Okolo Slovenska 14.9.2020 – 26.9.2020 - 2.časť (20.9.2020 - 26.9.2020)

Druhá polovica nášho okružného putovania okolo Slovenska po cestách čo najbližšie k hraniciam.

O začiatku cesty si môžete prečítať TU.

20.9.2020 - 7. deň  Moldava n/Bodvou (SK), Hrad Slanec (SK), Veža Tokaj (SK)

V penzióne pod hradom sa nám spalo fajn. Raňajky boli v pohode, takže sme sa posilnení vybrali do Moldavy nad Bodvou. Prvá naša zastávka bola v miestnom Tescu, kde sme si doplnili potrebné zásoby. O chvíľku sme už parkovali na námestí. Odlovili sme LABky venované historickým budovám v meste a navštívili sme aj veľmi zaujímavé miesto neďaleko centra.

Presne stredom mesta prechádza 21 poludník, ktorému je venované toto umelecké dielo. Samozrejme aj keška 😊.

V centre mesta sme si prezreli rôzne zaujímavosti a ochutnali aj miestnu zmrzlinu, ktorá bola celkom dobrá.

Opäť sme sedeli v našom aute a smerovali na východ po cestách nachádzajúcich sa čo najbližšie k hraniciam. Dokonca sme kvôli jednej keške prišli až na hraničný priechod Kechenec – Abaúvár, ktorý bol ale momentálne pre coronové obmedzenia v Maďarsku uzatvorený.

Najbližšiu väčšiu zastávku sme si urobili až v dedinke Slanec, kde sme sa rozhodli navštíviť zrúcaninu hradu.

Zaparkovali sme na oficiálnom neplatenom parkovisku nachádzajúcom sa vedľa zdravotného strediska. Cesta k hradu bola dobre značená, takže sa nedalo zablúdiť.

Vôbec nás neprekvapilo, že zas musíme ísť do kopca. To nemohli stavať tie hrady niekde na rovine? 😊

Ale vôbec to nebolo také zlé. Niečo vyše 1,5 kilometra sme zvládli za 40 minút aj so zastávkami na vydýchanie 😊. Na naše prekvapenie tu bolo celkom rušno. Ale zase musíme povedať, že bola nedeľa poobedie, krásne počasie a tak si rodinky s deťmi vyšli na malý výlet. Preto kešku "GCR3HR - Hrad Slanec / Castle of Slanec" bol trošku problém odloviť.

Hrad postavili v 13 storočí. Vlastnili ho viacerí majitelia, no od 17. storočia pustol. Až v 19. storočí dala hradnú vežu zrekonštruovať rodina Forgáchovcov a zriadili tu rodové múzeum, ktoré zaniklo tesne pred druhou svetovou vojnou.

Odvtedy hrad s vežou chátral. Momentálne tu prebiehajú rozsiahle rekonštrukčné práce.

Dolu kopcom nám cesta ubiehala svižnejšie ako to bolo smerom hore 😊. Strávili sme tu príjemné dve hodiny a už sme sa tešili na vyhliadkovú vežu Tokaj, ktorá sa nachádza asi 50 km od Slaneckého hradu.

Vyhliadková veža Tokaj bola jednou z prvých zaujímavostí, ktoré sme mali v pripravovanom itinerári pre tento výlet.

Síce sme cestou k nej trošku zle odbočili, ale rýchlo sme to zistili a napravili 😊.

Táto vyhliadková veža, ktorá má svojim tvarom pripomínať sud, je 13 metrov vysoká. Jej vyhliadková plošina sa nachádza vo výške 12 metrov s pekným výhľadom na celý tokajský región.

Hneď vedľa tejto veže sa nachádza aj detské ihrisko a altánok, takže sa tu zastavovali aj rodiny s deťmi, ktoré odtiaľto ani nechceli odísť. Urobiť fotku bez ľudí bolo teda veľmi ťažké, ale nám sa to podarilo. Aj s Kevinom 😊. 

Už sa pomaly začalo stmievať a rozmýšľali sme, kde budeme nocovať. Pôvodne sme chceli tu, pri vyhliadkovej veži, ale na náš vkus to bolo až priveľmi rušné miesto.

Ale noc bola nakoniec ešte lepšia ako sme si mysleli. V neďalekej obci Viničky sme si v penzióne Zlatá putňa objednali ubytovanie v drevenom sude 😊.

Vlastne to nebol skutočný sud ale malá drevenička v tvare sudu so splachovacím záchodom a dvomi posteľami ...

Jediné čo sa im už nepodarilo do „sudu“ dostať bola sprcha, ktorá ale bola k dispozícii v hlavnej budove. To nám vôbec neprekážalo. Na večeru sme si v reštaurácii vybrali fantastické pečené koleno a tokajské víno. Žiaľ burčiak sa nám už neušiel.

