Freecamp po Taliansku a Sicílii 13.10. - 02.11.2019 - 4.časť (24 - 26.10.2019)

24.10.2019 - 12. deň   Selinunte(I), Eraclea Minoa (I), Scala dei Turchi(I), Agrigento (I)

Noc strávená na veľkom parkovisku pri Gibeline bola pokojná, aj keď nám v hlave vírili myšlienky o zemetrasení.

Čakalo nás cca 35 km smerom na južnú stranu ostrova, do mesta Selinunte, kde sme mali naplánovanú návštevu PARCO ARCHEOLOGICO DI SELINUNTE. Dorazili sme presne o 09:00 hodine, keď sa celý park otváral.

Bola to veľká výhoda, lebo vo vnútri sme sa nemuseli vyhýbať veľa ľudom. Aj keď pár autobusov tam počas čakania na lístky dorazilo.

Antické mesto Selinunte bolo dôležitou gréckou kolóniou. V čase najväčšej slávy bývalo v tomto meste na brehu mora aj 30 000 ľudí. Mesto bolo zničené počas vojny medzi Kartágom a Rimanmi, cca okolo roku 250 p. n. l. Vtedy patrilo pod Kartágo, ale zničili ho samotní Kartáginci, aby počas vojny obraňovali menej miest.

Dnes je v Selinunte archeologický park s rozlohou cca 40 hektárov. Z antických stavieb je najznámejší chrám bohyne Héry, ktorý bol z pôvodných materiálov znovu postavený.

Chrám Héry bol aj prvým lákadlom po vstupe do areálu. Pri každom chráme bola tabuľka s bližšími informáciami aj v angličtine.

Prechádzali sme sa medzi jednotlivými ruinami chrámov. Veľmi zaujímavá bola časť s názvom AKROPOLA. Tá sa nachádzala priamo na brehu mora. 

Dosť tu fúkalo a aj more bolo veľmi rozbúrené. Na parkovisko pri akropole mali vstup povolené aj autobusy s turistami. My sme to mali však ako peknú prechádzku.

V areály sme strávili cca 2 hodiny a prešli cca 4 km.

Na ďalšiu zastávku sme sa nechali zlákať Geocachingom. Ten nás priviedol aj na miesto s názvom CAVE DI CUSA, ktoré je zo Selinunty vzdialené cca 16 km autom.

Toto miesto je zaujímavé tým, že tu sa ťažili veľké vápencové bloky, z ktorých sa potom stavali chrámy v Selinunte. Sú tu veľmi pekne spracované informačné tabule ako tieto obrovské kusy ťažili. Keď si predstavíme primitívne nástroje, s ktorými museli tento vápenec ťažiť a nakoniec jednotlivé obrovské segmenty aj dopraviť na stavbu, tak sa musíme staviteľom z doby pred našim letopočtom len ukloniť a ako hovorí klasik „klobúk dole“. 

Je veľmi pravdepodobné, že by sme sa na toto miesto neprišli pozrieť, ak by nás sem nepriviedol geocaching.

Cestou z CAVE DI CUSA, sme sa prvý krát stretli s utečeneckým táborom. Nezdalo sa nám, že by utečenci nejako trpeli. Veľa ich posedávalo alebo len tak postávalo, pričom pozerali do mobilu, pripadne niektorí niekam išli na bicykli. Všade naokolo dozrievali olivy, no nevideli sme ich pracovať 😊.

Ďalšou plánovanou zastávkou, na dnešný deň, bolo mesto ERACLEA MINOA vzdialené cca 70 km. Sú to vlastne archeologické vykopávky antického divadla a celého mesta zo 6. storočia p.n.l. Nájsť toto miesto nebolo vôbec ľahké, lebo všetky cesty viedli k pobrežiu a na pláž. Označené to bolo veľmi zle, alebo aj vôbec.

Nakoniec sme našli tú správnu odbočku. Tesne pred vstupom do areálu bol odstavený holandský karavan, ktorý tu určite nocoval.

Po zaplatení vstupného sme sa dostali priamo k divadlu. Poveternostné podmienky vplývajú aj na túto stavbu, tak sa archeológovia rozhodli najohrozenejšie miesta zakryť takouto strechou ...

Za necelú hodinku sme pobehali tie najdôležitejšie vykopávky a aj vnútorné priestory s exponátmi a už sme aj sedeli v aute a tešili sa na Turecké schody.

Približne 20 km vzdialené miesto, ktoré domáci volajú Scala dei Turchi, ktoré podľa nás, určite patrí medzi to najzaujímavejšie na Sicílii. O čo konkrétne ide?

