Malta 25.02. - 03.03.2024

Zostala nám ešte nejaká dovolenka z minulého roku a bolo ju treba čo najskôr vyčerpať. Rozhodli sme sa skúsiť kúpiť lacnejšie letenky do nejakého južnejšie položeného štátu. Tentokrát padla voľba na ostrov Malta. Jedným z dôvodov bolo, že používajú vlastné euro mince. Ako zberatelia obehových 2 eurových mincí predpokladáme, že sa nám tam dostane do ruky nejaká zaujímavá minca.

25.02.2024 - 1. deň   Malta (M), Bugibbaa (M)

Odlet sme mali naplánovaný na 9:55 hod. z Viedenského letiska. Nemuseli sme doma ani veľmi skoro vstávať 😊.

Zobudili sme sa však do studeného rána. Teplomer v aute nám ukazoval 2 stupne nad nulou a čelné sklo bolo treba oškrabávať (toto nám trošku pripomenulo minuloročný výlet v novembri na Cyprus, keď sme mali ráno pred odletom zasnežené auto).

Formality na letisku sa podarilo vybaviť naozaj rýchlo a po chvíľke čakania na letisku sme odlietali presne načas.

Let bol úplne bezproblémový. Trval presne 2 hodiny, takže tesne po 12tej sme boli na medzinárodnom letisku na Malte. 

Tá nás žiaľ privítala dažďom a silným vetrom. S požičovňou áut Daniel´s Car Rentals sme boli dohodnutí na odovzdaní požičaného auta pred odbavovacou budovou na letisku. Žiaľ, auto nás tam ešte nečakalo a akurát sme dobre premokli. O chvíľočku ale volali z požičovne, že budú meškať asi 10 minút, tak sme sa išli schovať do haly na letisku.

 

A naozaj o pár minút nám už volali, že na nás čaká naše autíčko pred budovou. Biely, skoro nový Mitsubishi Spacestar.

Skoro nový, pretože už mal najazdených až 17 000 km 😊. Autíčko sme si prebrali, pozreli si nejaké škrabance na ňom, podpísali papiere a mohli sme vyraziť spoznávať ostrovný štát Maltu.

Jazda na ľavej strane nám robila problém prvých pár kilometrov a aby z toho človek nebol úplne domotaný, tak sme si požičali automat. Nevieme, aké by to bolo radiť rýchlosti ľavou rukou 😊. Ale čo nás prekvapilo bolo, že smerovky boli na ľavej strane volantu, nie ako na Cypre, kde boli prehodené ešte aj páčky smeroviek a stieračov.

Do navigácie sme si zadali smer Labranda Riviera Hotel & Spa, ktorý sa nachádza na západnej strane ostrova. Ubytovanie s raňajkami a aj s bezproblémovým parkovaním pri hotely nás vyšlo 263 EUR na 7 nocí pre 2 osoby. 

Hotel má aj vnútorný bazén s vyhrievanou morskou vodou, saunami a vírivkami.

Chceck-in prebehol rýchlo, no naša izba ešte nebola pripravená. Bolo treba počkať asi 30 - 40 minút.

Rozhodli sme sa nečakať v hotely ale, že si doplníme nejaký proviant, keďže obed ani večeru sme v hotely nemali zabezpečené z dôvodu väčšej flexibility. Voľba padla na najbližší McDonald´s. Ten sa nachádzal cca 20 minút jazdy v meste Bugibba. 

Ako sme dorazili do blízkosti tohto McDonald´s, tak sme natrafili na najväčší problém malých ostrovov a to je parkovanie. Na nás sa však usmialo šťastie, keď sme robili druhé kolečko okolo námestia, kde sa McDonald´s nachádzal, tak sa uvoľnilo jedno miesto pri ceste. 

Celý šťastní sme zaparkovali. Vystúpili sme z auta a prekvapil nás obrovský nárazový vietor. Veľké vlny sa tu lámali na pobreží.

Vybrali sme sa smerom k reštaurácií McDonald´s, no do cieľa sme neprišli. Zaujal nás streetfood, ktorý predával pizzu a rôzne lokálne dobroty. Krásne to voňalo a predavač bol veľmi zhovorčivý, tak sme nakúpili toho toľko, že sme to ani nevládali zjesť naraz. Pizza bola fantastická. Rôzne plnené cestá sme teraz ani len neochutnali. Aspoň nám to ostalo na večeru😊.

Nás však ešte potešilo, že neďaleko od nás sa nachádzali aj LAB kešky. Vybrali sem sa teda v tom vetre na prvú prechádzku po nábreží. Pozbierali sme všetkých 5 labiek. Ako sme sa túlali mestom, tak sme nemohli vynechať ani klasickú kešku „GC5XNXY – Welcome to Bugibba“.

Cestou k autu sme prechádzali aj okolo nášho pôvodného cieľa reštaurácie McDonald´s. Kam inde by sa mohlo odskočiť na WC ak nie sem 😊? Takže to bol len jeden malý hamburger a taštička (špeciálne tvarohová) 😊.

Neskôr sme išli aj do miestnej predajne LIDL. Prekvapilo nás, aké malé miesto zaberá. Ako všetko na Malte 😊. Nakúpili sme a hurá do hotela.

