Freecamp po Taliansku a Sicílii 13.10. - 02.11.2019 - 3.časť (20 - 23.10.2019)

 20.10.2019 - 8. deň  Acro Magno (I), Tropea (I)

Raňajky v hotely TURIUM pri mestečku Scalea boli presne také, ako teplá voda na izbe 😊. Celý hotel bol skoro prázdny. Na raňajkách sme stretli až jeden pár. Takže aj raňajky vyzerali dosť biedne vo veľkej jedálni, v ktorej sa zmestí odhadom aj 100 ľudí naraz. A to v čase letnej sezóny sa určite vystriedajú aj viackrát. Pred hotelom bol zaujímavý malý kruhový objazd, v ktorého strede rástol fikus 😊. Tu sme prvý krát videli rásť voľne fikus veľkolistý, aj ako krík alebo aj ako veľký, mohutný strom.

Tým, že sme včera urobili zopár kilometrov naviac, tak sme si povedali, že dnešný deň bude taký viac oddychový.

Prvou z plánovaných zastávok bol Arco Magno (Veľký oblúk). Jedná sa o kamenný oblúk nad hladinou mora, za ktorým sa vytvára malý záliv s malou prekrásnou plážou.

Prístup k tejto prírodnej zaujímavosti je cez obec Saracena, ktorá sa nachádza cca 12 km na sever od hotela TURIUM.

Navigačný systém WAZE nás úplne v pohode priviedol až na parkovisko pri pláži, na ktorej boli rozložení rybári ale aj pár nesmelých kúpajúcich sa. Bolo tu aj pár obytných áut, ktoré na tomto mieste určite strávili noc.

Vstup na chodník, ktorým sa dá dostať priamo ku kamennému oblúku sme museli chvíľku hľadať. Čakalo nás pár výškových metrov po chodníčku, ktorý viedol k bránke aj s informáciami o vstupnom. Bránka bola otvorená, asi v októbri tu už veľa návštevníkov nechodí. Pekný chodník lemovalo nové drevené zábradlie. Zdá sa, že vyzbierané peniaze pravidelne investujú do údržby.

Z chodníka sú krásne výhľady na ostrovy, ostrovčeky a neďaleké pláže. Cestička viedla ponad skalné okno, takže sme mali dobrý výhľad na malú pláž, ktorá sa nachádza za skalou.

Miesto bolo naozaj veľmi pekné. Ľudí tu bolo málo, tak sme si to poriadne užili. Namočili sme si nohy, urobili krásne fotky. Škoda, že sme si nezobrali so sebou plavky. Myslíme, že v lete, počas sezóny by sa nám takáto fotka bez ľudí určite nepodarila urobiť.

Na tomto mieste sme strávili veľmi prijemnú hodinku, počas ktorej sa tu objavilo aj pár člnov, na ktorých sem priviezli zvedavých turistov. Aj by sme sa hodili do vody bez plaviek, no takto to nebolo vhodné 😊. Cestou spať k autu sme sa rozhodli, že využijeme blízku pláž a vyskúšame teplotu vody.

Aj v októbri bola voda celkom prijemná na plávanie, užili sme si to tu a po polhodinke sme sa vybrali ďalej. Navigačný už ukazoval cestu smerom k nášmu ďalšiemu cieľu - mestu Tropea.

Cestou sme prechádzali cez typicky letné dovolenkové mesto Scalea, kde sme sa tiež nechali zlákať krásnymi plážami. Sezóna skončila, tak aj jednotlivé parkoviská priamo pri pláži boli prázdne. Urobili sme si teda väčšiu obedňajšiu prestávku. Prázdna pláž nás zlákala opäť do vody. Však bolo chvíľku času, kým sa obed uvarí.

Ešte cca 180 km nás delilo od mesta Tropea, v ktorom sme mali objednané ubytovanie cez Booking. Navigačný systém sme mali nastavený mimo platených ciest. Napriek tomu nás ale doviedol na diaľnicu. S potešením sme však zistili, že na týchto miestach je diaľnica bezplatná. Tak sa asi snažia odbremeniť miestne komunikácie v rekreačných strediskách nachádzajúcich sa pri mori.