Parkovacie súradnice : 48,397516°, 21,729552°

Najazdené :  156 km
Tankovanie:   51,75 Eur
Ubytovanie:   28,70 Eur (Penzión Zlatá Putňa)

21.9.2020 - 8. deň  Najnižšie miesto SR (SK), Zrúcanina V. Kamenec (SK), Trojhranica (SK-HU-UA), Lom Banatina (SK)

V sude sa nám spalo celkom fajn. Vieme si tu predstaviť v lete posedenie vonku s priateľmi, grilovačku, vínko ... Možno sa tu ešte niekedy zastavíme.

Po super raňajkách sme sa vybrali k najnižšie položenému miestu na Slovenku. Ťažko ale určiť, ktorý v skutočnosti je ten najnižší bod. Či tam, kde rieka Bodrog opúšťa Slovensko alebo tam, kde sa nachádza „pamätník“ s označením najnižšieho miesta. Preto sme sa rozhodli navštíviť obe tieto miesta. K hranici s Maďarskom za obcou Borša to bolo od penziónu len kúsok. Cestou sme si chceli obzrieť aj renesančný kaštieľ Rákocziovcov zo 16. storočia, ktorý je rodným domom Františka Rákocziho II. Práve tu ale prebiehajú rozsiahle rekonštrukčné práce, tak sme si mohli budovu obzrieť len z vonku.

Odtiaľ to už bol len kúsok ku keške "GC2E6KP - Borša, najnižšie na Slovensku", ku ktorej sme si urobili krátku prechádzku. Tá nám prišla celkom vhod. Následne sme sa vybrali do obce Klin nad Bodrogom, kde sa nachádza žulový stĺpik, ktorý je venovaný najnižšiemu miestu na Slovensku.

Bolo to trošku od ruky. Cesta k nemu je slabo značená. Nakoniec sme to ale našli. Myslíme si, že takéto zaujímavosti by si zaslúžili väčšiu popularitu.

V blízkosti stĺpika sa nachádza aj zrúcanina ranogotického kostola z 13. storočia.

Na mape sa nám objavila ďalšia keška, ktorá nás priviedla k renesančnému kaštieľu v obci Streda nad Bodrogom. V súčasnosti sa v rekonštruovanom kaštieli nachádza obecný úrad. Podľa informácií je možné počas stánkových hodín navštíviť pamätnú izbu venovanú histórii kaštieľa a obce. Odtiaľto sme sa vybrali do obce Veľký Kamenec.

Veľký Kamenec sa nachádza len 8 km od Stredy nad Bodrogom, takže sme tam boli za pár minút. Čakala nás ďalšia zrúcaninu hradu. Tento hrad mal krátky ale zato búrlivý život. Postavili ho v 13. storočí, opevnili koncom 15. storočia, ale keďže patril do „nesprávnych“ rúk, tak ho v roku 1672 cisárske vojsko zbúralo.

Teraz je to celkom pekná zrúcanina v strede dediny, od ktorého je pekný výhľad na východoslovenskú nížinu.

Po nájdení kešky "GC30GKM - Veľký Kamenec" sme sa vybrali ďalej na východ. Čakal nás ďalší hraničný trojbod Slovensko – Maďarsko – Ukrajina (SK-HU-UA), na ktorý sme sa už veľmi tešili. Z Veľkého Kamenca je to cca 35 kilometrov. Vďaka keške "GC76G6W - Trojhraničie SK-HU-UA", ktorá sa pri tomto trojbode nachádza, sme sa dozvedeli, kde je najlepšie zaparkovať. Zároveň sme zistili, že je vhodné informovať telefonicky pohraničnú stráž o úmysle navštíviť toto miesto.

Parkovisko sa nachádzalo neďaleko rieky Tisa za obcou Malé Trakany pri piesočnej pláži. Túto miestny obyvatelia v lete intenzívne využívajú. Miesto je to naozaj pekné a udržiavané. Stoly a lavičky vyzerali ako nové, vrecia na smeti boli na každom kroku, akurát voda v Tise už nebola na kúpanie 😊.

Keď sme pešo odchádzali z parkoviska tak sme zavolali na telefónne číslo, ktoré bolo uvedené v popise kešky. Boli sme prekvapení príjemnou reakciou colníkov a dokonca zaželaním príjemnej prechádzky. Akurát sme boli upozornení, aby sme v žiadnom prípade neprekračovali ukrajinskú hranicu.

Cesta bola najskôr betónová. Neskôr sa zmenila na prašnú, ktorá viedla lesom a vedľa poľa. Ako sme sa blížili k cieľu tak sme si na druhej strane poľa všimli vysoké stĺpy s kamerami.

K samotnému trojbodu z parkoviska to boli necelé 2 kilometre. Na tejto trojhranici sme mali také zvláštne pocity. Všade boli kamery, cítili sme sa, ako by sme boli neustále sledovaní ... Hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou bola označená farebnými pylónmi. Hranica s Maďarskom vedie stredom rieky, takže označenie bolo až na druhom brehu.