Izby sú krásne, so všetkým čo 4 hviezdičkový hotel môže ponúknuť. Prekvapili nás aj európske zásuvky a dokonca priamo USB zásuvka pri posteli.

Na večeru sme si dali fantastické pečivá z lístkového cesta, ktoré sme nezvládli zjesť „na obed“. Žiaľ mená týchto pochúťok sme si nezapamätali a ani neodfotili.

Dnešok bol pre nás celkom náročný a únavný, takže sme ani nevyužili SPA služby nášho hotela a radšej sme sa rozhodli dobre vyspať 😊.

Najazdené :   24 km
Diaľnica  :   11,50 Eur
Ubytovanie:  262,95 Eur (Labranda Riviera Hotel and Spa)

26.02.2024 - 2. deň   Mdina (M), Rabat (M), Dingli cliffs (M)

Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa. Síce ešte stále fúkalo, ale už oveľa menej ako včera.

Noc nebola pre nás najpríjemnejšia, pretože ako to v týchto južných krajinách býva, dostali sme iba jednu veľkú prikrývku. Nie, že by nebolo super sa tisnúť k sebe, ale pre dobrý spánok dvoch objemnejších ľudí to nebolo ideálne. Ráno sme na recepcii vybavovali, aby nám dali dve prikrývky. Samozrejme to pre nich nebol žiadny problém. 

V hotely sme mali zabezpečené len raňajky. Tie boli úplne kráľovské. Vzhľadom k tomu, že do rôznych all-inclusiv dovolenkových rezortov nechodíme, tak sme boli extrémne prekvapení. Také bohaté raňajky sme ešte v žiadnom hotely nezažili. Nevedeli sme, čo skôr ochutnať 😊.

Úplne prejedení sme sadli do auta, že teda ideme za dnešným naším prvým cieľom, na miesto nazývané Ras ir-Raheb.

Cesta nás viedla rôznymi kľukatými cestičkami vnútrozemím. Odrazu na vrchole jedného z kopcov sa objavil kostolík. Zastavili sme sa tu, však tu musí byť pekný výhľad do okolia a možno aj nejaká keška.

Keška „GC35C22 – The Victoria lines cache“ bola vzdialená len niečo vyše 100 m. To sme však ešte netušili, že k nej bude treba prísť trošku okolo.

Z tabúľ na náučnom chodníku sme sa dozvedeli, že táto obranná stavba bola postavená v rokoch 1870 – 1899 britskými ozbrojenými silami. Jednalo sa o obranný múr pretínajúci celý ostrov od pobrežia k pobrežiu. V roku 1896 oslávila kráľovná Viktória svoje diamantové jubileum (60 rokov na tróne), preto sa rozhodli tento obranný múr pomenovať práve na jej počesť.

Poprechádzali sme sa teda po časti tohto múra, poprečitovali náučné tabule a našli kešku. Neskôr sme pomaly zamierili ďalej na juh k nášmu cieľu.

Ako sme sa približovali k pobrežiu otvárali sa nám krásne výhľady na more, ktoré bolo nádherne modré a pokojné oproti včerajšku.

Tu sme žiaľ zažili aj prvé sklamanie. Na miesto nazývané Ras ir-Raheb sme sa nedostali. Skoro všetky cesty vedúce z parkoviska na konci cesty boli označené tabuľkou súkromný pozemok. Možno sme sa len vybrali po nesprávnych chodníkoch. O tom že si pozrieme pozostatky chrámu, ktorý bol pravdepodobne zasvätený bohovi Herkulovi, sme teda mohli len snívať. 

O to viac sme sa tešili do „tichého mesta“ s názvom Mdina. Od parkoviska pri pobreží bolo toto mesto vzdialené len necelých 15 minút cesty autom.

Podarilo sa nám zaparkovať neďaleko parku, ktorý sa nachádza medzi mestami Mdinou a Rabatom. 

Mdina je veľmi staré mesto. Známky osídlenia sa tu našli už z roku 4000 p. n. l.. Prvé opevnenia tu vybudovali Feničania a až z príchodom arabov okolo 9 storočia sa tu vybudovali hradby spolu s vodnou priekopou. Po vode tu už dnes niet ani spomienky. Namiesto nej je tu krásny park určený na prechádzky.

Vstup do samotného mesta je cez nezabudnuteľnú barokovú bránu Mdina gate z roku 1729. Aj pri tejto bráne sa nakrútilo niekoľko scén do známeho filmu Hra o tróny. Poprechádzali sme sa krásnymi, pokojnými uličkami, na ktoré sme sa nechali zviesť miestnymi LAB keškami. Zároveň sme sa mohli dozvedieť aj rôzne zaujímavosti z jednotlivých listingov. Je to naozaj krásne mesto.

Väčšina návštevníkov však nevynechá aj návštevu tunajšej katedrály. Ani mi sme neboli výnimkou. Katedrálu sv. Pavla postavili v rokoch 1697 – 1702 a je naozaj neskutočná. Vstupné sa kupuje v protiľahlom múzeu a za 10 eur na osobu sa dá kúpiť spoločná vstupenka na vstup do múzea a aj do katedrály.

