Odchod sme si naplánovali na nedeľu 13.10.2019, lebo v sobotu sme ešte museli absolvovať jednu veľmi vydarenú oslavu. To spôsobilo aj meškanie s balením vecí do auta. Nakoniec bolo cca 14:30, keď sme úspešne všetko nabalili a vyštartovali na našu 3 týždňovú cestu. Na odchod sme si nemohli vybrať "lepši" termín ako nedeľné poobedie. Kolóny áut smerom do Bratislavy sa už pomaly začali vytvárať, plný obchvat Viedne nám hneď na začiatku cesty spôsobili ďalšie zdržanie, no aspoň nás pripravili na to, čo nás môže cestou ešte čakať.
Prvou našou plánovanou dovolenkovou zastávkou na ceste bolo opátstvo San Galgano a kaplnka Montesiepi, ktoré sme mali z domu vzdialené cca 1 100 km.
Cez Rakúsko sme použili diaľnicu a v Taliansku sme plánovali sa presúvať hlavne mimo platených ciest, aby sme spoznali to pravé Taliansko ...
Na jednej z posledných odbočiek pred Talianskom sme zbehli z diaľnice a natankovali ešte lacnú rakúsku naftu. V Taliansku je cena nafty oproti Rakúsku vyššia aj o 30 - 40 centov na liter, čo už stálo za menšiu odbočku.
S plnou nádržou sme ďalej pokračovali po diaľnici z Rakúska do Talianskeho mesta Tarvisio. Tu sa nachádza posledná možnost odbočenia z diaľnice pred mýtnou bránou na tejto ceste. Po prehýrenej sobote na nás začínala doliehať únava, tak sme otvorili aplikáciu Park4night a našli zaujímavé miesto na prespatie neďaleko mesta Portogruaro.
Aplikácia nás priviedla k malému jazierku Lago Campeio, vedľa ktorého boli vybudované rôzne obchody. Bol tu aj McDonald`s. Reštaurácie tohoto reťazca nás sprevádzali celým okruhom :)
Parkovisko bolo rozľahlé, v blízkosti boli asi 4 autá návštevníkov reštaurácie. Tak sme upravili auto na spanie a strávili prvú noc v Taliansku.
Parkovacie súradnice : 45.792141°, 12.820120°
Parkovacie súradnice : 45.792141°, 12.820120°
Najazdené: 640 km
Tankovanie: 34,30 Eur
Diaľničné: 20 Eur (A)
Tankovanie: 34,30 Eur
Diaľničné: 20 Eur (A)
14.10.2019 - 2. deň San Galgano (I), kaplnka Montesiepi (I)
Prvá noc v aute síce nebola celkom podľa našich predstáv, no aspoň trochu sme si oddýchli po náročnom víkende. Blízkosť prevádzky McDonaldu sme využili na rannú kávu a čaj. Samozrejme aj na rannú hygienu :)
Hneď vedľa parkoviska sa nachádzal aj obchod značky Decathlon, kam sme sa vybrali kúpiť nejakú lacnú autochladničku. Tá naša, ktorú sme mali so sebou prestala fungovať hneď v prvý deň cesty. Ono sa to dalo očakávať, už mala za sebou zopár tisíc kilometrov, aj rôzne malé úpravy a opravy. Ale teraz to vyzeralo už na klinickú smrť. No samozrejme chladničku nemali. (A nemali ju ani v celom Taliansku, teda mi sme nemali šťastie ju objaviť v žiadnom z obchodov, ktoré sme navštívili - predsa len už bolo po hlavnej letnej turistickej sezóne.)
Cca o 9:30 sme vyštartovali smerom k nášmu prvému cieľu. Cestou sme hľadali aj nejaké kešky, lebo sme si dali taký malý záväzok, nájsť kešku v každom talianskom kraji (regióne) cez ktorý budeme prechádzať.
Vďaka geocachingu sme zastavili aj na veľmi zaujímavom mieste. Jednalo sa o Ponte della Pia - kamenný oblúkový most, ktorý bol postavený v neskorom stredoveku, alebo ešte skôr. Na takýchto miestach si vždy spomeniem, že koľko ľudí cez neho muselo prejsť ... koľko úsilia muselo stáť jeho vybudovanie ... čo všetko zažil a videl ... koľko ešte vydrží ...
Na navigovanie sme používali aplikáciu WAZE, online navigačný system. Fungoval naozaj dobre, aj nám pár krát pripravil nejaké prekvapenie, ale k tomu neskôr.
Do San Galgana sme dorazili po 17-tej hodine. Autom sa dalo isť až úplne hore ku kaplnke Montesiepi.
Toto miesto je zaujímavé tým, že do tejto kaplnky boli preložené pozostatky svätého Galgana Guidottiho bývalého zhýralého rytiera, ktorý tu podľa legendy zapichol svoj meč do skaly. Tento je viditeľný v strede tejto kaplnky v podlahe pod ochranným sklom.