K ubytovaniu Villa Saturno sme sa dostali okolo 17:30 hodine. Bol to vlastne rodinný dom na okraji mesta. Na pána domáceho sme museli počkať asi ½ hodinu. Ak vám nevadí malá prechádzka do mesta, toto ubytovanie určite odporúčame. Hodnotenie 9,5 je úplne zaslúžené.

Majiteľ nám poradil, čo si určite pozrieť v meste a odporučil aj dobrú reštauráciu na večeru. Do centra mesta je to malá prechádzka dlhá asi 1 kilometer. Mesto Tropea nás nesklamalo. Nie nadarmo sa považuje za najnavštevovanejšie a najkrajšie mesto Kalábrie. Hlavnou plodinou, ktorou sa tento kraj vyznačuje, je červená cibuľa, ktorá bola viditeľná na každom rohu. Taktiež špecialitu z mäsa nduja (salámu s chilli papričkami) sme museli ochutnať a kúpiť aj do zásoby. Nočný pohlaď na polostrov s kostolom je nezabudnuteľným zážitkom.

 

Myslíme, že na návštevu je október ten pravý mesiac. Počasie ideálne, reštaurácie poloprázdne, ľudia usmievaví ...

Sadli sme si vonku na terasu, dali si miestne vínko, dobré jedlo a vychutnávali si celkovú atmosféru mesta. Ako dezert sme sa rozhodli pre ďalšiu miestnu špecialitu „cibuľovú zmrzlinu“. V centre ju ponúkala každá cukráreň. My sme si vybrali zmrzlináreň Tonino. Tu bol príjemný starší pán, ktorý aj keď nám nerozumel, s úsmevom ponúkal na ochutnanie ľubovoľnú zo svojich zmrzlín.

 

Tá cibuľová chutila zaujímavo, no dvojitú sme si nedali 😊. Na výber mal vyše 60 druhov rôznych krásne naaranžovaných zmrzlín. Ak sa tu budete prechádzať, určite ho skúste navštíviť a odídete s úsmevom na tvári ako my. Tento večer sme zakončili krásnou prechádzkou až do penziónu.

Unavení sme padli do parádnej postele a vôbec nám nevadilo, že v susedných izbách sa zabávali ruskí turisti.

Parkovacie súradnice : 38,675682°, 15,905668°

Najazdené :  237 km
Ubytovanie:   37,00 Eur (Villa Saturno)

21.10.2019 - 9. deň  Capo Vaticano (I), Milazzo (I)

Domáci nám pripravil naozaj bohaté raňajky. Sedeli sme vonku na dvore, pod citrónovníkmi.

K dispozícii bolo naozaj všetko, od ovocia, zeleniny, salámy až po rôzne domáce sladké dobroty.

Ruskí turisti boli trošku nevychovaní, ale domáci ich perfektnou angličtinou rýchlo uzemnil. S nami sa dal tiež do reči a pýtal sa na našu ďalšiu cestu. Ochotne nám zistil všetko o trajekte na Sicíliu a poradil aj najlepšiu výpadovku smerom na Capo Vaticano. Na cestu sme dostali aj ovocie, čo si turisti chceli drzo zobrať so sebou.

K prvému cieľu dnešného dňa sme to mali iba 12 kilometrov. Capo Vaticano, je podľa miestnych obyvateľov miestom s najčistejšou morskou vodou v Európe. Do azúrovo modrej vody sme sa síce nedostali, ale musíme uznať, že more bolo krásne. Strmé brehy končili pieskovými plážami. Ak navštívite toto miesto, určite budete odchádzať plný krásnych dojmov.

Diaľnica A2 nás pomaly priviedla do prístavného mesta Villa San Giovanni, odkiaľ odchádzajú trajekty na ostrov Sicília. Kúpili sme si otvorený 7 dnový spiatočný lístok spoločnosti Cartone & Tourist. Trošku sme poblúdili, kým sme sa zaradili do správneho radu vozidiel čakajúcich na nalodenie, ale nakoniec sa nám to podarilo.

Na trajekte sme si hľadali miesto na sedenie, ale nakoniec sme si to rozmysleli, lebo na takú krátku vzdialenosť to nebolo potrebné a hlavne povinné fotenie pevniny aj ostrova sme nemohli vynechať. Premávka trajektov na tomto úseku je naozaj hustá.