My sme využili len vstup do katedrály, pretože sme mali ešte ďalšie plány. Však sa sem ešte možno niekedy vrátime, ak by sa pokazilo počasie 😊.

Katedrála je naozaj monumentálna svojou stavbou ale je aj krásne farebná. Podlahu tvoria farebné náhrobky maltských šľachticov, čo dotvára túto fascinujúcu atmosféru. V katedrále sme strávili viac času a užívali sme si ten kľud a pokoj čo toto miesto vyžarovalo.

Neskôr sme sa vybrali ďalej starými uličkami, nakúpili nejaké suveníry a pomaly sme prešli do Rabatu. Je to vlastne modernejšie predmestie Mdiny. Tu sme mali na pláne navštíviť najslávnejšie kresťanské pamiatky.

Jedná sa o jaskyňu Sv. Pavla s katakombami starými niekoľko tisícročí. Cestou sme zbierali LAB kešky venované Rabatu. Na čo sme však nemysleli, bol čas. Prišli sme ku vchodu do katakomb a už nám neboli ochotní predať lístky, pretože o chvíľu bolo 17:00 hodín. Tak sme zostali trošku sklamaní, že sme to nestihli. No čo už ... možno sa nám to ešte počas nášho pobytu podarí. Tak sme sa aspoň poprechádzali 😊.

Mali sme na pláne ešte jednu zastávku. Jednalo sa o pobrežné útesy Dingli cliffs, odkiaľ sme chceli sledovať západ slnka. No ani toto sa nám nepodarilo. Útesy boli úchvatné a aj stará cesta z doby bronzovej, na ktorej je miestami doteraz vidieť „nevysvetliteľné“ dráhy v skale. Vyzerá to, ako keby tadiaľ chodili ťažké povozy, ktoré vyryli do skaly „koľaje“. Akurát ten západ slnka nebol vidieť, pretože bolo zamračené☹️.

Dnes to bol pre nás ďaľší náročný deň, takže v hotely sme si rýchlo dali nejakú večeru a unavení zaľahli spať. Dokonca ani vnútorný bazén sme nestihli 😊.

Najazdené :   61 km
Vstupné   :   20,00 Eur (Katedrála sv. Petra)

27.02.2024 - 3. deň   Sanat (M), Dwejra (M), Ghasri Valley (M), Victoria (M)

Deň sa začal opäť bohatými raňajkami, na ktoré budeme ešte dlho spomínať.

Na tento deň sme mali na pláne návštevu ostrova Gozo.  Bývali sme neďaleko prístavu, z ktorého tam chodí trajekt. Za pár minút sme sa už aj nalodili. Čo je veľmi zaujímavé, tak nás na ostrov odviezli zadarmo (platí sa len za cestu naspäť 😊).

Cesta trvala naozaj krátko, len cca 30 minút. Po vylodení sme nabrali smer našej cesty do dedinky Xlendi, odkiaľ je to už len kúsok k útesom Sanat. Sú to nádherné biele útesy, ktoré sú pred turistami tak trochu stále ukryté. Zaparkovali sme cca 500 m od útesov na okraji cesty. Už tu stáli „špeciálne“ motorové „rikše“ na báze motoriek, ktoré sem priviezli iných turistov. 

Útesy sú dosť veľké, takže tých pár ľudí sa tu stratilo. Našli sme kešky, ktoré sú venované tejto oblasti. Urobili si nejaké povinné fotky, prešli sa po pekne upravenom chodníku. 

Len pár kilometrov od útesov Sanat sa nachádza miesto s názvom Dwejra. Po príchode sme zaparkovali na veľkom parkovisku, ktoré bolo zaplnené asi tak z polovice.

Na tomto mieste sa nachádzal jeden z najznámejších skalných útvarov Malty a to „Azúrové okno“. No v roku 2017 sa pri silnej búrke zrútilo do mora a neostali po ňom žiadne stopy. Takže teraz ľudia chodia obdivovať už len miesto, kde sa táto zaujímavosť nachádzala.

Samozrejme aj tomuto miestu je venovaná keška. Dokonca aj LAB keška zo série, ktorá sa venuje miestam, kde sa natáčali slávne filmové scény. Azúrové okno sa objavilo napríklad vo filme „Súboj titanov“ ale aj v seriály „Hra o tróny – Dothracká svatba“. Teraz tu zostalo len azúrové more 😊.

Je tu samozrejme ešte jedno pekné miesto a to „Inland Sea“. Je to zátoka, do ktorej sa dostáva voda cez prírodný tunel.

Toto miesto aj ideálne na kúpanie, pretože je tu more vždy kľudné. Je to aj raj pre potápačov, ktorý tu majú svoju základňu pred vyplávaním na šíre more.

My sme však využili služby prítomných motorových člnov so šikovnými lodivodmi, ktorí cez tunel preplavujú turistov von na šíre more. Urobia s nimi okruh po rôznych jaskynkách až na miesto, kde stálo slávne „Azúrové okno“ a popritom podávajú turistom odborný výklad o zaujímavých miestach.