Na slovenskej strane sa nachádza aj trojboký monolit so slovenským znakom a označením Tisa.

Rýchlo sme našli kešku, urobili pár fotiek a radšej sme sa pobrali späť, aby sme sa zbavili toho nepríjemného pocitu sledovania „Veľkým bratom“  😊.

Za chvíľočku sme už sedeli v aute a išli za naším ďalším cieľom – mestom Čierna nad Tisou. Toto mestečko bolo založené až v roku 1946 z dôvodu potreby železničného prekladiska so Sovietskym zväzom. Prekladisko sa od založenia rozrástlo tak, že v súčasnosti je v Čiernej nad Tisou približne 160 km koľají s takmer 500 výhybkami na ploche 10 km2 a tým patrí medzi najväčšie v strednej Európe.

Pre nás je prekvapujúce, že toto veľké prekladisko je postavené vlastne kvôli 8,9 cm. Taký je totiž rozdiel v širokorozchodnej a „normálnej“ trati. Tento rozdiel sme voľným okom ani nerozoznali.

O necelých 15 km ďalej za obcou Leles sa nachádza most svätého Gottharda, ktorý je pravdepodobne najstarším (14. storočie) kamenným mostom na Slovenku. Je dlhý 70 metrov a široký 5 metrov. Pôvodne prechádzal ponad mŕtve rameno rieky Tisy, no teraz už je len turistickou atrakciou, ktorému je venovaná aj keška "GC76JY3 - Most sv. Gottharda".

Ďalej sme pokračovali na našich cestách čo najbližšie k hraniciam až do Sobraniec. Tu sme mali na pláne navštíviť múzeum gitár, no zistili sme, že sa treba na prehliadku dopredu objednať. Preto z našej plánovanej návštevy nič nebolo. Tak sme si aspoň dali neskorší obed v miestnej reštaurácií.

Zo Sobraniec sme si to zamierili rovno k Beňatinskému lomu, ktorý je vzdialený približne 22 kilometrov. Pri príchode bolo na parkovisku jedno auto, tak sme sa tešili, že si urobíme pekné fotky bez ľudí. Kým sme stihli vystúpiť z auta tak sa tu objavili ďalší návštevníci.

Na informačnej tabuli sme sa dočítali, že lom slúžil na ťažbu vápenca do 90tych rokov 20 storočia. Spodná voda tyrkysovej farby vytvorila krásne jazero, ktoré mnohí prirovnávajú k Plitvickým jazerám v Chorvátsku. Dokonca sa pri poslednom odstrele objavila na stene asi 5 metrov vysoká prírodná kresba v skale, ktorá pri troche fantázie pripomína chvost veľryby "GC2D5TC - Veľryba / Whale (Siel..)".

Okolo celého lomu vedie turistický náučný chodník, ktorý nie je moc dobre značený, ale stratiť sa nám našťastie nepodarilo 😊. Na niekoľkých miestach sa nachádzajú aj vyhliadkové plošiny, z ktorých pohľad na lom získava úplne iný rozmer.

Pri správnom postavení slnka a ideálnom uhle pohľadu sa nám celý lom zmenil na veľké prírodné srdce 😊.

Cesta okolo jazera aj s fotením nám zabrala hodinku a merala asi kilometer.

Necelé 4 kilometre od lomu sa nachádza dedinka Inovce. Sem sme sa vybrali na miestny cintorín. Nachádza sa tu drevený chrám svätého Michala Archanjela z roku 1836. Jedná sa o veľmi zaujímavý trojpriestorový chrám s dvomi vežičkami zakončenými cibuľkami s trojramennými kovovými krížmi.

Z Inoviec viedla naša cesta už rovno do dedinky - Novej Sedlice. Cestou sme hľadali nejaké zaujímavé miesto, kde by sme prenocovali, no nič vhodné sme neuvideli. Tak sme sa rozhodli, že ideálne riešenie pre nás bude kemp priamo v Novej Sedlici. Po 70 kilometroch sme okolo 20:00 hodiny prišli do obce. Pohľad na teplomer v aute nám ukazoval, že je 5 stupňov. Zhodnotili sme situáciu, že v spatie v aute bude asi poslednou možnosťou a skúsime sa radšej niekde ubytovať. Najznámejším ubytovaním tu je asi Penzión Kremenec. Po príchode na recepciu nám oznámili, že žiaľ už nič voľné nemajú :(. No kým sme prišli k autu, tak za nami vybehli, že predsa len sa im uvoľnila jedna izba, ktorú stornovali český turisti, kvôli covid opatreniam. Veľmi sme sa potešili a naozaj sme si užili krásne ubytovanie.

