Rumunsko a Bulharsko 13.7. - 28.7.2021 - 2.časť (17.7.2021 - 28.7.2021)

17.7.2021 - 5. deň  Bahenné sopky v Berce (RO), Constanta (RO)

Spánok v hoteli Solar nám veľmi prospel. Dobre sme si oddýchli. Dopriali sme si bohaté hotelové raňajky a vybrali sa na nákup do Lidla, ktorý bol hneď vedľa hotela.

Po nákupe sme sa vybrali cestou späť 😊 k mestu Buzau, kde sa odbáčalo k bahenným sopkám pri obci Berce.

Cesta bola čím ďalej tým užšia. Rumunom treba ale uznať, že sa o okolie cesty výborne starali. Kosili a aj zbierali seno na viacerých miestach.

Prešli sme cca 100 km od hotela a bolo presne pol jednej, keď sme zaparkovali na platenom parkovisku (5 RON = 1 EUR).

Okolie parkoviska malo už najlepšie roky za sebou. Bolo zaujímavé si všimnúť, že ľudia sem chodili len tak si posedieť pri piknikových stoloch a konzumovať prinesený proviant.

Po zaplatení vstupného 4 RON na osobu sme však v diaľke uvideli zaujímavý kopec ...

Popri chodníku sa nachádzali viaceré výstražné tabuľky, ktoré nebolo treba ani čítať. Obrázky hovorili sami za všetko 😊.

Takéto bahenné sopky sa tu v okolí nachádzali na viacerých miestach. My sme však navštívili tzv. Veľké bahenné sopky, lebo sú autom ľahšie prístupnejšie.

Ako to vlastne všetko funguje? Podľa toho, čo sme sa dočítali, tak z hĺbky cca 3 000 m unikajú plyny. Tieto cestou na povrch strhávajú so sebou íl, slanú vodu a bahno. Z nich potom modelujú tieto „sopky“, z ktorých vyteká bahno. Vynesené bahno následne vytvára krajinu ako z inej planéty. Niekedy vynesú viac vody, inokedy viac horniny ...

Prechádzka tu je naozaj zaujímavá ... taktiež rastliny, ktoré tu rastú. Sú špecifické tým, že dokážu prežiť aj v tomto extrémne slanom podloží.

Vyvierajúce bahno vytvára rôzne útvary, bublajúce jazierka, malé sopky, ktoré vyzerajú ako skutočné. Časom prestanú „chrliť“ bahno a zaniknú, aby sa bahno objavilo na povrchu o kúsok ďalej.

Fantázii sa na tomto mieste medze naozaj nekladú ... napríklad táto sopka nám pripomínala otvárajúce sa vajíčko z filmu Votrelec 😊.

Bolo už niečo po 14 tej hodine, keď sme sa po odchode z areálu a zakúpení magnetiek chceli najesť v niektorej z blízkych reštaurácii. Zistili sme však, že už boli všetky zatvorené. Odfotili sme si teda aspoň  indície potrebné na zalogovanie eart kešky GC4HHYH – Berca mud volcanoes a vybrali sa na ďalšiu cestu. Rozhodli sme sa naobedovať v nejakej reštaurácií nachádzajúcej sa v blízkych dedinkách, cez ktoré sme sa museli vrátiť, aby sme mohli pokračovať k nášmu ďalšiemu cieľu.

Už cestou k sopkám sme si všimli jednu lúku, na ktorej boli rozložené akési stany. Mysleli sme si, že sa tu asi pripravuje svadba alebo nejaká rodinná slávnosť. Teraz sme sa pozorne pozreli o čo ide a zistili sme, že je to vlastne pojazdný bufet ... Bolo to vzdialené len 2,5 km od bahenných sopiek.

Vyzeralo to tam veľmi pekne. Z ponukového listu sme si vybrať nevedeli, no ukázali sme predavačke na mäso, ktoré chceme a rukami nohami sme sa snažili dohodnúť 😊.

Predavačka nám veľmi ochotne poradila s výberom a presne odhadla naše chute ...

Bolo to naozaj veľmi dobré ... Aj keď na fotkách sa to nedá tak dobre zachytiť, ako to bolo výborné a ako sme sa dobre najedli.

