesto.

Večera bola v tento večer ešte servírovaná na tanieri, ale ďalšie večere už boli formou bufetových stolov. Po chvíľke oddychu sme sa vybrali aj do hotelového bazéna. Na veľké plávanie to nebolo, ale aspoň trochu sme si užili vody.

Prežili sme aj malé sklamanie. V dnešnej dobe nebolo WIFI na izbách, ale iba v spoločných priestoroch, ale nevadí ... cestu na ďalší deň sme už mali dopredu naplánovanú.

Malá Fatra a Terchová 11.06. - 13.06.2021

Začiatkom týždňa sme dostali nápad na vypadnutie z pracovného kolotoča. Dlhšiu dobu sme mali naplánovanú návštevu Malej Fatry. Predpoveď počasia na víkend veštila v noci dážď a búrky, tak sme sa rozhodli, že nebudeme spať v aute, ale objednáme si nejaké ubytovanie aj s bazénom, aby bola zábava aj v prípade horšieho počasia.

11.06.2021 - 1. deň   Šútovský vodopád (SK) 

Ráno sme mali ešte nejaké povinnosti, tak sme z domu odchádzali trošku neskôr, ako sme plánovali. Na dnešný deň sme mali vymyslenú návštevu Šútovského vodopádu a prípadne návštevu Terchovej.

Do obce Šútovo sme dorazili pár minút po 12tej. Na parkovisku V blízkosti začiatku Šútovskej doliny bolo cca 20 áut a jeden autobus. Na to, že bol piatok poobede, to bolo podľa nás celkom veľa. Z blízkej chaty Fatranka vybehol pán a vypýtal si parkovné 2,50 Eur za auto na celý deň a poprial nám príjemnú prechádzku. Bolo to od neho veľmi milé. Ešte na parkovisku sme si pozreli aké kešky nás na ceste čakajú. Je tu taká typická zmes kešiek - multina, eartka a aj tradičná.

Prečítali sme si prvú informačnú tabuľu náučného chodníka, z ktorého sme sa dozvedeli, že vodopád je vzdialený cca 3770 m a s úsmevom na tvári sme sa vybrali na prechádzku po asfaltovej ceste. Pri zbieraní indícii na multinu sme zistili, že tradičná keška je už za nami ... povedali sme si, že nevadí, nájdeme ju na spiatočnej ceste.

Popri tejto asfaltovej ceste sa kľukatil Šútovský potok aj so svojimi prítokmi. Na potoku boli prítomné protipovodňové stavby, ktoré nám vytvárali peknú vizuálnu aj zvukovú kulisu.

Freecamp po Taliansku a Sicílii 13.10. - 02.11.2019 - 5.časť (27.10. - 02.11.2019)

 27.10.2019 - 15. deň   Stilo (I), Capo Colonna,(I) 

Na pláži sme sa zobudili po pokojnej noci, dokonca sme stihli aj východ slnka nad špičkou talianskej čižmy. Niekde tam o pár hodín budeme prechádzať.

Dnešný deň sme mali naplánované cestovanie s krátkou zastávkou v mestečku Stilo, ako aj návštevu archeologickej lokality Capo Colonna.

Freecamp po Taliansku a Sicílii 13.10. - 02.11.2019 - 4.časť (24 - 26.10.2019)

24.10.2019 - 12. deň   Selinunte(I), Eraclea Minoa (I), Scala dei Turchi(I), Agrigento (I)

Noc strávená na veľkom parkovisku pri Gibeline bola pokojná, aj keď nám v hlave vírili myšlienky o zemetrasení.

Čakalo nás cca 35 km smerom na južnú stranu ostrova, do mesta Selinunte, kde sme mali naplánovanú návštevu PARCO ARCHEOLOGICO DI SELINUNTE. Dorazili sme presne o 09:00 hodine, keď sa celý park otváral.