Je to vlastne skalný masív, ktorý z diaľky farbou pripomína sneh alebo ľad, ktorý vstupuje do mora vo forme ako keby schodov. Ale je to vlastne len farba sedimentu, ktorý sa tu roky usadzoval.

Zaparkovať sa nám podarilo pri ceste v blízkej dedinke. Priamo k Tureckým schodom treba absolvovať ešte pár skutočných schodov dole zo skaly a krátku asi kilometrovú prechádzku po brehu mora. Už z diaľky sme videli ako ľudia behajú po schodoch. 

Keď sme prišli ku skale, tiež sme neverili, že to nie je sneh a ani ľad. Vlastne sa to skôr podobalo na vápno alebo stuhnutý cement 😊. Na tomto mieste sme prvý krát počuli na našej ceste po Sicílii slovenčinu a češtinu. Žena Slovenka, manžel Čech, žijú a deti vychovávajú vo Francúzku. Ale aspoň sme sa porozprávali a vzájomne pofotili 😊.

Ak sa vyberiete na Sicíliu, toto miesto odporúčame každému pridať do svojho itinerára.

Ako ďalšiu zastávku sme mali na pláne Údolie chrámov (Valle dei Templi) v meste Agrigento vzdialenom od tureckých schodov necelých 20 km.

Bolo už niečo po 17-tej hodine, keď sme prišli na parkovisko, kde sa predávajú vstupenky. Rozhodli sme sa nechať návštevu na ďalší deň, aby sme sa nemuseli ponáhľať a urobili si aj pekné fotky s vychádzajúcim slnkom.

Neďaleko oficiálneho parkoviska sa podľa park4night nachádzalo miesto, kde sme chceli prenocovať. Bolo to vlastne také státie na okraji „poľa“ neďaleko archeologickému parku. Vonku začal fúkať silný vietor, ktorý bolo v aute dosť počuť. Preto sme sa po vzájomnej dohode rozhodli pohľadať nejaké ubytovanie pomocou Booking a v kľude sa vyspať na posteli.

Voľba padla na Maddalusa Mare Foresteria. Toto ubytovanie bolo vlastne priamo na pláži. Súčasťou bola aj záhradná reštaurácia. Bolo to dobré rozhodnutie. Oddýchnuť si priamo na pláži na lehátku, ako v nejakom drahom rezorte.

Ryby z grilu rozvoniavali po pláži, tak sme neodolali a nechali sme sa pozvať na naozaj vynikajúcu večeru. Domáci bol veľmi zhovorčivý, no moc jazyky neovládal, ale ako správny ľudia sme sa vždy dohodli. Niektoré časti budovy ešte nemal dokončené, napríklad na našej izbe chýbali plastové dvere, ale OSB dosky vyzdobené palmovými listami vytvárali super exotickú atmosféru.

Bolo by krásne pozorovať západ slnka, no to nám počasie nedovolilo. Vietor bol čoraz silnejší a ako sa stmievalo začali sa objavovať blesky. Okolo 22:00 hodiny sa spustila búrka, akú sme ešte nezažili. Hromy, blesky a lejak ... Pršalo tak silno, že nám cez „dvere“ zatekalo priamo do izby.

V kúpeľni tiež zatekalo cez okno. Aby nás úplne nevytopilo, museli sme použiť všetky dostupné uteráky a osušky. Asi po hodine sa počasie upokojilo a my sme konečne zaspali.

Parkovacie súradnice : 37,273496°, 13,571143°

Najazdené :  180 km
Vsupné    :   20,00 Eur (Selinunte,Eraclea Minoa)
Ubytovanie:   37,50 Eur (Maddalusa Mare Foresteria)

25.10.2019 - 13. deň   Modica(I), Lido isola Correnti(I), Portopalo(I)

Napriek búrke a búrlivej noci sme spali celkom dobre. Keď sme otvorili „dvere“ more už bolo kľudné, slniečko pomaly vychádzalo a krásna pláž z večera bola teraz úplne rozrytá. Múriky na niektorých miestach podmyté, popadané ... Pri chutných raňajkách sme sa dozvedeli od čašníčky, že takú búrku tu nemali posledných 20 rokov.

Zbalili sme si veci, rozlúčili sa s majiteľom a vybrali do Agrigenta, aby sme si prešli toto údolie kostolov.

Po príchode na parkovisko nás obsluhujúci personál upozornil, že vstupenky sa dnes predávať nebudú, lebo niektoré chodníky a cestičky sú podmyté a na niektorých miestach sú úplne zničené nočnou búrkou.

Tak sme si urobili zopár fotiek aspoň z diaľky a našli kešku venovanú tomuto miestu.

Bolo nám ľúto, že sme sa nedostali dovnútra, ale aspoň sme si ušetrili čas na ďalšie zážitky 😊.