Po prehliadke sme prešli autom na nižšie položené parkovisko a odtiaľ pešo k opátstvu San Galgano. Tento kostol bol postavený v gotickom štýle v priebehu 13. storočia aj z dôvodu, že malá kaplnka už nestačila náporu pútnikov, ktorí sa rozhodli navštíviť toto posvätné miesto - kaplnku s ostatkami tohto svätca a s mečom v skale.
Na našu smolu sme prišli neskoro a už nám nebola prehliadka vnútorných priestorov umožnená. Tak sme si opátstvo pozreli aspoň z vonku a urobili zopár fotiek z tohto nádherného miesta.
Keďže sa začalo stmievať rozmýšľali sme, či sa pustíme do ďalšej cesty, alebo využijeme na nocľah tu prítomné parkovisko.
Po návrate k autu sme zistili, že toto parkovisko je vlastne aj stell-platz pre karavany. Dokonca tu bola možnosť napustiť si vodu, vypustiť odpad a sú tu aj elektrické prípojky. Keď sme si sadli do auta aby sme preparkovali na odľahlejší koniec parkoviska, objavil sa tu jeden rakúsky autokaravan. Boli sme radi, že tu nebudeme nocovať sami.
Toto miesto určite odporúčam na prenocovanie. Hluk áut z neďalekej cesty nebolo vôbec počuť vďaka stromom, ktoré tu sú vysadené naokolo parkoviska.
Parkovacie súradnice : 43.153229°, 11.150829°
Najazdené: 453 km
Po pokojnej noci sme sa zobudili do slnečného rána. Pozdravili sme sa so spolunoclažníkmi z rakúskeho karavanu, pripravili raňajky, kávu, čaj a rozmýšľali ako dobehnúť meškanie oproti plánu. No nič sme nevymysleli. Preto sme sa radšej dohodli, že plán je len určitým vodítkom kedy a kam ísť a nie zákonom, ktorý je treba presne dodržiavať. Však nejako bude ... sme predsa na dovolenke ...
Ďalším naším cieľom bola dedinka Bagni San Filippo, v ktorej sa nachádza obrovská travertínová kopa, po ktorej steká horúca minerálna voda. Podľa fotiek z tohoto miesta bolo jasné, že je tu možnosť sa aj okúpať, tak sme sa tešili na prvé októbrové vodné radovánky.
Cesta jesenným Toskánskom ubiehala v pohode. Cestou sme našli zopár kešiek a obdivovali sme ako obyvatelia dokážu obhospodarovať tento kopcovitý terén.
Hneď na začiatku dediny Bagni San Filippo bolo neplatené parkovisko, no my sme pokračovali ďalej a ako správny Slováci sme chceli zaparkovať čo najbližšie. V celej dedine je však hlavná cesta jednosmerná. Cestou sme hľadali miesto, kde sa vlastne "TO" nachádza, aby sme zaparkovali čo najbližšie. Samozrejme sme vhodné miesto na parkovanie nenašli, tak sme museli obehnúť celú dedinku ešte raz dokola. Zaparkovali sme na platenom parkovisku s parkovacím automatom blízko auta. Tento automat bol pokazený a aj ďalší bol tiež mimo prevádzky. Obzerali sme sa, či má nejaké zaparkované auto lístok za sklom, no žiadne ho nemalo, tak sme parkovali zadarmo...
Smer k nášmu cieľu bol vyznačený lokálnym názvom FOSSO BIANCO
K prvým jazierkam s teplou vodou to bolo asi 5 minút dole kopcom. Cez riečku vedie drevená lávka, ktorá je šmykľavá. Dávajte si pozor, lebo my sme si pozor nedali a zadok bolel celú dovolenku :)
Veľká biela travertínová kopa bola neprehliadnuteľná. V lese sa zrazu objavil obrovský kopec. Bolo počuť stekajúcu vodu a vravu ľudí.
K miestu, kde sa ľudia kúpali to bolo ešte asi 200 m. No už sme sa tešili do plaviek.
Voda bola fantastická - minerálna, silne vápenatá. Čím vyššie človek vyšiel, tým bola teplejšia voda. Počas našej návštevy tam bolo cca 20 ľudí, väčšinou hovoriacich po taliansky. Niet divu, však bola polovica októbra, utorok pred obedom ... Asi v exponovanejších časoch tu je hlava na hlave.
Strávili sme vo vode cca hodinku, zohriali si kosti a vrátili sa k autu ... našťastie to bolo bez pokuty, no už parkovacie automaty fungovali ...
Nasadli sme do auta a vybrali sa k ďalšiemu nášmu cieľu. Tým bola dedinka Saturnia a jej veľmi známe kaskádovité vodopády s horúcou sírnou vodou, ktorej zápach je cítiť už zďaleka.
70 km cesty sme zvládli za cca jednu hodinu a tridsať minút. Ako sme sa približovali k cieľu, zrazu začali autá pribrzďovať a zastavovať. Samozrejme sme tak urobili aj my. Bola tu vyhliadka z kopca na celú krásu Cascate del Mulino. Z diaľky sa dali urobiť naozaj pekné fotky.