Cítili sme sa tu naozaj príjemne ... obsluha sa s nami stále snažila komunikovať, či sme spokojní, či niečo nepotrebujeme. Skrátka boli radi, že sme sa u nich zastavili.

Súčasťou priestoru bola aj takáto krásna hojdačka s výhľadom na okolitú prírodu. Samozrejme aj my sme si urobili romantické fotky 😊.

Po príjemnom posedení a výdatnom obede sme sa vybrali na našu ďalšiu cestu smerom do mesta Konstanca, kde na nás čakalo naše prvé stretnutie s morom na tejto ceste 😊. Po kvalitných cestách 1. triedy sme sa po cca 170 km dostali na diaľnicu A3. Cesta po nej ubiehala rýchlo aj vďaka keškám, ktoré sú na každom parkovisku.

V Konstánc sme sa rozhodli zaparkovať čo najbližšie k najznámejšej a podľa niektorých aj najkrajšej budove v meste - Casinu. Novovybudované parkovisko pri prístave bolo na to ideálnym miestom. Robotníci tu práve osádzali tabule s možnosťou SMS platby, ale po chvíľke pozorovania domácich a aj cudzincov sme sa rozhodli, že to asi riskneme bez platenia 😊.

Z krásnej budovy máme ešte krajšie fotky:

Casíno bolo postavené v roku 1880 v štýle art deco. Veríme, že bude vyzerať lepšie ako sme mali možnosť vidieť my 😊. Práve prebieha jeho veľká rekonštrukcia. Tak sme si teda urobili krátku prechádzku po nábreží a pohľadali ďalšiu zaujímavú stavbu v meste, ktorou je kultúrna pamiatka - pravoslávna katedrála svätých Petra a Pavla z konca 19. storočia.

Žiaľ dovnútra sme sa nedostali. Preto sme sa rozhodli, že využijeme veľkomesto a navštívime aj nákupné centrum VIVO!. Pobehali sme trošku po obchodoch, vybavili večeru v tunajšom food courte a v mobile pohľadali miesto na prenocovanie.

Vyšli sme z nákupného centra a prekvapilo nás, že je vonku tma (však už bolo po 21:00 😊) ...

 

Je pravdou, že sme sa posunuli o pár 100 kilometrov ďalej na východ, kde sa skôr zotmieva.

Na prenocovanie sa nám podarilo nájsť si super miesto a to pred štadiónom Viitorul, futbalovou akadémiou Gheorghe Hagi-ho. Dokonca pán z recepcie za nami prišiel, či nemáme poruchu alebo nejaký iný problém, či nám môže nejako pomôcť. Vysvetlili sme mu, že je všetko OK a že len sa tu chystáme prenocovať. Lámanou angličtinou nám vysvetľoval, že ak by sme niečo potrebovali bude „na vrátnici“ a zaželal nám dobrú noc.

Parkovacie súradnice : 44,236718°, 28,567348°°

Najazdené :  419 km
Diaľnica  :    2,64 Eur (most)
Parkované :    1,00 Eur
Tankovanie:   65,06 Eur - 53,54 l
Vstupné   :    1,62 Eur (Bahenne sopky)

18.7.2021 - 6. deň  Hotel RAJ Kavarna (BG)

Noc prebehla bez komplikácií, dokonca ani ráno nás nezobudili žiadne autá. Bola nedeľa a očakávali sme nejaký domáci zápas na štadióne. Dali sme si kávu, čaj a chutné raňajky. O chvíľku sme už boli na našej ďalšej ceste.

Ako sme sa blížili späť do Konstánc, tak sme pozdĺž cesty uvideli zaparkované množstvo áut. Bol tam blší trh. Zaparkovali sme aj my len tak pri ceste a vybrali sa na autentické rumunské trhovisko.

Bolo tu zaujímavé zistiť, koľko „harabúrd“ sa tu predávalo ... Fotili sme len tak potajomky, aby sme moc nevzbudili pozornosť 😊.

Čas rýchlo bežal a bolo skoro presne 11 hodín, keď sme dorazili do Konstánc. Naše obľúbené nákupné centrum bolo pre nás zastávkou na WC a na skorý obed 😊.