Do mesta Modica to bolo odtiaľto asi 130 km. Cestou sme prechádzali cez územie plné fóliovníkov a poľnohospodárskej výroby. Miestami pršalo, potom zas svietilo slniečko rovno do očí. Skrátka októbrové počasie.

Mesto Modica je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO a vzniklo ešte v stredoveku. Krásne úzke uličky historického centra na nás dýchali svojou zvláštnou atmosférou. No žiaľ asi aj pre úzkosť uličiek a množstvo schodov je veľa budov opustených a niektoré úplne chátrajú ...

Hlavnou dominantou mesta je gotická katedrála svätého Juraja, ktorá po mnohých zemetraseniach prešla v 18. storočí kompletnou rekonštrukciou so zachovaním pôvodného štýlu stavby. V tomto meste je samozrejme viac kostolov a kostolíkov. Dokonca tu ide o malú raritu - koľko kostolov sa zmesti na také malé miesto 😊.

Modica je známa ešte aj svojou čokoládou. Jedná sa o špeciálny spôsob prípravy na základe pôvodnej aztéckej receptúry, aby tak zachovali jej čo najlepšiu chuť. Táto čokoláda sa pripravuje za studena a preto nie je typicky hladká, je taká hutnejšia a zrnitejšia, no veľmi chutná. 

Z obchodíku na námestí sme si odnášali čokoládky pre celú rodinu. Robia ju so všelijakými plnkami a príchuťami. Príchutí bolo tak veľa, že bol problém si vybrať. Keď sa tu niekedy zastavíte, uvidíte a ochutnáte sami ...

Naším ďalším plánom bolo navštíviť najjužnejší cíp Sicílie a to ostrovček Isola Correnti, kde sa nachádza keška venovaná tomuto bodu. Podľa dostupných informácii, by sa sem malo dať dostať aj bez plavidla.

Celých cca 50 kilometrov nám striedavo pršalo a svietilo slnko. Ako sme sa blížili k cieľu, dážď silnel, dokonca aj niektoré cesty boli pod vodou. 

Koniec cesty bol zakončený malým parkoviskom. Na ostrov sme dovideli, ale v tomto počasí sa nám ani nechcelo vystúpiť z auta. Aj tu pri parkovisku sme rýchlo našli jednu kešku a ponáhľali sa preč, aby nám úplne nezaplavilo cesty. Začali sme hľadať ubytovanie v blízkosti, aby sme nespali v tom lejaku v aute.

Podarilo sa nám nájsť B&B Giosy v rybárskej dedinke Portopalo. Cestou tam sme sa zastavili v súkromnej konzervárenskej firme ADELFIO, kde sa priamo na brehu mora konzervujú rôzne morské plody.

 

Ubytovanie bolo v dome u staršej rodiny, ktorá žije z turistov, ktorým prenajímajú tri izby, najmä v lete. Veľmi milo nás privítali, povedali pár informácii o obci. Celý čas pršalo, ale nebránilo nám to v malej prechádzke po okolí.

Aj v tejto dedinke sme sa nechali zlákať typickými pečenými gaštanmi, ktoré rozvoniavali celou ulicou. 

Večer na izbe nás vyrušil divný buchot. To padali krúpy. Boli sme naozaj radi, že netrávime noc v aute.

Parkovacie súradnice : 36,679130°, 15,132817°

Najazdené :  229 km
Ubytovanie:   45,00 Eur (B&B Giosy)

26.10.2019 - 14. deň   Noto (I), Syrakúzy (I), Etna (I)

Ráno nás pani domáca privítala chutnými raňajkami a porozprávala nám o počasí. Ona sama si vraj nepamätá, kedy tam naposledy padal ľadovec. Teraz neviem, či je to dobré alebo super, že sme boli účastný na tejto udalosti.

 

Ďalšou plánovanou zastávkou bolo mesto Noto. Cesty boli po búrke zaliate vodou, z rovinatých polí bola na cestu naplavená hlina. Autá išli krokom. Chvíľami sme mali obavu, aby sme nezapadli do blata. Ako sme sa blížili k mestu Noto, tak to bolo už fajn. Prejsť cca 25 kilometrov nám trvalo skoro hodinu. Po meste sme si spravili kolečko, kým sa nám podarilo nájsť miesto na zaparkovanie. 

Keď sme uvideli auto zvonku, bolo nám jasné, že ho určite spoznáme. Nikto okolo nás také špinavé auto nemal. Taliani sa o svoje fiatky starajú.

Mesto Noto so svojou barokovou architektúrou si získa asi každého. Krásne „žlté“ stavby, kostoly, úzke uličky nás vôbec neprekvapili. Mesto v roku 1693 zemetrasenie skoro úplne zničilo. Postaviť mesto skoro od nuly sem priviedlo najznámejších architektov zo Sicílie. Postavili v tomto meste 15 veľkých palácov, 19 kláštorov a 23 kostolov.