Príjazdová cesta na parkovisko bola dobre vyznačená. Parkovisko tu bolo v tomto októbrovom čase bezplatné a dokonca malo aj semafor, ktorým sa reguloval vjazd a výjazd na úzkej ceste. Na parkovisku boli autá z celej Európy. K vode bolo odtiaľto približne 100 m. Prechádza sa okolo baru, kde sa nachádzajú aj toalety :). Dokonca tu majú aj automat na čerstvú pizzu. Na tú sme sa tešili na spiatočnej ceste, keď pôjdeme do auta.
Báli sme sa koľko bude ľudí pri vode, pretože parkovisko bolo skoro plné. Boli sme ale príjemne prekvapení, že priamo vo vode a v okolí prameňa to bolo celkom v pohode. My sme sa najskôr vybrali hore nad budovu do rýchleho toku horúceho prameňa ... Bolo to neskutočne osviežujúce. Vo vode boli natiahnuté laná, ktorých sa dalo pridržať a ísť proti prúdu priamo pod vodopád, ktorý nám pomasíroval celé telo.
Po chvíli sme už mali silného prúdu dosť, tak sme sa vybrali dole do jazierok. Pri jazierkach nie sú žiadne šatne a ani lavičky. Rozhodli sme sa veci odložiť do blízkej trstiny na druhej strane vody. Cestou sme vyskúšali aj vodotesnosť a odolnosť nového mobilu, ktorý sa nám podarilo namočiť pri pokuse nespadnúť do vody. Skrátka kamene vo vode sú veľmi šmykľavé. Určite odporúčam nejakú obuv do vody :)
Tu v pokojnej vode sme si oddýchli a plánovali, čo všetko ešte treba stihnúť.
Vo vode sme strávili skoro 2 hodiny a už sme sa tešili na pizzu z automatu pri parkovisku ... Samozrejme, keď sme k nemu prišli my, práve si niekto kúpil poslednú pizzu a automat hlásil, že je prázdny :( Povedali sme si, že nevadí, v aute sú predsa ešte klobásky z domu.
Ďalšou našou plánovanou zastávkou bolo mestečko Pitigliano. Mesto je vlastne postavené na sopečných skalách a v skalách. Už z prístupovej cesty bolo vidieť, že je veľmi staré a dýcha históriou.
Pri bližšom pohľade na jednotlivé budovy, sa nedá poznať, kde sa stavalo na skalu alebo kde sa vlastne do skaly urobila miestnosť.
Autom sme prešli cez celé mesto. Pešiu prehliadku sme vynechali, aby sme stihli prísť do mesta Bagnoregio včas a stihli prehliadku jej časti s názvom Civita.
Od Saturnie cez Patigliano do Bagnoregia je to cca 70 km. Cesta viedla aj okolo veľkého vulkanického jazera Lago di Bolsena. O 16:30 sme už parkovali v strede mesta. K mestskej časti Civita šipky ukazovali ešte kilometer, no bolo to možno aj o trošku viac.
Civita je časť mesta, ktorá je postavená na vysokom vulkanickom tufe. Dá sa sem dostať len cez dlhú kamennú cestu - most postavený medzi dvoma skalami. Most je nanovo postavený z dôvodu, že predošlý zničilo zemetrasenie. Mesto vymiera z dôvodu zlej statiky starých budov.
Vstup do tohto historického mesta je spoplatnený sumou 5 EUR na osobu.
Pri vstupe do Civity sa nachádza románsky oblúk prerezaný starými Etruskami, ktorý ma viac ako 2 500 rokov. Na námestí je katedrála Duomo di San Donato z 5 storočia.
Takto by sa dalo pokračovať. Na tak malom mieste je tu veľmi veľa významných historických pamiatok. Ak budete mať cestu okolo, určite sa tu zastavte. Za povšimnutie určite stoja aj stajne a maštaľ, ktoré boli vybudované pod mestom v skale. Dostane sa tam po schodoch, ktoré sa nachádzajú úplne na konci mestečka.
Ako sme zistili, po 18-tej hodine už vstupné nevyberajú. Taktiež sme objavili parkovisko pod mostom. Takže sa sem dá dostať pohodlne autom.
Už sa stmievalo, ale my sme sa rozhodli že noc strávime pri našom ďalšom cieli a to Marmorské vodopády, ktoré boli vzdialené cca 90 km. Keď sme dorazili do dedinky Marmore, už bola úplná tma. Miesto na prenocovanie sme našli na parkovisku pri vstupe k vodopádom, kde okrem nás parkoval ešte jeden karavan. Uvarili sme si večeru a spracovávali celodenné zážitky, ktorých nebolo málo.
Parkovacie súradnice : 42.55059°, 12.719123°
Najazdené: 342 km
Tankovanie: 71,51 Eur
Vstupné : 10 Eur (Civita)
Tankovanie: 71,51 Eur
Vstupné : 10 Eur (Civita)
<< Freecamp po Taliansku a Sicilii - Úvod | Freecamp po Taliansku a Sicilii - 2.časť >> |
0 comments:
Zverejnenie komentára