Cez booking sme hľadali ubytovanie v Bulharsku, v nejakom menšom letovisku. Nakoniec sme sa rozhodli pre Hotel Raj v obci Kavarna. Bolo to vzdialené ešte cca 100 km.

WAZE nám ukazovala dve cesty - jednu po pobreží a druhú viac po vnútrozemí. Keďže pobrežie bolo plné áut a pomalej jazdy, vybrali sme sa teda na cestu vnútrozemím.

Tu boli cesty skoro prázdne, tak sme za chvíľku boli na hraničnom priechode Negru Voda – Yovkovo. Áut pred nami bolo dosť, tak sme trpezlivo čakali a posúvali sa pomaličky dopredu. Asi po 25 minútach sme sa dostali k blízkosti hraničného prechodu (asi 6 auto), keď k nám pristúpil colník a vysvetlil nám, že tento hraničný priechod slúži len pre Rumunov a Bulharov. Všetci ostatní musia využiť iný hraničný priechod napr. Vama Veche – Durankulak, ktorému sme sa pôvodne chceli vyhnúť. Bolo to iba o 50 km ďalej a ďalších 30 minút čakania na vybavenie.

Po prekročení hraníc nás opäť zastavila polícia a žiadala predloženie COVID-pasu alebo, že sa musíme podrobiť testovaniu. Stačilo nám ukázať QR kód v mobile a mohli sme pokračovať v ceste ďalej. 

Taktiež bulharskú diaľničnú nálepku sme si kúpili už vopred, tak sme sa touto činnosťou nemuseli na hraniciach zdržiavať. Náš hotel sa nachádzal asi 50 km od hraníc.

Cestou sme pozbierali zopár kešiek (napr. GC7BM5N – 5 m, GC6XG9Z – Near The Road I) a o 15:00 hodine sme už parkovali pred hotelom.

Tešili sme sa, že sa konečne okúpeme v mori a ochutnáme nejaké miestne dobroty. Izba bola štandardne zariadená (TV, klíma, sprcha), ale nejako bolo cítiť, že hotel už má najlepšie časy za sebou.

Platba za hotel bola možná iba v hotovosti, tak sme sa vybrali na prehliadku tohto malého letoviska a zároveň pohľadali jediný bankomat v okolí.

Bolo to zaujímavé letovisko ... 50 % hotelov bolo funkčných, z nich cca 20 % nových alebo reštaurovaných. Zvyšné len prežívali. Druhých 50 % boli rozpadnuté prípadne nedostavané budovy.

Mali sme zmiešané pocity, či sa to tu pomaly prebúdza k životu alebo pomaly upadá ... však uvidíme o pár rokov.

Podvečer sme sa vybrali na prechádzku po pláži, aby sme si overili, aké bude zajtra kúpanie. Pláž sa nachádzala asi 15 minút pešo vedľa autokempingu. A ... more bolo aj tu slané 😊. 

Vrátili sme sa teda do izby a využili hotelový bazén.

Bazén - musíme pochváliť, čistá voda, slnečníky, stromy, chládok ...

Večeru sme vybavili priamo v hoteli ... nebolo to zlé, ale posúďte sami ...

Ešte chvíľku sme posedeli pri poháriku vínka a unavení sme padli do postele.

Parkovacie súradnice : 43,405132°, 28,249067°

Najazdené :  185 km
Diaľnica  :   15,35 Eur (BG)
Ubytovanie:   36,81 Eur (Hotel Rai)

19.7.2021 - 7. deň  Hotel RAJ Kavarna (BG)

Dnešný oddychový deň sme začali skromnými hotelovými raňajkami, ktoré však boli veľmi chutné. 

Vybrali sme sa na pláž, poriadne si zaplávali, využili bazén a oddychovali. Plánovali sme, kde strávime ďalšie dni pri mori, lebo sme cítili, že toto letovisko nie je úplne podľa našich predstáv.

V jednej recenzií na hotel sme sa dočítali o kvalitnej reštaurácií, ktorá susedila priamo s našim hotelom. Rozhodli sme sa teda večerať v susednom hoteli. A urobili sme veľmi dobre.