Bufet na palube ponúkal rôzne dobroty. Samozrejme jedlu nevieme odolať, tak sme si kúpili sicílsku špecialitu - Arancini. Je to plnená ryžová gulička vyprážaná v strúhanke. Ponúkali naozaj rôzne príchute. Naša bola hríbová. Je to niečo na spôsob nášho rizota, ktoré je navyše obalené a vypražené. Ak potrebujete rýchle zahnať hlad, táto dobrota je na to ako stvorená.

Do mesta Messina nás trajekt doviezol za cca 30 minút. Premávka v meste začala hustnúť. Preto sme vybehli na platenú diaľnicu. Zaplatili sme až 2 Eurá 😊. Ubytovanie sme si objednali v mestečku Millazo vzdialenom 40 km od Messiny. Nákupné centrum na okraji mesta sme využili na neskorší obed.

Naše ubytovanie Civico 98 sa nachádzalo hneď pri pláži. Bol to vlastne byt na prvom poschodí s tromi izbami a spoločnou kuchynkou. Opäť to prirovnáme k typicky dovolenkovému ubytovaniu, ktoré je v lete určite plne vyťažené.

Napriek tomu, že už bol október, tak vonkajšie teploty boli pre nás celkom priaznivé a more primerane teplé. To nás priviedlo na pláž, kde sa nachádzalo pár podobných odvážlivcov (najme francúzsky hovoriacich) a skočili sme do vody.

Keď sa začalo stmievať, naše kroky viedli do centra mesta a na nábrežie. To žilo svojim životom. Ľudia vysedávali pred kaviarňami, reštauráciami. Z pojazdných stánkov ponúkali rôzne dobroty. Napríklad aj pečené gaštany. Tie boli fantastické, ale úplne iné ako sú u nás. Pečené sú na drevenom uhlí, do ktorého pridávali rôzne korenia, ktoré dodávali osoleným gaštanom špecifickú chuť.

Promenáda končila v prístave, odkiaľ vychádzajú výletné lode na blízke ostrovy. Hlavne na Liparské ostrovy, (Lipari, Vulcano, Stromboli...). Samozrejme aj na ďalšie, ktorých názvy si už nepamätáme.

Našim plánom bolo navštíviť ostrov Vulcano a vystúpiť na vrchol sopky Vulcano.

Lístky ponúkalo viacero spoločností a ako sme sa dozvedeli, najlacnejšie sú lístky tesne pred odchodom jednotlivých výletných lodí. Tak sme sa rozhodli počkať do rána.

Milazzo na nás pôsobilo podobne ako Tropea, len s tým rozdielom, že nad mestom stál obranný hrad, ktorý ochraňoval nielen mesto, ale celý 5 km dlhý a asi 1 km široký polostrov. My sme boli ubytovaný na západnej strane s plážami. Prístav a promenáda bola na východnej strane polostrova. Prejsť z jednej strany na druhú bola len chvíľka.

Parkovacie súradnice : 38,228734°, 15,237033°

Najazdené :  165 km
Trajekt   :   77,00 Eur
Diaľnica  :    2,00 Eur
Tankovanie:   80,80 Eur

Ubytovanie:   34,00 Eur (Civico 98)

22.10.2019 - 10. deň  Milazzo (I)

Ráno sme chceli ísť na vyššie spomínaný výlet na ostrov a sopku Vulcano, no zaspali sme. Áno, zmeškali sme všetky ranné trajekty!

V rýchlosti sme začali cez internet zisťovať, či ešte nejaký stihneme, ale bolo to márne.

Na druhej strane nám to však ani tak veľmi nevadilo. Troška spomaliť a oddýchnuť si, bolo pre nás oboch prospešné.

Tak sme celé doobedie len leňošili a oddychovali. Geocachingová mapa ukazovala jednu kešku úplne na konci polostrova. Priložené fotky boli nádherné. Tak sme hneď mali na poobedie hotový náhradný plán.