Parkovacie súradnice : 49,041869°, 22,513314°

Najazdené :  245 km
Ubytovanie:   50,00 Eur (Penzión Kremenec)

22.9.2020 - 9. deň  Najvýchodnejšie miesto SR (SK), Trojhranica (SK-UA-PL), Kremenec (SK)

Na dnešný deň sme mali naplánovaný smelý plán – výstup na vrch Kremenec. Tento kopec je vlastne najvýchodnejším bodom Slovenska a zároveň sa tu nachádza aj trojhranica Slovensko – Ukrajina – Poľsko (SK-UA-PL). Mapa nám predpovedala, že naplánovanú trasu cca 20 kilometrov máme zvládnuť za 6,5 hodiny. Vedeli sme, že to za ten čas určite nestihneme, lebo nás čakalo prevýšenie 1 100 metrov na 14 kilometroch. No povedali sme si, že to skúsime dať za celý deň.

Ráno sme si ešte stihli zarezervovať toto super ubytovanie aj na ďalšiu noc. Predpokladali sme, že to bude pre nás veľmi náročný deň a na hľadanie iného miesta síl nebude. Mali sme v podstate šťastie, že mali voľno 😊.

Počasie bolo ideálne na turistiku. Pred 9 tou hodinou sme sa vybrali po červenej TZT smerom na Kremenec. Cestou sme ešte v dedinke hľadali drevenicu deduška Večerníčka. Vedeli sme podľa máp, kde by asi mala byť, no nenašli sme ju. Až na druhý deň sme zistili kam zmizla 😊.

Zo začiatku sme prechádzali dedinou a po asfaltovom chodníku ... po chvíľke prišlo stúpanie ... a stúpali sme a stúpali ... Cesta viedla celý čas lesom bez výhľadov do krajiny. Až po cca 4,5 kilometroch stúpania sa nám pri studničke trošku uvoľnil výhľad a mohli sme si spraviť aspoň jednu fotku s pohľadom do údolia.

Po únavnom stúpaní sme dorazili na miesto s názvom Temný vŕšok, po ktorom nasledovalo krátke klesanie ... Bolo to po neustálom stúpaní trošku veselšie 😊. Dole v údoli sa nachádzali rôzne pozostatky mostov a stavieb, ktoré patrili lesnej železnici, po ktorej odnášali drevo z tunajších lesov ("GC14J3T - Železnica v Stužiči"). No a opäť sme zase stúpali a stúpali ... asi po 4-roch kilometroch od studničky sme sa dostali na vykosený hraničný pás s Ukrajinou.

Vystúpiť hore posledných 350 metrov bolo asi najúnavnejších. Ale už sa pred nami objavili hraničné pylóny, ktoré boli pre nás ako lampa pre mušky 😊.

Ako sme prešli medzi nimi naskytol sa nám pohľad na trojstranný monolit s nápisom Kremenec vo všetkých 3 jazykoch. Okolo už bolo veľa turistov ... hlavne Poliakov. Oni to sem majú o trošku bližšie a menej náročné. Chvíľku sme si posedeli, oddýchli, dali si prinesený obed a hlavne vyfotili toto zaujímavé miesto. Neďaleko od tohto bodu sa nachádzajú aj kešky, každá v inom štáte, takže sa dajú nájsť v priebehu pár minút 3 rôzne štáty.

Škoda len, že z tohto miesta nie je skoro vôbec žiadny výhľad na okolitú krajinu. Dokonca aj blízka studnička bola bez vody :(.

Po obede a krátkom oddychu sme rozmýšľali, či sa vrátime tou istou cestou, alebo sa vyberieme ďalej po červenej smerom na Kamennú lúku a naspäť po zelenej. Rozhodli sme sa prejsť po hrebeni po červenej. Chodník viedol na Slovensko – Poľskej hranici. Vlastne sme boli jednou nohou raz v Poľsku a raz na Slovensku ... Ale stále žiadne výhľady :(.

Po cca pol hodinovej chôdzi sme prechádzali kamennou lúkou, ktorej najvyšší vrch bol vrch Kamenná (1 199 m.n.m.). Odtiaľto sa nám naskytli aj výhľady ponad stromy. Bolo to naozaj úžasné – len kopce, stromy a nikde žiadne budovy ani dediny, len príroda.

Pokračovali sme po červenej turistickej značke, ktorá stále viedla po hrebeni na hraničnej čiare. Odbočka späť do Novej Sedlice bola až na vrchole s názvom Čierťaž (1072 m.n.m.). Od Kremenca po odbočku so zelenou značkou to bola 4 kilometrová prechádzka. Zelená TZT viedla strmo dole do doliny. Bolo to vcelku náročné 600 metrové klesanie na necelých 6 kilometroch. Cestička viedla lesom, takže to bolo zase stále bez výhľadov. Rovina sa pred nami objavila až pri „Jazierku“, kde sa už rozkladali turisti, ktorí sem prišli pozorovať nočnú oblohu. Hovorí sa, že na tomto mieste je najtmavšia obloha na celom Slovensku. Až sem sa dá dostať autom po asfaltovej ceste.