Za tie isté peniaze (bolo to asi o 10 % viac 😊) sme boli „hosťami“, jedlo vyzeralo a aj chutilo výborne.

 

Dobre najedení sme sa vybrali do postele, aby sme boli oddýchnutí na zajtrajšiu ďalšiu cestu k Slnečnému pobrežiu, kde sme si cez booking rezervovali nové ubytovanie.

Parkovacie súradnice : 43,405132°, 28,249067°

Ubytovanie:   36,81 Eur (Hotel Rai)

20.7.2021 - 8. deň  Trakia Garden - Sunny beach (BG)

Po raňajkách sme nanosili veci do auta a vybrali sa na cestu na Slnečné pobrežie. Hotel bol vzdialený skoro 150 km. Vo Varne sme sa zastavili v nákupnom centre na obed. Tu sme zistili, že nám nefunguje chladnička v aute. 

Problém bol v nabíjaní druhej baterky, ktorá zásobovala energiou chladničku. Vypálená AGU poistka (60A). Samozrejme, že náhradnú sme nemali. No však sa niečo vymyslí, kým sa vyberieme na ďalšiu cestu do bulharského vnútrozemia.

Z Varny na Slnečné pobrežie cesta ubiehala celkom v pohode. Potom sme sa dostali do kopcovitého terénu. Tu sa nám opäť začala objavovať chyba auta s tlakom oleja. Bolo to nepríjemné stáť každých 10 - 20 km v kopcovitom teréne. No zvládli sme to. O 14 tej hodine sme už parkovali pred hotelom.

Parkovacie miesto pre auto sme si objednali spolu s izbou a bolo v cene ubytovania. Zabývali sme sa a išli si obzrieť, čo všetko nám hotel poskytuje. Fantastický bazén s voľnými ležadlami sme hneď aj využili.

Večerná prechádzka po okolí bola fajn. Aspoň sme zistili, že pláž sa nachádza cca 10 minút pešo od hotela. Ľudí bolo vonku neúrekom, reštaurácie boli poloprázdne. My sme neváhali a v jednej z nich si dali fantastickú večeru.

 

Po večeri a krátkej prechádzke sme zaľahli do pohodlnej postele a tešili sa na oddychové dni.

Parkovacie súradnice : 42,686385°, 27,706912°

Najazdené :  151 km
Tankovanie:   53,69 Eur - 46,87 l
Ubytovanie:  239,00 Eur (Hotel Trakia - 5 nocí)

22.7.2021 - 10. deň  Nessebar (BG)

Raňajky v hoteli boli naozaj veľmi bohaté a výber jedál veľký. Oddychovali sme a každý deň si užívali buď pri bazéne, alebo pri mori.

Dnes sme si naplánovali návštevu historickej časti mesta Nessebar.

Nechceli sme riešiť parkovanie v tejto časti Slnečného pobrežia, tak sme sa na recepcii informovali na možnosť dopravy do Nessebaru. Bol nám poradený linkový autobus, ktorý jazdí každú pol hodinu, stojí cca 5 minút od hotela a odvezie nás priamo k vstupu do starého mesta. Bolo to super.

Cestovné bolo 1 lev na osobu a lístok sa kupoval u sprievodcu priamo v autobuse. Bolo to celkom veselé, keďže autobus bol úplne plný 😊.

Vystupovali sme až na konečnej, hneď pri vstupe do starého mesta, ktoré je zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO od roku 1983.

Po prechode cez bránu opevnenia sa nachádza plastická mapa celého polostrova so všetkými významnými budovami.

Prvý historický chrám (Chrám svätého Štefana), na ktorý narazíte po vstupe do mesta, je zo 14. storočia. Je vlastne zdobený tým, ako sú poukladané rôzne druhy kameňov a tehál, z ktorých je postavený.

Najväčšou stavbou je chrám svätej Sofie, ktorý bol postavený na miestach, kde sa predpokladal stred antického Nessebaru. Rozmery tejto stavby sú naozaj pozoruhodné 20 x 26 m a bol postavený cca v 5 storočí.

Dnes sú z chrámu už len zakonzervované ruiny.