Autom sme sa odviezli asi kilometer a už sme parkovali na veľkom parkovisku. Z informačných tabúľ sme sa dozvedeli, že všetky náučné chodníky sú zakončené „bazénom Venuše“.

Náš chodník viedol popri autokempingu, ktorý bol teraz prázdny, a popri obrovských kaktusoch až do olivového hája so starými olivovníkmi.

Chodník nás priviedol ku schodom, ktoré klesali a klesali.

Ako sme postupovali ďalej, z obzoru zmizli olivovníky aj kaktusy, naskytli sa nám krásne výhľady na celý polostrov.

Najkrajší pohlaď nás ale čakal pred koncom klesania. Pred očami sa nám objavila malá zátoka ako z filmu.

Ľudia sa v tejto zátoke kúpali, fotili. Mala nádherne čistú a teplú vodu.

My sme tiež využili túto príležitosť a okúpali sme sa vo Venušinom bazéne. Naozaj nám to prišlo ako bazén. Zo strany od mora boli skaly, cez ktoré sa prehupli len väčšie vlny, ktoré zásobovali bazén vodou. Dokonca aj kešku sa nám podarilo nájsť. Niekedy tie najkrajšie miesta objavíme celkom náhodou.

Podvečerná prechádzka na promenádu bola krásnym zakončením tohto oddychového dňa.

Pohľad na dymiacu Etnu, chutné, slané gaštany, šum mora – čo si môžete viac priať ....

Parkovacie súradnice : 38,228734°, 15,237033°

Najazdené :   12 km
Ubytovanie:   34,00 Eur (Civico 98)

23.10.2019 - 11. deň  Cefalu (I), Muzeum soli (I), Gibellina (I)

Včerajší oddych nám prišiel vhod, lebo dnes nás čakalo zase veľa kilometrov. Raňajky, ktoré boli v cene ubytovania by sme mohli definovať ako také štandardné talianske. Takže sme sa moc neprejedli hneď ráno 😊.

Z mestečka Millazo do nášho prvého cieľa mesta Cefalú to bolo cca 130 km. Tu sme si priplatili aj za diaľnicu, aby nám cesta ubehla rýchlejšie.

Cefalú je krásnym starým mestom s neprehliadnuteľnou katedrálou, ktorú podľa legendy údajne nechal postaviť normandský kráľ Roger II. Zastihla ho na mori búrka a on prisahal, že pokiaľ sa zachráni, postaví katedrálu v prvom meste, do ktorého sa doplaví. A tak sa v 12 storočí začalo so stavbou katedrály s dvoma vežami.

Celé staré mestečko Cefalú je postavené pod strmou skalou na jednej strane a na druhej je zas piesková pláž.

Zaparkovať sa nám podarilo na platenom parkovisku neďaleko centra mesta. Bolo cca 11 hodín a mesto sa práve prebúdzalo do krásneho slnečného dňa. Staré uličky za začali zapĺňať turistami a rôznymi predajcami...

Tu sme ochutnali aj ďalšiu sicílsku pochúťku – CANNOLO.

Cannolo je vlastne trubička z cesta naplnená sladkou krémovou plnkou, ktorá je obvykle vyrábaná zo syru riccota. Kraje boli posypané pistáciami, čokoládou ako aj gumenými cukríkmi. Bolo to mňam. Očakávali sme niečo veľmi sladké, ale bolo to len tak akurát. Pravú Cannolo si môžete dať iba na Sicílii.

Úzke uličky okrem ľudí zapĺňali aj otvorené obchody, ktoré mali vyložený svoj tovar priamo na chodníku. Pomedzi ľudí, rôzne terasy a tovar vyložený pred obchodíkmi ešte premávali aj predavači ovocia a zeleniny na svojich malých Piagio. Nik sa ale nerozčuľoval, nevytruboval a ani sa nikam neponáhľal...

Dominantou starého mesta je bezpochyby katedrála z 12 storočia. Domáci ju označujú ako najkrajšiu normandskú stavbu na Sicílii. Z vnútra je jednoduchá, ale krásna.

Cestou od katedrály späť k autu sme blúdili spleťou uličiek, kde nás lákali jednotlivé obchodíky aj predajcovia. Blížili sme sa k parkovisku a začali rozmýšľať o obede. No väčšina reštaurácii bola tesne po 12-tej hodine ešte zatvorená 😊 no aj toto je Sicília.