My sme toho tiež už mali dosť a unavení sme prišli do penziónu. Vymysleli sme si oddych v privátnom wellness, ktorý je súčasťou ubytovania. Dostali sme informáciu, že bude pre nás pripravený o cca 50 minút. To bol akurát ideálny čas, aby sme sa po toľkých kilometroch prezliekli a osprchovali.

Privátny wellness pozostával z dvoch sáun, veľkej vírivky a oddychovej zóny s ležadlami.

Využili sme všetky ponúkané služby, pretože sme toho mali dnes naozaj dosť. Predsa sme prešli 21 kilometrov s celkom veľkým stúpaním a prudkým klesaním.

Na izbe sme si dali ešte ľahkú večeru a padli sme do postele ...

Parkovacie súradnice : 49,041869°, 22,513314°

Ubytovanie:   50,00 Eur (Penzión Kremenec)

23.9.2020 - 9. deň  Ulič (SK), drevené kostolíky (SK)

Ráno sme ešte stále boli unavení zo včerajšej náročnej túry, ale to nám nebránilo v tom, aby sme sa vybrali na malú prechádzku po Novej Sedlici. Samozrejme sme hľadali domček deduška Večerníčka, ktorý ako sme zistili je našťastie neďaleko penziónu.

Na toto miesto bol premiestnený z dôvodu nevysporiadaných vlastníckych práv k pozemku na ktorom pôvodne stál. Domček je majetkom RTVS a bol úplne rozobratý a momentálne sa rekonštruuje na novom mieste. Ešte sme odbehli pre kešku "GC4RTTR – Pristas v Novej Sedlici" a už o chvíľku sme sedeli v aute a po pár prejdených kilometroch parkovali v obci Uličské Krivé. Tu sa nachádza jeden z mnohých drevených kostolíkov, ktoré sa v tomto kraji ešte zachovali.

Toto konkrétne je chrám sv. Michala Archanjela z roku 1778. V hlavnej veži sa nachádza zvon z roku 1811. Urobili sme pár fotografií a vybrali sa do obce Ulič. Zaparkovali sme hneď vedľa Mini galérie drevených kostolíkov. Momentálne sa tu nachádzajú makety 12 kostolíkov, ktoré sú tu v okolí alebo tu v okolí boli. Z mnohých fotiek sme vybrali kostolík z Uličského Krivého, aby ste si ich mohli porovnať 😊.

Nachádza sa tu aj multi keška "GC3A5JX – DKS mini", ktorej finálne súradnice nás priviedli do blízkosti zaujímavého miesta s názvom „Dvere do Polonin“. Je to miesto, kde sú pre deti umiestnené rôzne informačné tabuľky a drevené preliezačky, sochy a rôzne iné zaujímavosti.

Ak by som bol malé dieťa, chcel by som tu stráviť aspoň jedno doobedie 😊. No už sme veľkí, tak sme sa nechali iba zlákať prechádzkou s LAB keškami s názvom „Chodník k Mergancovmu kameňu“. Netušili sme, čo nás čaká, ale vybrali sme sa po určenom chodníku.

Spomedzi stromov sa objavovali výhľady na Poloninské kopce a lesy.

Na konci chodníčka sa nachádza tzv. Mergancov kameň. Je to pomník, ktorý dal v roku 1922 postaviť gróf Thielle Winckler. Venoval ho hájnikovi, ktorý v lesoch natrafil na dvoch pytliakov. Vystrelil do vzduchu a jeden z pytliakov sa zľakol a potkol. Druhý si myslel, že ho zasiahli, tak hájnika zabil. Všetky informácie aj podrobnosti sú popísané na novej informačnej tabuli.

Cesta k autu viedla po tej istej trase. Bola to veľmi príjemná 4 kilometrová prechádzka krásnym prostredím. V miestnej reštaurácii sme si rýchlo vybavili obed a už sme aj sedeli v aute na ceste do obce Ruský Potok.

V tejto obci sa nachádza ďalší drevený chrám sv. Michala Archanjela z 18. storočia. Je mu samozrejme venovaná aj keška "GC2B326 – DSK Ruský Potok"

V obci Topoľa nás čakal ďalší drevený chrám sv. Michala Archanjela z prelomu 17. a 18. storočia "GC2B36Y – DKS Topoľa". Tento bol naozaj zaujímavý a trošku iný než tie, ktoré sme videli doteraz.

Ďalšou zastávkou, na ktorú nás upozornil geocaching bol Beskydský panteón "GC1JVRY – Beskydský panteón". Je to symbolický cintorín známych osobností spod Polonín. Každá osobnosť tu má svoj „balvan“ a tabuľku s popisom.

Pokračovali sme cestou čo najsevernejšie pri poľských hraniciach. V dedinkách okolo Medzilaboriec a Svidníka sme už boli, tak sme rýchlo pokračovali až do obce Miroľa, kde nás čakal ďalší drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1770. Táto trojvežová stavba nás veľmi zaujala ...