Aj kešku venovanú tomuto miestu sa nám podarilo nájsť 😊 (GC4CR9P – Basilica St. Sofia).

Chodníčky pomedzi staré budovy a chrámy bohato lemovali predajcovia všetkého možného, ale aj reštaurácie rôzneho druhu. Zaujala nás hlavne česká reštaurácia Praha, kde sme si chceli dať konečne Kofolu, no mali sme smolu. Minula sa im a práve čakali na nový sud. Tak sme pokračovali v prechádzke ďalej a nakoniec sme sa nechali zlákať ponukou rybích špecialít ...

Dobre sme si pochutili a vybrali sa smerom späť na autobus. Cestou sme obdivovali chrám Krista Pantokratora, ktorý bol asi najzachovalejší v celom Nessebare. Pochádza z 13 – 14 storočia a teraz bol pekne zreštaurovaný ...

Blížila sa 15 hodina, keď sme odchádzali na autobus. Cestou sme pozbierali indície potrebné na zalogovanie kešky GC7B9XG – Nessebar Virtual.

Dnes bolo poriadne horúco a po prechádzke rozpálenými ulicami sme sa už tešili ako sa ochladíme v hotelovom bazéne.

Našťastie sme na autobus dlho nečakali a o 16 tej sme dorazili späť k hotelu. Teraz nastal ten okamžik, keď sme sa rozhodli riešiť naše problémy s autom. Prešli sme asi 5 servisov, kde nás všetci poslali do teplých krajín, že nemajú na nás čas. Nakoniec sa našiel jeden šikovný pán, ktorý tiež nemal čas pozrieť sa na auto, ale poradil nám doliať olej na maximálnu hladinu a taktiež našiel 50 A poistku, ktorá nám však nepasovala rozmermi. Preto rýchlo našiel puzdro a pripojil k tomu drôty, že si to máme opraviť sami ... 😊. Olej sa nám podarilo kúpiť v neďalekej predajni autosúčiastok.

Tak a teraz sme si poriadne užili bazén. V nasledujúce dni sme si vychutnávali všetko, čo nám táto turistická destinácia ponúkala.

25.7.2021 - 13. deň  Madarský jazdec (BG), Sumenská pevnosť (BG), Demir Baba Teke (BG)

Dnešné ráno bolo posledné v tomto super hoteli. Odísť sme museli do 10tej hodiny, čo sme aj v pohode stíhali. Olej do motora sme doliali, no s tou poistkou to bolo horšie. Ak sa vypálila 60 A poistka na hrubom drôte, tak ten tenučký, čo nám dal pán servisman, nevieme či to vydrží, tak sme mali obavy to zapojiť. Napadlo nás ale iné riešenie: vynecháme poistku a zapojíme druhú baterku priamo štartovacím káblom.

Zo začiatku všetko fungovalo výborne, druhá baterka sa nabíjala. Po cca 30 minútach, čo sme ešte vybavovali veci na recepcii sa však štartovací kábel zohrial na takú teplotu, že sme sa rozhodli to radšej odpojiť a nabíjať prípadne viac krát za deň v menšom časovom úseku.

Rozlúčili sme sa v hoteli a vybrali sa smerom k nášmu ďalšiemu cieľu s názvom Madarský jazdec (nie maďarský), ktorý sa nachádza vedľa obce Madara. Zo Slnečného pobrežia to bolo cca 150 kilometrov.

Išli sme pomaly, aby sme zistili, či sa nám nebude hlásiť opäť problém s olejom. Našťastie žiadna porucha nebola hlásená ... Ale spod volantu sa ozýval divný zvuk „cvakania“ relátok ... Bolo to veľmi nepríjemné, jazdiť v očakávaní, s čím nás auto zase prekvapí ☹.

Našťastie nič nové sa neudialo, tak sme okolo 13tej hodiny zaparkovali na bezplatnom parkovisku za obcou Madara.

Po zorientovaní sa na mieste, sme sa vybrali k pokladni, kde nás informovali, že jazdec je len niekoľko sto metrov do kopca a za 5 minút sme tam. Povedali sme si tak super, však to zvládneme aj bez ruksakov 😊. Zaplatili sme vstupné 10 Leva za dve osoby a vydali sme sa na cestu. Po chvíľke sa pred nami objavili schody ... bolo ich teda veľa ... veľmi veľa ... aj sme zabudli počítať a aj prevýšenie bolo poriadne. Dali sme to horko ťažko len za 10 minút ...