Za 5 eur na osobu to bol celkom dobrý zážitok. 

Jedinú vec, čo by sme určite na tomto mieste skritizovali sú hygienické zariadenia. Ono vlastne ani niet čo kritizovať, lebo tu žiadne nie sú. Teda až na 3 TOITOI-ky, ktoré by ste nepoužili ani v najhoršom prípade (viem, môžu za to ľudia, ktorí ich predtým použili a nie tie TOITOI-ky). Ale toto bolo asi jediné miesto na celom výlete, kde to mali takto nešťastne riešené.

My sme sa potom vybrali smerom na severnú časť ostrova. Tu nás už čakalo miesto s názvom Ghasri Valley.

Cesta viedla vnútrozemím cez rôzne dedinky a mestá s charakteristickou maltskou architektúrou, čiže všade samé balkóny a červené telefónne búdky, ktoré však už boli väčšinou použité na niečo iné. Napríklad táto je knižnou búdkou 😊. 

Bolo to veľmi inšpirujúce ako sa nemusí hneď všetko zničiť a rozbiť, ale dá sa tomu vdýchnuť nový život. Niektoré boli využité aj ako napríklad miesto pre defibrilátor, záchranné koleso ...

O chvíľu sme sa však ocitli mimo civilizácie. Cesta bola čím ďalej tým horšia. Nakoniec sme odstavili naše požičané auto na okraji cesty. Terén nebol až taký zlý, na našom Kevinovy, by sme sa asi ešte nezastavovali. Toto však bolo auto z požičovne, tak sme nechceli riskovať nejaké poškodenie, alebo že ostaneme niekde visieť.

Ako sme sa priblížili k informačnej tabuli už sme začuli divný buchot morských vĺn, ako keby nejaké výbuchy. Až neskôr sme zistili, že to vlastne vlny narážali do rôznych jaskýň a výmoľov v skalnej stene.

Aby sme to však mohli lepšie pozorovať, bolo treba zísť zopár desiatok schodov. Aj toto dielo prírody bolo krásne. Už cestou dole sa nám objavoval pohľad na úzky záliv mora v skalnej pukline.

Našťastie ani tu sa nenachádzalo veľa ľudí, takže sa dali urobiť celkom dobré fotky aj bez ľudí 😊.  Našli sme si miestečko, z ktorého bolo vidieť až na koniec zálivu. 

Po chvíľke prišiel aj jeden odvážlivec, ktorý vliezol do vody. No moc si to neužil. Vlny boli také silné, že ho stále chceli „otrieskať“ o skalnú stenu. No čo už ... Našťastie to po chvíľke vzdal a nemuseli sme riešiť jeho prípadnú záchranu.

Už nás čakala len cesta hore po schodoch k autu. Samozrejme išlo nám to oveľa pomalšie ako cesta dolu 😊.

Po ich prekonaní sme nasadli do auta a cestou k jaskyni Tal-Mixta sme obdivovali soľné odpariská vybudované priamo na brehu mora. 

Z týchto „bazénov“ sa odparuje slaná voda a zostáva tu už len vyzrážaná soľ. Niektoré z týchto vybudovaných „bazénov“ sa používajú dodnes. Pár krát sme sa zastavili a pofotili si túto zaujímavosť. Toto bolo klasické, starobylé získavanie soli z mora.

Po pár kilometroch sme sa ocitli na malom parkovisku, ktoré je v blízkosti jaskyne Tal-Mixta. Od parkoviska je to ešte asi 500 m po cestičke vedúcej po súkromnom pozemku. Tabuľkami je vyznačený smer, kde sa vstup do jaskyne nachádza.

Táto malá jaskynka nie je ani tak zaujímavá svojou výzdobou ale práve naopak, výhľadom priamo na známu pláž Ramla. Je to veľmi zaujímavé miesto. Urobili sme nejaké fotografie a vybrali sme sa na pláž, aby sme si odfotili jaskynku aj z druhej strany 😊.

No zas sme sa ani nezamysleli nad tým, ako plynie čas. A zase sme mali smolu. Megalitický chrám Ggantija, ktorý je zapísaný v zozname UNESCO a mal byť jedným z vrcholov našej návštevy na ostrove Gozo, nám zavreli takmer pred nosom. Takže už druhá pamiatka, ktorú sme zmeškali z dôvodu krátkej otváracej doby (alebo žeby z dôvodu nášho zlého plánovania? ☹️).

No nič sa nedalo robiť. Vybrali sme sa teda na návštevu Citadeli v meste Victoria (hlavné mesto na ostrove Gozo). Už bola síce tma, ale LAB-ky nás celkom dobre povodili po všetkých zaujímavých zákutiach tejto „pevnosti“. Dokonca sa nám podarilo nakuknúť aj do katedrály Nanebovzatia Panny Márie.

Následne sme nasadli do auta a prefrčali cez celý ostrov naspäť do prístavu. Trajekt nás už čakal, takže sme rýchlo zaplatili a už sme sa aj nalodili. Cena za dvoch dospelých s autom bola 20,35 eur.

Z prístavu do hotela to je len pár minút, takže sme sa o chvíľku ocitli na izbe a unavení padli do postele.