Už sa začalo stmievať a my sme sa rozhodli, že pôjdeme ďalej, kým sa nám bude chcieť 😊. Nakoniec sme sa rozhodli nocovať pri lyžiarskom stredisku v Nižnej Polianke. Parkoviská pri lyžiarskych strediskách sú v lete našimi obľúbenými miestami na nocovanie 😊.

Parkovacie súradnice : 49,399132°, 21,393661°

Najazdené :  190 km

24.9.2020 - 10. deň  Hrad Zborov (SK), Bardejov (SK), Stará Ľubovňa (SK)

Noc bola celkom v pohode, až na niektoré nákladné autá, ktoré na neďalekej ceste vydávali miestami značný hluk. Ale nevadí .... ide predsa o zážitky 😊.

Po raňajkách sme sa vybrali do neďalekej obce Jedlinka, kde sa nachádza ďalší drevený kostolík. Tentoraz to bol Grécko-katolícky kostol Panny Márie. Je to baroková trojloďová stavba z roku 1763.

Tento kostolík patrí k tým menším, ktoré sme na našej okružnej ceste zatiaľ videli.

Prešli sme cca 5 kilometrov a už sme parkovali pod hradom v obci Zborov. Od parkoviska k hradu vedú dva chodníky. Pekná tabuľa nás informovala, že miernym stúpaním (15 %) by sme mali k hradu prísť za 30 minút a druhou cestou s väčším stúpaním (40 %) za 20 minút. Hrad vyčnieval na poriadnom kopci tak sme si zvolili tú ľahšiu cestu.

Cestou na nachádzali smerové tabule ale aj tabuľky s príbehom „Zborovská hradná cesta“. Zub času dal kovovým platniam zabrať, takže nie každá sa dala dobre prečítať. Už cestou hore sa nám otvárali pekné výhľady na zrúcaninu.

Ako sme dorazili k hradu, zistili sme, že je tu celkom živo. Hrad sa vo veľkom opravuje a vyzerá naozaj úchvatne.

Už podľa pôdorysu je jasné, že sa jedná o naozaj veľký komplex hradieb a bášt.

Čo nás príjemne prekvapilo, boli tabuľky s názvom jednotlivých bášt alebo budov aj s popisom, kedy boli približne postavené a na čo slúžili.

Z histórie hradu sme sa dozvedeli, že bol postavený cca v roku 1317 a následne ho po roku 1548 Juraj Seredy z Košíc rozšíril o ďalšie nádvoria s obrannými prvkami. Hrad dobili v roku 1684 a následne zbúrali cisárske vojská.

Niektoré priestory sú už opravené do takej miery, že sa tu nachádzajú aj muškáty či malá výstava.

Zaujala nás však letecká fotografia hradu, na ktorej je vidno opevnenia, ktoré nemáme šancu celé odfotiť.

Poriadne sme si všetko prešli, porozprávali sa s robotníkmi, pohľadali kešku "GCWXJ0 – HSZ Zborov" a vybrali sme sa naspäť k autu. Celá návšteva nám trvala skoro 2 hodiny.

Zo Zborova do Bardejova je to asi 8 kilometrov, takže za chvíľku sme už parkovali na platenom parkovisku neďaleko centra. V Bardejove sme boli niekedy veľmi dávno, tak sme boli radi ako je celé centrum pekné a zrekonštruované.

Naše putovanie po Bardejove bolo ovplyvnené LAB-kami a aj normálnymi keškami, ktorých je tu dosť v okolí centra.

Na radničnom námestí sme sa pokúsili zachytiť 3 dominanty na jednu fotku, však posúďte sami:

V centre sme si dali aj dobrý obed a chvíľku posedeli na lavičke pri fontáne ... pozorovali sme ľudí ako si vychutnávali krásne počasie.

Parkovné sme mali zaplatené na 2 hodiny, ktoré veľmi rýchlo ubehli. Na Bardejov a jeho okolie si treba rezervovať viac času. No my sme mali dnes na pláne ešte návštevu Starej Ľubovne, ktorá je vzdialená vyše 50 km.

To sme však ešte netušili, že sa zdržíme aj v zahraničí. Cesta viedla pri poľských hraniciach a pri obci Leluchow nás zlákali každodenné malé trhy. Za hodinku sme mali aj nakúpené 😊.

No nakúpiť sme boli aj v Starej Ľubovni, aby sme mali potrebné zásoby na cestu. Ale našim cieľom bol aj miestny skanzen a Ľubovniansky hrad.

Zaparkovali sme na oficiálnom parkovisku pri skanzene. Dievčina v kroji nás vítala pri bráne a navigovala do budovy, kde sa kupovali lístky. Vstupenka bola kombinovaná s návštevou skanzenu aj hradu a stála 6 euro pre dospelú osobu.