Potom sa nám pomedzi stromy objavila postava jazdca na koni vytesaná v skalnom brale ...

Ono sa to z fotky nezdá, ale jedná sa o 20 m vysokú postavu jazdca na koni, ktorá je vytesaná do skaly vo výške cca 25 m nad povrchom. Rok vzniku reliéfu sa odhaduje medzi rokmi 705 – 810.

Od roku 1979 je tento reliéf zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Ono je to taká malá záhada, že kto, prečo a ako tu tento reliéf vytvoril. Jedná sa vlastne o reliéf jazdca na koni, ktorý kopijou prebodáva leva. Jazdec je nasledovaný psom, ďalšie detaily (žiara okolo jazdca a vták letiaci pred ním) už však tak dobre viditeľné nie sú, keďže príroda robí už niekoľko storočí svoju prácu.

Ešteže sme prišli včas 😊.

Garmin (prístroj na hľadanie kešiek) nám hlásil, že o pár 100 m smerom doľava na turistickom chodníku sa nachádza ďalšia keška. Keďže jazdca sme zvládli pomerne rýchlo, tak sme sa vybrali za keškou 😊. 

Zase to bola prijemná prechádzka lesným chodníkom mierne do kopca ... 

A zrazu sa pred nami objavili schody a zistili sme, že keška sa nachádza niekde vo výške. Pokračovali sme po schodoch smerom hore. Po chvíli sme narazili na tabuľu, ktorá nás informovala, že tento chodník pokračuje až na kopec k bývalej pevnosti. 

Asi v polovičke kopca sme našli kešku (GC1BTMD – Madara Horseman). Už sme boli aj dosť smädní, slniečko na nás riadne pálilo. Vlastne toto bol prvý „výlet“, keď sme si z auta nezobrali ruksaky s vodou a proviantom. Vrátiť sa k autu sme sa už nechceli. Však, kto by toľko schodov šliapal opäť 😊. Povedali sme si, že to dáme aj bez vody a pokračovali sme teda hore na skalu.

Miestami sa schody zmenili na rebríky, prípadne sme sa museli predierať skalnými štrbinami ... Bolo to naozaj pekné ...

Kým sme sa dostali hore na skalu trvalo nám to cca 30 minút. Ešte nás čakala 10 minútová prechádza po vrchole kopca.

Objavili sme tu ruiny rozsiahlej pevnosti. Boli pekne opravené a bol z nich krásny výhľad na dedinu Madara a okolitú prírodu.

Ak sem niekedy zavítate, prejdite sa až k pevnosti. Je to naozaj príjemný zážitok ... a hlavne nezabudnite na vodu 😊.

My sme sa k autu dostali až okolo 15tej hodiny ... Zjedli sme nejaké zásoby, trochu dobili baterku a vybrali sa na cestu do mesta Šumen, ktoré je odtiaľto vzdialené cca 30 kilometrov.

Šumen je také obyčajné mesto, podobné ako sú aj u nás. Nachádza sa tu však pivovar a hlavne pozostatky pevnosti, ktorá tu existovala už v dávnoveku (má viac ako 3 000 rokov). V staroveku boli jej obyvateľmi Trákovia, neskôr ju obsadili Rimania. Pod pevnosťou je veľké parkovisko odkiaľ to k vstupnej bráne je cca 300 m.

Po zaplatení vstupného 8 Leva sme prešli kamennou bránou do samotnej pevnosti.

Pevnosť musela byť vo svojich „najlepších“ časoch naozaj úchvatná. Svedčia o tom aj ilustrácie, ako to tu mohlo niekedy vyzerať.

V súčasnosti je pevnosť zakonzervovaná a sú tu viditeľné obrysy budov a ulíc. Podľa niektorých informácií z internetu sa rekonštrukcia urobila nie celkom „historicky citlivo“, ale pre nás laikov to bolo v poriadku. Poprechádzali sme sa po celom „meste“ a tešili sa z výhľadov na okolie, ako aj na celé mesto Šumen.