Najazdené :   60 km
Trajekt   :   20,35 Eur
Vstupné   :   10,00 Eur (čln)

28.02.2024 - 4. deň   Valetta (M), San Anton Gardens (M),  kostol Panny Márie v Moste (M)

Dnešný hlavný program bol jasný. Návšteva hlavného mesta Malty – Valetta. Hneď ráno sme sa nakontaktovali na našu autopožičovňu s otázkou, či by nám nevedeli poradiť nejaké „dobré“ parkovisko blízko centra.

Musím požičovňu pochváliť. V priebehu pár minút nám prišli súradnice parkoviska.

Po raňajkách sme nasadli do auta. Do našej navigácie Waze nahodili súradnice a vybrali sa do hlavného mesta. A bolo to presne také ako sme si hlavné mesto predstavovali. Veľa áut, každý sa niekam ponáhľa, vytrubuje, predbieha sa v úzkych uličkách.

Navigácia nás ale úspešne priviedla na súradnice, kde sa práve uvoľnilo jedno parkovacie miesto. Toto parkovisko bolo dokonca bezplatné.

Ocitli sme sa vlastne na hradbách starého mesta. K novej bráne (postavenej v rokoch 2011 - 2014) „City Gate“ to bolo len cca 500 m. 

Odfotili sme si fontánu a ponáhľali sa do Central Bank of Malta, aby sme si kúpili nejaké pamätné 2 eurové mince. Nemali sme však toľko šťastia ako na Cypre, keďže nám žiadne nepredali. Odporučili nás na registráciu do ich systému, kde sa dajú potom následne objednať.

No čo už, toto sa nepodarilo ☹️. Čo sa nám však nechtiac podarilo, bolo prísť včas na Upper Barracca Gardens, kde sme stihli ceremóniu a výstrel z dela. Ľudí tu bolo veľa, ale aj tak sa nám podarili veľmi zaujímavé fotky 😊.

LAB kešky nás neskôr priviedli aj do Lower Barracca Gardens a potom sme sa cez promenádu  Triq Ir-Repubblika vrátili späť do centra mesta. Zablúdili sme aj do tržnice Valetta Market a dali si fantastickú ostrokyslú polievku.

Potúlali sme sa rôznymi uličkami a vybrali sa naspäť k autu. 

Za pár minút sme sa vymotali po úzkych cestách smerom k nášmu ďalšiemu cieľu v dedinke Attard. Tu sa nachádza záhrada San Anton Gardens, ktorá sa rozprestiera pri paláci San Anton Palace z roku 1628. V súčasnosti je palác sídlom prezidenta Malty. Záhrady sú však verejnosti voľne prístupné. Nachádzajú sa tu rôzne aj exotické rastliny, labyrint a dokonca aj malé zoo. Aj počas našej návštevy pobehovala po chodníkoch rôzna hydina, kačičky, sliepočky ba dokonca aj páv bol na nás zvedavý 😊.

Strávili sme tu prechádzkami príjemnú hodinku. Ešte nás čakala rotunda - kostol Nanebovzatia Panny Márie v Moste.

Zaparkovali sme pri nákupnom centre, odkiaľ sme si dali takú 15 minútovú prechádzku k rotunde. Táto stavba je známa najmä tým, že má najväčšiu nepodoprenú kupolu na svete. Bola postavená ešte v roku 1860 pri prestavbe ďalšieho staršieho kostola. Kupola meria v priemere 37 m.

Po zakúpení lístkov nás najskôr nasmerovali do podzemia, ktoré sa počas druhej svetovej vojny používalo ako kryt. V súčasnosti je tu stála výstava ako to tu vyzeralo v tom čase. Následne nás šípky navigovali na balkón, ktorý sa nachádza po celom obvode rotundy tesne pod kupolou. Výhľady na kupolu ale aj dole na kostol boli fascinujúce. Ohromná stavba.

Potom sme sa prešli dolu do kostola. Navštíviť sa dali aj „zadné“ miestnosti kostola, ktoré sú určené pre ľudí slúžiacich pobožnosti.

Tu sa nachádza aj replika bomby, ktorá tu počas druhej svetovej vojny spadla cez kupolu kostola, no nevybuchla. Podľa historických informácii z roku 1942 bola aj táto budova bombardovaná. V tom čase sa v kostole modlilo viac než 300 veriacich. Na kostol boli zhodené celkovo 3 veľké bomby. Dve sa odrazili od kupoly, no tretia prenikla cez strechu do kostola ale našťastie nevybuchla. Veriaci si každoročne tento „zázrak“ pripomínajú procesiami. Vysvetlenie je však celkom jednoduché. Bomby sa vyrábali v zbrojovke Brno, kde zamestnanci „sabotovali“ ich výrobu a naplnili ich pieskom 😊.

Neskôr nás čakala ešte prechádzka naspäť k autu a návšteva nákupného centra 😊.

Najazdené :   56 km
Tankovanie:   30,18 Eur - 22,52 l
Vstupné   :   10,00 Eur (Kostol)

29.02.2024 - 5. deň   Ghar Dalam (M), Marsaxlokk (M),  Mnajdra a Hagar Qim (M)

Na tento deň slovenský geokešeri naplánovali Event, na ktorom sa chystali pozorovať východ slnka.