V tomto kľudnom meste čas veľmi rýchlo letel. Takže sme si pozreli hlavné kostoly, prešli námestie a nakúpili magnetky. Fotiek sme si urobili asi 250. Toto mesto by si zaslúžilo ešte určite celý deň, no naše plány boli v omeškaní, tak sme sa nemohli zdržiavať.

Cestou do mesta Syrakúz, ktoré bolo od Nota vzdialene cca 40 km sa nám poriadne rozpršalo. Ako sme sa blížili k mestu, cesty boli miestami úplne zaplavené a išlo sa krokom.

Centrum mesta sme dali autom za výdatného dažďa. Ako sme sa blížili k Rímskemu amfiteátru tak sa oblaky roztrhali a z minúty na minútu začalo svietiť slnko.

Zaparkovať sa nám podarilo v blízkosti vchodu k archeologickému parku. Voľných miest bolo dosť, vďaka akurát skončenému dažďu.

Vstupné 10 Euro na osobu bolo do oboch pamiatok (Rímsky amfiteáter, Grécke divadlo). Ako prvé sme navštívili amfiteáter.

Amfiteáter bol postavený v 1. storočí, no mnoho storočí bol pochovaný pod zemou, až kým ho archeológovia v 19. storočí neobjavili. Je to tretí najväčší rímsky amfiteáter po Koloseu a aréne vo Verone. V tomto amfiteátri sa okrem klasických gladiátorských súbojov dalo bojovať aj trošku inak. Dalo sa tu uzatvoriť dno a napustiť tam vodu z blízkej rieky. Vtedy sa tam konali naumachie - námorné bitky gladiátorov na malých lodiach.

Škoda len, že počas našej návštevy sa nedalo prejsť dokola, ale iba po jednej strane, takže väčšina fotiek je proti slnku.

O kúsok ďalej nás čakala ešte veľkolepejšia stavba a to Grécky amfiteáter.

Objekt je taký starý, že jeho prvá rekonštrukcia bola vykonaná v období Kartága a potom v čase Rímskej ríše. Odhaduje sa, že amfiteáter má okolo 2 500 rokov. Obrovský amfiteáter, ktorý naraz zhromaždil až 15 tisíc divákov počas rôznych podujatí, sa dodnes dobre zachoval. Od začiatku minulého storočia sa na tomto mieste každoročne organizujú festivaly gréckeho umenia.

Keďže dážď spôsobil aj na týchto miestach príval vody, boli niektoré časti pre návštevníkov uzavreté. Občas sme cez stekajúcu vodu museli prebehnúť 😊.

Amfiteáter bol taký rozľahlý , že sa nám ani do fotoaparátu nechcel zmestiť 😊.

Nás čakala dnes ešte posledná zastávka a to sopka Etna. Pôvodne sme chceli stihnúť nejaký autobus, ktorý vozí turistov k blízkym kráterom, no necelých 100 km cesty do kopca po kľukatých cestách nás zdržali a po príchode na parkovisko sme stihli akurát otvorené predajne so suvenírmi a vracajúcich sa turistov.

No nevadí ...  Kúpili sme si suveníry, v reštaurácii pod Etnou sme si chceli dať večeru, ale už aj tu zatvárali. Tak sme aspoň ochutnali nejakú sladkú špecialitu, ktorej meno sme zabudli 😊.

Presunuli sme sa na odľahlejšie parkovisko a pozorovali západ slnka pod Etnou. 

Pod nami mraky ... zážitok ktorý treba zažiť ... vonku boli iba cca 4 stupne, oproti 30 v Sirakúzach. Dokonca aj auto zapípalo, aby sme si dali pozor pri +4° C na možnú poľadovicu 😊.

Na ďalší deň sme mali naplánovaný návrat trajektom na taliansku čižmu. Preto sme sa vybrali po západe slnka smerom k mestu Messina, odkiaľ nám išiel ráno trajekt. Cestou sme sa zastavili v dvoch dedinkách, ktoré neboli pre nás v tej chvíli ničím zaujímavé, ale predávali tam tie fantastické sicílske pečené gaštany 😊.

Noc sme strávili na pláži v obci Ali Terme. Toto miesto na spanie sme opäť našli pomocou park4night.

Parkovacie súradnice : 37,998387°, 15,418803°

Najazdené :  258 km
Parkované :    2,00 Eur
Tankovanie:   51,92 Eur

Vstupné   :   20,00 Eur (Syrakúzy)

<< Freecamp po Taliansku a Sicilii - 3.časť

Freecamp po Taliansku a Sicilii - 5.časť >>