Prehliadku skanzenu sme absolvovali za cca 40 minút. Je to zaujímavá ukážka toho, ako sa tu ešte v nedávnej minulosti žilo a pracovalo.

K vstupnej bráne hradu to bolo už len 15 minút chôdze do mierneho kopca, no s nádhernými výhľadmi do okolia. Po vstupe do hradu sme dostali brožúrku s informáciami. Jednotlivé body trasy boli očíslované a brožúrka obsahovala aj krátky text s informáciami.

Veľmi zaujímavou a zrekonštruovanou časťou prehliadky bol aj hradný pivovar.

Tento hrad sme ešte nikdy nenavštívili a je veľkou škodou, že je „tak ďaleko“ a hlavne je mimo typických ciest zo západu na východ. Určite vám návštevu hradu aj skanzenu odporúčame.

Po skončení prehliadky hradu sa už pomaly začalo aj stmievať. Nás ešte čakali miestne LAB kešky, ktoré nás priviedli na zaujímavé miesta s krásnym výhľadom. Škoda len, že sa už naozaj veľmi zmrákalo ...

Túto noc sme chceli nocovať v aute a tak sme na odporúčanie aplikácie park4night odbočili k miestnemu rybníku, kde sme si našli pokojné miesto pri vode. Pod strieškou sme si uvarili večeru a plný zážitkov zaspávali pri kvákaní žiab 😊.

Parkovacie súradnice : 49,311318°, 20,657377°

Najazdené :   83 km
Parkované :    2,50 Eur
Tankovanie:   39,04 Eur
Vstupné   :   14,00 Eur (hrad Zborov, skanzen a hrad St.Ľubovňa)

25.9.2020 - 11. deň  Červený kláštor (SK), Zuberec (SK)

Spalo sa nám veľmi dobre, dokonca sa nám ani nechcelo vstávať. No nás čakala ďalšia cesta.

Našou plánovanou zastávkou bol Červený kláštor. S deťmi sme tu už pár krát boli, ale vždy bol pre nich zaujímavejší splav Dunajca ako návšteva kláštora. Dnes sme teda zaplatili vstupné 3 eurá na osobu za prehliadku tohto kláštora.

Tento kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor založili mnísi už okolo roku 1330. Najzachovalejšou budovou je gotický jednoloďový kostol.

V jednotlivých budovách sa nachádzajú zaujímavé expozície. Ale pre nás najkrajší bol pohľad na hodinovú vežu a v pozadí Pieniny ...

Poprechádzali sme sa aj popri Dunajci a pozorovali pltníkov ako čakali na zákazníkov.... Tých ale bolo pomerne málo ... COVID ....

Už bol pomaly čas na obed, keď sme sa vybrali na ďalšiu cestu. Tá nás zaviedla popod Tatry. Tie sme úmyselne vynechali. Pár zastávok sme si však aj tak urobili:

"GC3NDJ8 – Rakytovské plieska"

"GC3MEJ7 – Tri studničky"

Ako sme našli túto kešku a sadli do auta, začalo pršať. Tak sme obed vybavili v McDonalde v Liptovskom Mikuláši. Rozmýšľali sme, čo ísť ďalej robiť.

Naša plánovaná cesta mala viesť aj cez obec Zuberec. Ten už z našich ciest poznáme a vedeli sme, že v kolibe Josu je super ubytovanie, bazén aj bowling. Tak sme si rýchlo rezervovali izbu a za neustávajúceho lejaku sme už o 16:00 hodine boli aj ubytovaní.

Prišiel nám veľmi vhod takýto oddychový deň. Využili sme všetko, čo nám služby v hoteli ponúkali, dali si halušky a pečené kolienko na večeru.

A stále pršalo a pršalo ...

Parkovacie súradnice : 49,256355°, 19,611330°

Najazdené :  186 km
Parkované :    2,00 Eur
Ubytovanie:   82,80 Eur (Penzión JOSU)
Vstupné   :    6,00 Eur (Červený Kláštor)

26.9.2020 - 12. deň  Klin (SK), Orloj v Starej Bystrici (SK), Trojhranica (SK-CZ-PL), Korňanský ropný prameň (SK)

Ráno sme išli na raňajky, ale ešte stále intenzívne pršalo. Zbalili sme si veci, rozlúčili sa a nasadli do auta. Super správa bola, že sa začala oblačnosť trhať. Miestami, kde tu aj slniečko zasvietilo.

Naša cesta pokračovala povedľa Oravskej priehrady cez Námestovo až do obce Klin. Nad obcou sa nachádza socha Krista, kvôli ktorej sem prichádza množstvo turistov.

My sme zaparkovali na spodnom parkovisku a k soche sme sa išli prejsť pešo.

Na opačnú stranu sa nám pomedzi mraky objavovali výhľady na Oravskú priehradu a kopec Magurka s vysielačom, ktorý sme navštívili už minule (popis TU).