Samozrejme slnko vychádza ráno, takže stretnutie bolo naplánované na 6:00 hod. Cesta z hotela na toto miesto trvala cca 45 minút. Tak sa muselo vstávať okolo 5:00 😊. Bolo to však veľmi príjemné stretnutie s jedným slovenským párom, jedným českým a jedným anglickým kešerom. Vôbec nám nevadilo, že východ slnka bol schovaný za domami 😊.

Raňajky sme ešte stihli po návrate z Eventu a po nich sme sa vydali na prehliadku východného pobrežia ostrova. Pôvodne sme chceli navštíviť aj Hyperion, ale žiaľ vstupenky už boli vypredané dva týždne pred našim príchodom na ostrov ☹️. 

Nevadí, aspoň sme si užili iné zaujímavé miesta. Napríklad jaskyňu Ghar Dalam, po slovensky je to „Jaskyňa temna“. Jaskyňa je dlhá približne 144 m. Je známa najmä ako nálezisko prehistorických kostier a keramiky z obdobia staršieho ako 5000 rokov pred  n. l..    

Medzi najznámejšie kostry nájdené v jaskyni patria kosti vyhynutých druhov trpasličích slonov a hrochov, ktorých vek sa odhaduje na 150 000 – 500 000 rokov. Rekonštrukcie kostier sú vystavené v múzeu, ktoré sa nachádza vo vstupnej budove.

K jaskyni je to cca 200 m. Je to veľmi zaujímavé miesto, ktoré určite stojí za návštevu. Hlavne v letných horúčavách sa tu môže človek príjemne trošku ochladiť 😊.

Po chvíľke sme už zase sedeli v aute a išli smerom do známej rybárskej dedinky Marsaxlokk.

Sem prichádzajú turisti z celého ostrova, aby tu mohli obdivovať krásne namaľované rybárske lode. Najviac nás na nich zaujali oči. Áno, každá lodička tu má aj oči. ,,Oči Osiris“, ktoré zaisťujú ochranu pred všetkými nebezpečenstvami mora. 

Farebné sú tu nielen lode ale aj jednotlivé domy alebo ich vchody a balkóny. V súčasnosti je to len pekné, ale podľa historikov boli takýmto spôsobom označovaný jednotlivý remeselníci v dedine. 

Po prechádzke na malom trhu sme pokračovali smerom k najznámejším pamiatkam na Malte.

Jedná sa o megalitický chrám Mnajdra a Hagar Qim. Cestou sme sa zastavili pri vyhliadke na krásny záliv pri dedinke Iž-Žurrieq. Neďaleko nás už bolo parkovisko pri vstupnej hale do dvoch megalitických chrámoch. Po zakúpení lístkov sme sa vydali k vzdialenejšiemu chrámu Mnajdre. Dôvodom pre takéto naše rozhodnutie boli tmavomodré búrkové mraky, ktoré sa rýchlo približovali.

Mnajdra je megalitický chrám o rozmeroch 40 x 40 m, ktorý bol postavený v rokoch 3600 až 2800 pred n.l.. Zaujímavosťou sú určite tajné miestnosti vedľa hlavnej sály, ktorých účel sa dodnes nepodarilo objasniť. Kamenná brána z Mnajdry poslúžila aj ako motív na 1, 2 a 5 centových maltských euro minciach 😊. 

Hromy a blesky sa veľmi rýchlo približovali. Dlho sme neváhali a vybrali sa na cca 300 m cestu späť smerom k autu, kde nás čakal chrám Hagar Qim. Posledných 50 metrov sme už museli aj utekať, aby sme nezmokli 😊. Našťastie tieto chrámy sú jednotlivo schované pod veľkým stanom, aby boli ochránené pred vplyvom počasia. Takže tento stan ochránil aj nás 😊, aj keď my nie sme až také staré vykopávky 😊😊😊.

Intenzívne pršalo asi 20 minút. Mali sme čas si poriadne obzrieť aj tento chrám. Obidva chrámy sú zapísané aj do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Dnešný deň sme zakončili v hotelovom wellness centre a poriadne si oddýchli po predchádzajúcich náročných dňoch.

Najazdené :  129 km
Tankovanie:   30,18 Eur - 22,52 l
Vstupné   :   33,00 Eur (Jaskyňa + Mnajdra)

01.03.2024 - 6. deň   Popeye village (M), Mellieha (M),  Xemxija (M)

Dnešok mal byť pre nás tak trošku oddychový. Po raňajkách sme sa vybrali do neďalekej zátoky, kde sa nachádza známa „Popeye village“. 

Autom z hotela to bolo len pár kilometrov. Hneď vstupná budova nás zaujala svojou farebnosťou 😊.

O to väčšie prekvapenie nás čakalo vo vnútri. Vstupné na osobu stálo 15 EUR. Celkom dosť, no nevedeli sme čo nás čaká. Čo však bolo veľmi pekné, tak lístky predávali a následne aj kontrolovali mladí ľudia so zdravotným postihnutím (Downov syndróm).