Nakúpili sme si teda v supermarkete a už nás čakala diaľnica smerom na Palermo. Výhľady z diaľnice na všetky strany a hlavne na more nám pomáhali k tomu, že cca 70 kilometrov do Palerma sme prešli tak rýchlo, že sme sa ani nenazdali.

Veľké mestá nepatria medzi naše primárne ciele, takže aj Palermo sme len obchádzali po jeho obchvate. Ten ale viedol aj cez okraj tohto veľkého mesta. Doprava bolo hustá, aj napriek 3 - 4 a na niektorých miestach dokonca aj 5 - 6 jazdným pruhom. V McDonald’s sme urobili povinnú oddychovú zastávku. A hurá von z tohto „blázninca“.

Naša ďalšia zastávka ležala na západnom pobreží ostrova, medzi mestami Trapani a Marsala. Cieľom bolo múzeum soli pri dedine San Leonardo.

Ako sme sa blížili k múzeu, prechádzali sme okolo množstva soľných polí, kde sa odparuje morská voda.

Techniku, ako z morskej vody získavať soľ, do týchto miest priniesli starý Feničania a dokonca niektoré z ich „salín“ stále fungujú. Obrovské haldy soli vedľa parkoviska boli jasným dôkazom, že sme prišli správne. Domáci sú na rybací zápach zvyknutý, no nás trápil celý čas, ktorý sme tu strávili.

Múzeum, ktoré sa nachádzalo v budove s veterným mlynom sme absolvovali pomerne rýchlo. Dozvedeli sme sa, že morská soľ je oveľa lepšia pre organizmus ako kamenná, lebo má viac horčíka a draslíka. Samozrejme, podľa vyjadrenia domácich, je práve tá ich soľ najkvalitnejšia v celom Taliansku.

Ako spomienku na toto miesto sme si zakúpili – skúste hádať čo? Áno, bola to soľ 😊.

Na neďaleký ostrov, ktorý je celý venovaný ťažbe soli sme sa nevybrali, čakalo nás ďalších 70 km cesty. Nocovať sme sa rozhodli pri „land art“ diele, ktoré sa volá Cretto di Burri (Gibellina)

Cestou nás zaujalo množstvo Wingsurferov – boli ako vtáci nad vodou 😊

Pred 17-tou hodinou sme sa dostali na parkovisko, kde sme plánovali nocovať. Bolo to vedľa umeleckého diela, ktoré vzniklo na mieste niekdajšieho mesta Gibellina.

Toto mesto a aj mnoho ďalších miest a dedín prestali existovať v noci zo 14. na 15. januára 1968. Ničivé zemetrasenie zasiahlo veľkú časť západnej Sicílie. V roku 1984 sa umelec Alberto Burri rozhodol, že ruiny starého mesta zalejú betónom. Ten je miestami vysoký aj cez 2 metre.

Prechádzka uličkami betónového „sarkofágu“ vyvoláva zmiešané pocity. Je to umelecké dielo aké len tak neuvidíte. Tomuto miestu je venovaná aj keška. Odfotil som mapu, aby ste mali predstavu ako to betónové mesto vyzerá.

Ani sme si nevšimli, ako rýchlo sa tu začalo stmievať. Preparkovali sme auto na rovnejšiu časť parkoviska, uvarili večeru a pozorovali západ slnka. Unavení z mnohých kilometrov v aute sme zaľahli do Kevina a počúvali to ticho ... Bolo to niečo úžasné.

Postupne sme si uvedomovali, že na našej ceste nastal zlom, kedy sa už od domova nevzďaľujeme, ale práve naopak, začíname náš návrat. Taktiež počet dní naplánovaných na tento trip sa preklopil do svojej druhej polovice.

Parkovacie súradnice : 37,787066°, 12,973979°

Najazdené :  401 km
Diaľnica  :    7,70 Eur
Parkovné  :    6,00 Eur

Tankovanie:   48,00 Eur

<< Freecamp po Taliansku a Sicilii - 2.časť

Freecamp po Taliansku a Sicilii - 4.časť >>