Vstupné bolo 1 euro, ale nachádzala sa tam len pokladnička, do ktorej mohli ľudia vhodiť ľubovoľnú čiastku. Celý areál je v súkromnom vlastníctve a je financovaný z milodarov.

Socha Krista je takmer identická kópia známej sochy v Riu. Táto naša slovenská tu stojí od roku 2008, je vysoká 9,5 m a rozpätie rúk má 7 metrov. Aj s podstavcom váži 24 ton. Na objednávku ju vytesal miestny ľudový rezbár Peter Ganobjak.

Okrem sochy Krista sa tu nachádza aj socha pápeža Jána Pavla II.

Sme radi, že sme sa na toto miesto dostali ... má svoju zvláštnu energiu ...

Po hodinke a pol sme sa vybrali ďalej po našej ceste okolo Slovenska do Starej Bystrice.

V strede obce sa nachádza slovenský orloj, ktorý každú celú hodinu predvádza svoje umenie. My sme sem prišli presne o 14tej hodine, takže sme to akurát stihli.

Vlastne ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku, ktorej celková kompozícia pripomína sediacu Madonu Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska.

Nachádza sa na ňom:

- 6 bronzových plastík významných Slovákov (knieža Pribina, kráľ Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik, Anton Hlinka)

- 7 drevených sôch slovenských apoštolov

- Astroláb špeciálne navrhnutý pre polohu Starej Bystrice

- vo vežičke sú umiestnené dva zvony

Tým, že sme prišli tesne pred 14tou hodinou tak sme tu nestratili veľa času a mohli sme ísť ďalej a to na trojhranicu Slovensko – Česko – Poľsko (SK-CZ-PL). Toto miesto sa nachádza nad obcou Čierne vedľa novej diaľnice.

Nám sa podarilo zaparkovať naozaj blízko cestičky vedúcej k trojhranici. Žiaľ vonku zase pršalo, mrholilo. Preto sme sa vyzbrojili pršiplášťami, aby sme moc nepremokli.

Miestami bolo treba chodník hľadať, ale za cca 20 minút sme boli na mieste.

Na slovenskej strane sa nachádzal trojramenný monolit, altánok a informačné tabule. Za hlbokým jarkom, cez ktorý niekedy viedol most, je vidieť českú a poľskú stranu. Bolo tam celkom živo, je to asi tým, že neďaleko prechádza cesta. Na nasej strane to bolo také smutné, opustené ☹.

Celá zastávka nám trvala hodinu ... aj s nájdením kešky "GC1PRA2 – Valy", ktorá sa nachádza neďaleko. Pri aute sme sa museli prezliecť do suchého oblečenia, lebo naše nepremokavé, nebolo až také nepremokavé 😊.

Ďalším miestom na našom zozname bol Korňanský ropný prameň. Nachádza sa v obci Korňa.

Jedná sa o aktívny povrchový výver ropy, ktorý svojvoľne odteká ... V minulosti ho v ťažkých časoch využívali aj obyvatelia, hlavne na osvetľovanie príbytkov. No spaľovaním ropy vznikali kúdoly dymu a veľmi to tu zapáchalo.

Aj teraz je pri prameni zaujímavý ropný zápach.

Samozrejme aj tento prírodný úkaz má svoju kešku. "GC2310C – Petroleum spring"

Ako sme odchádzali od ropného prameňa k autu, zas sa intenzívne rozpršalo. Museli sme sa rozhodnúť čo ďalej. Keďže naša cesta pokračovala cez Bytču, kde je možnosť napojiť sa na diaľnicu smerom domov tak sme sa rozhodli, že naše putovanie okolo hraníc Slovenka by bolo vhodné tu ukončiť.

Až doma sme zistili ako dobre sme spravili. Nasledujúce 3 dni v kuse pršalo.

Takže na nás čaká dokončenie tejto cesty od Bytče do Bratislavy. 

Naše Slovensko je plné zaujímavých miest, takže sa máme ešte na čo tešiť.

Najazdené :  362 km
Tankovanie:   34,33 Eur
Vstupné   :    2,00 Eur (Klin)

Zhrnutie :

Počet dní	:      13
Počet nocí v aute	:        5 (z toho 2 pomocou park4night)
Počet nocí ubytovania	:        7 (Booking.com)
Náklady na ubytovanie	:    402,34 EUR (57,47 EUR/noc)
Najazdených kilometrov	:  1842,00 km (141,70 km/deň)
Spotreba nafty	:    120,38 l (6,54 l/100 km)
Náklady na naftu	:    125,12 EUR (6,79 EUR/100 km)
Parkovné	:        7,70 EUR
Vstupné	:      45,00 EUR
Celkové náklady	:    580,20 EUR (44,6 EUR/deň = 22,3 EUR/osobu/deň)

<< Okolo Slovenska 14.9.2020 – 26.9.2020 - 1.časť (14.9.2020 - 19.9.2020)