Celá dedinka je tvorená vlastne filmovými kulisami, ktoré tu boli postavené v roku 1980 pre hudobný film „Popeye“.

Hlavným predstaviteľom filmu bol Robin Williams. Tento hraný film nebol nejako komerčne úspešný. Všetci si skôr pamätáme kreslenú verziu Pepka námorníka. 

Tieto kulisy k filmu si však každý rok prídu pozrieť tisícky návštevníkov a zažívajú tu veľa zaujímavého. A čo všetko sa tu dá nájsť? No všetko z filmu - kulisy, poštu, kino, bar, pláž... No a hlavne je tu veľa animátorov v rôznych kostýmoch osôb z filmu. Môžete si tu nakrútiť vlastný film, stať sa hrdinom alebo aj zloduchom...

Pre nás to bolo trošku sklamanie. Síce sme mohli navštíviť jednotlivé miesta, ale aj tak najkrajší pohľad na dedinu je z druhej strany zálivu, kam je prístup bezplatný 😊. Vtedy ale človek nemá tú možnosť pozrieť si jednotlivé budovy zblízka a ani sa nedozvie rôzne podrobnosti a zaujímavosti z filmu. Určite je to zaujímavejšie ak má človek so sebou deti vo veku základnej školy, ktoré si môžu vyskúšať svoje herecké schopnosti.

Odchádzali sme so zmiešanými pocitmi. Čakala nás ešte jedna krásna prechádzka a hľadanie LAB kešiek v mestečku Mellieha okolo kostola, ktorý je zasvätený Panne Márii. Bol postavený v rokoch 1881 - 1889. Pokochali sme sa výhľadmi na záliv a vybrali sa ďalej do nášho obľúbeného McDonald´s v mestečku Bugibba. Dali sme si neskorý obed a dokúpili ešte nejaké zabudnuté suveníry, ktoré sa nám zmestia do našej batožiny 😊.

Na mape Geocachingu nám svietilo ešte zopár kešiek, ktoré sme mali v pláne nájsť. Rozhodli sme sa dať si ešte takú malú autoturistiku za keškami.

Navštívili sme aj archeologické nálezisko v dedinke Xemxija. Jedná sa o nálezisko pozostatkov rímskeho múra, chrámu a včelína, ktoré sa rozkladá na celkom veľkom území v blízkosti panelákového sídliska. Celý areál je poňatý ako oddychová a turistický zóna, s náučným chodníkom a vysvetľujúcimi tabuľami. Je voľne prístupný 24 hodín denne.

Aj dnešný deň bol pre nás celkom náročný, takže sme sa tešili opäť na hotelový wellness. Zaujímavé je, že v hotely bolo celkom veľa ľudí, ale wellness ich vôbec nelákal. Dokonca boli chvíle, keď sme boli v bazéne úplne sami. Len pre informáciu v bazéne bola slaná voda 😊 (žeby morská?).

Najazdené :   53 km
Vstupné   :   30,00 Eur (Popeye)

02.03.2024 - 7. deň   Ghadira (M), Gnejna Bay (M)

Už sme mali pred sebou posledný deň našej dovolenky, ktorý sme sa rozhodli poňať oddychovo. Zároveň sme ho aj chceli využiť na keškovanie ako aj prechádzkami po blízkom ako aj vzdialenejšom okolí.

Začali sme ho návštevou červenej veže, na ktorú sme sa celý týždeň pozerali z balkóna na našej hotelovej izbe.

Jedná sa o strážnu vežu Svätej Agáty, ktorá bola postavená v rokoch 1647 – 1649 a slúžila na komunikáciu s ostrovom Gozo. Počas našej návštevy však bola zatvorená, takže sme si urobili fotky veže a aj nášho hotela 😊.

Pokračovali sme ďalej po ceste ku kamenej lavičke, ktorej bola venovaná keš Love, Live and Let Live (GC4GNFM). Naskytol sa nám krásny výhľad na celý záliv.

Potom sme sa rozhodli navštíviť Prírodnú rezerváciu Ghadira. Je to miesto s malým sladkovodným jazerom, ktoré využívajú sťahovavý vtáci pri svojej migrácii z a do Afriky na krátky odpočinok a doplnenie tekutín.

Zaujímavé na tomto mieste je, že sa tu neplatí žiadne vstupné. Napriek tomu je tu vybudovaná budova, kde je možné si zadarmo zapožičať ďalekohľady na pozorovanie vtáctva. Je tu prítomný veľmi ochotný personál, ktorý nám vysvetlil kam sa môžeme ísť pozrieť a aké druhy vtákov v tomto ročnom období tu máme možno pozorovať. Dokonca nás upozornili, že sa tu vo voľnej prírode nachádzajú chameleóny a ktoré sú ich obľúbené miesta, kde sa ich dá s najväčšou pravdepodobnosťou nájsť.

Okolo časti jazera je vybudovaný náučný chodník s podrobnými informačnými tabuľami a sú tu vybudované aj dve pozorovacie stanovištia, z ktorých je výhľad na veľkú časť jazera.