Nás však ešte veľmi zaujal pamätník na protiľahlom kopci, ktorý bol neprehliadnuteľný. Jednalo sa o betónový kolos, postavený v roku 1981 na počesť 1 300 výročia vzniku Bulharska. Na predchádzajúcej fotke ho je vidieť v diaľke.

Aj sme rozmýšľali, či sa k nemu vyberieme, ale rozhodli sme sa radšej pokračovať k nášmu ďalšiemu cieľu smerom k rumunským hraniciam, k dedine Šveštari. Mala nás tam čakať Trácka hrobka z 1 polovice 3 storočia pred n.l., ktorá je od roku 1985 zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Na parkovisko pri hrobke sme dorazili pred 17:30 hodinou. Ako sme sa priblížili k budove, kde sa pravdepodobne predávajú vstupenky, vyšiel z nej pán a informoval nás, že už je zatvorené (v nedeľu mali otvorené len do 17tej ☹️) a že otvárajú až v stredu. Tak sme zostali trošku smutní, lebo na túto hrobku sme boli naozaj zvedaví.

No čo už ... Začali sme teda hľadať nejaké vhodné miesto na nocovanie.

Na mape sme objavili akési táborisko, ktoré sa nachádzalo cca 3 km od hrobky.

Pri príchode sme boli prekvapení, koľko ľudí tu na tejto lúke bolo. Všetci si grilovali, opekali, hrali sa s deťmi ... Ale priestor to bol naozaj veľký, takže nebol problém s parkovaním.

Auto sme odstavili trošku ďalej od domácich a vybrali sme sa na prechádzku po okolí, aby sme zistili, aký majú ľudia dôvod prísť práve sem na piknik. Žiadne väčšie mesto sa tu nenachádzalo, len dediny, ktoré sú však tiež vzdialené zopár kilometrov. Počas prechádzky sme objavili značený chodník, tak sme sa po ňom vybrali ...

Doviedol nás na miesto, o ktorom sme nič netušili. Jednalo sa o Demir Baba Teke – čiže Mauzóleum svätca Demira Babu zo 16 storočia. Celý komplex bol pekne udržiavaný a aj počas našej návštevy tu bol strážnik, ktorý sa staral o celý areál. Trošku sme sa s ním aj porozprávali, ale do mauzólea nás už nepustil. Porozprával nám však o svätom prameni, ktorý tu vyviera a z ktorého chodia veriaci čerpať jeho energiu ...

Keď sme sa vrátili na piknikovú lúku, videli sme, že sa už uvoľnili niektoré altánky, tak sme sa rozhodli preparkovať bližšie a uvariť si večeru. Okrem nás tu boli ešte asi 3 partie ľudí.

Ako sme štartovali auto, na display sa nám objavila nejaká ďalšia chyba, ktorá následne zmizla, ale bolo to niečo s motorom ... Brr ... čím nás náš Kevin ešte prekvapí?

Kým sme si uvarili večeru a najedli sa, všetci „spolu piknikujúci“ odišli ... Zostali len túlavé psy, ktoré však vôbec neboli otravné.

Keď sme sa okolo 22:00 hodiny chystali ísť spať, objavilo sa zrazu auto. Vystúpili z neho ľudia, vytiahli gril a začali grilovať ... o chvíľku prišli ešte 2 ďalšie autá a pridali sa k nim ... Zaujímavé, oni nejdú v pondelok do práce? 😊

Zdržali sa asi do polnoci ... trošku si pospievali, púšťali hudbu, takže spať sa nám nedalo. Aspoň sme mohli uvažovať, čo bude ďalej, keď nás náš Kevin tak trochu trápi ... či sa vrátiť domov, keď už sme blízko hraníc s Rumunskom alebo ísť podľa plánu smerom na juh do vnútrozemia?

Parkovacie súradnice : 43,736913°, 26,752262°

Najazdené :  254 km
Vstupné   :    9,00 Eur (Madarsky Jazdec, Pevnosť Sumen)

26.7.2021 - 14. deň  Skalné chrámy v Ivanove (BG), Kláštor Turnu (RO)

V noci nás asi 2 x zobudilo štekanie našich túlavých kamarátov v blízkosti auta, ale inak to bola naozaj pokojná noc.