Vybrali sme sa týmto náučným chodníkom a už na nás mávali iný návštevníci a ukazovali nám miesto, kde sa nachádzal chameleón. O chvíľku nás iný upozornili na ďalšieho a ďalšia skupinka nám ukázala tretieho. Hľadali sme aj mi sami, ale nemali sme šťastie sami nejakého objaviť. Veľmi dobre sa vedia maskovať v oleandroch a iných kríkoch a stromoch, ktoré tu rastú. Tento porast vytvára prírodnú bariéru okolo jazera a zabezpečuje aj kľud pre sťahovavé vtáctvo.

Na konci chodníka sa nachádza druhá murovaná pozorovateľňa vtáctva. Na chvíľku sme sa tam zastavili, no vtákov sme videli asi len dvoch ☹️. Cestou sme ale stretali viacerých fotografov, ktorí sem chodia fotiť tieto vtáky. Tu sa nachádza aj keška Għadira Nature Reserve (GC7GHTD). Cestou späť sme aj mi ukazovali novým návštevníkom, kde sa nachádzajú chameleóny. Pekne sa vyhrievali na slniečku. Takže aj mi sme potešili iných 😊.

Určite v horúcich letných mesiacoch tu môže byť veľmi príjemne strávený čas v prírode.

Naše ďalšie kroky viedli k archeologickému nálezisku Ta Hargat. No z nejakého dôvodu bolo zatvorené. Preto sme sa vybrali na malý okruh s 5 keškami, ktorý sme chceli absolvovať pešo. Bolo to zaujímavé blúdenie prírodou aj s obrovskými stavbami pripomínajúcimi malé kaštiele. 

Potom sme sa rozhodli, že sa pôjdeme pozrieť na známu pláž Gnejna Bay. Cestou nás zaujali jahody, ktoré tu popri ceste všade predávali. Oni ich priamo na týchto miestach aj pestovali.

Bola to mňamka takto v marci papať chutné, sladučké jahody, odtrhnuté priamo na mieste 😊.

Pri Gnejna Bay nás prekvapilo malé parkovisko, kde bolo veľa áut. Nevieme si ani predstaviť, kde môžu všetci parkovať v lete, keď je sezóna.

Priamo na pláži sme si dopriali aj neskorý obed. Samozrejme nemohol chýbať aj dezert 😊.

Pôvodne sme sa chceli ísť aj okúpať. Vyskúšať teplotu vody. Boli však také veľké vlny, že by to nemalo ten efekt. Tak sme sa radšej vybrali za ďalšími keškami. 

Cestou k jednej z nich sme zbadali na ceste známu osobu. Bol to kešer z Čiech, s ktorým sme boli na evente. Zobrali sme ho ako stopára a spolu sme odlovili ešte zopár kešiek.

Už sa pomaly začalo stmievať, tak sme sa rozlúčili a vybrali do hotela, aby sme si poriadne oddýchli. Však sme boli na dovolenke a nemôžeme prísť domov unavení 😊.

Najazdené :   49 km
Tankovanie:   14,66 Eur - 11,11 l
Vstupné   :    2,00 Eur (Ghadira)

03.03.2024 - 8. deň   Malta Airport (M)

Tak a je tu posledný deň. Raňajky boli ako vždy perfektné. Požičané župany boli odovzdané, veci zbalené a mohli sme vyraziť na letisko.

Pred letiskom sme chvíľku počkali, aby sa dostavila pani, ktorej sme odovzdali požičané auto. Všetko prebehlo úplne bez problémov. Takže požičovňu Daniels určite odporúčame.

Po prejdení cez bezpečnostnú kontrolu sme sa usadili v neveľkej letiskovej hale.  Kým sme čakali na informáciu o našom lete, tak sa v dave cudzích ľudí objavili známe tváre.

Boli to kešeri, tentokrát organizátori eventu. Tí leteli priamo do Bratislavy a mi do Viedne. Prehodili sme zopár slov a následne sme sa vybrali na GATE a do lietadla.

Let prebehol zase úplne v poriadku. Dokonca aj viditeľnosť bola parádna, takže sme dokázali urobiť zase zopár zaujímavých fotiek Malty ale aj Sicílie a Talianska. Zaspomínali sme si, že sme sa v tých miestach pred pár rokmi pohybovali na dovolenke autom 😊.

Do Viedne sme prileteli úplne bez problémov a tešíme sa na Veľkú noc, kedy sa zas niekam vyberieme. Ešte ale nemáme žiadny konkrétny plán.

Najazdené :   27 km

Zhrnutie :

Počet dní	:        8
Počet nocí ubytovania	:        7 (Booking.com)
Náklady na ubytovanie	:    262,95 EUR      (37,57 EUR/noc)
Najazdených kilometrov	:    459,00 km         (57,37 km/deň)
Spotreba	:      33,63 l             (7,33 l/100 km)
Náklady na benzín	:      45,17 EUR      (9,84 EUR/100 km)
Letenky	:    152,00 EUR
Požičanie auta + diaľničná AT	:    161,50 EUR
Vstupné	:    105,00 EUR
Celkové náklady	:    726,62 EUR       (90,82 EUR/deň = 45,41 EUR/osobu/deň)