V altánku sme si urobili raňajky a pozerali sme, aký neporiadok tu po víkende zostal. Na naše prekvapenie o 8:30 hodine sa objavilo auto, vystúpili z neho dvaja páni a začali zbierať odpadky ... Nie síce na 100 % ale na takých 80 % vyzbierali všetok hrubý odpad, čo tu ľudia zanechali ... a lúka vyzerala zase super čistá ... 

My sme stále neboli definitívne rozhodnutí, či po návšteve skalných chrámov v Ivanove ideme smerom domov alebo budeme pokračovať podľa plánu smerom na juh. Upratali sme si po sebe a so strachom naštartovali auto, že aká chyba sa zase objaví ... Našťastie to tentokrát bolo bez chýb a už sme pomaly ukrajovali zo 100 km, ktoré nás dnes čakali, kým dorazíme do dnešného prvého cieľa.

Keďže sme išli medzi stromami, tak bolo v aute nejako chladno. Rozhodli sme sa vypnúť klimatizáciu ... A aha ... Kevin nám pripravil ďalšie prekvapenie. Klimatizácia sa nedala vypnúť !!!!! To bol posledný klinec do našich plánov a definitívne sme sa rozhodli, že ideme smerom domov, aby sme v prípade ďalších problémov boli čo najbližšie k Slovensku. Ako dobre, že sa nepokazila opačne ... však doteraz bola celou cestou vonku teplota okolo 33 - 37 stupňov 😊.

Prišli sme na parkovisko pri skalných chrámoch okolo 10:30 hodiny. Posledné kilometre cesty viedli krásou krajinou. Ako keby sme išli cez nejaký kaňon. Pri parkovisku bola budova s nápisom SUVENIRY (žiaľ bola zatvorená). Vedľa nej bola veľká smerová tabuľa, ktorá ukazovala na schody smerom do kopca.

Našťastie to nebolo veľmi vysoko. Museli sme sa prevliecť cez skalnú štrbinu a už sme boli pri vstupných dverách. Tam bol pán, u ktorého sa kupovali vstupenky za 5 Leva. Dostali sme aj krátky popis v angličtine.

Toto miesto je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO pod číslom 45 od roku 1979. Jedná sa o skupinu chrámov, kaplniek a monastierov v severnom Bulharsku. Sú vytesané do jedného skalného masívu a obsahujú veľké množstvo nástenných malieb. Prví pustovníci v miestnych jaskyniach sa objavovali už v priebehu 12. storočia. Súčasné fresky vznikli asi v 13. - 14. storočí.

Tento kláštorný komplex objavil český archeológ Karol Škorpil v roku 1914.

V okolitých skalách sa nachádza viac takýchto chrámov, no nie sú bežne prístupné.

Poobzerali sme si ich sami ale pán, ktorý predával lístky bol dostatočne zhovorčivý, aby nám všetko ešte dôkladne vysvetlil 😊. Z okna sme začuli ako sa dole pristavil autobus s turistami, tak sme nechceli v tomto malom priestore zavadzať. Vydali sme sa cestou po náučnom chodníku, z ktorého boli krásne výhľady do okolia.

Cestou sme našli aj kešky GC7R8BX – Nature park Rusenski lom 8 a GC47NPD – Nature park Rusenski lom 6, v ktorej nás prekvapil had, ktorý sa pri keške vyhrieval na slniečku ... Ale zľakol sa asi viac než my 😊.

K autu sme sa dostali po približne 2,5 km prechádzke presne na obed. Preto sme sa presunuli do pohraničného mesta Ruse, kde sme si pred bulharským Kauflandom kúpili ich Street food ... Fotka sa nám nepodarila urobiť, boli sme veľmi hladní 😊.

Naša ďalšia cesta vlastne viedla smerom na Slovensko. Kevin nás už síce ničím novým neprekvapil, ale „obavy“ sme mali stále. Preto sme sa snažili obchádzať kopce. Aj po diaľnici sme sa plazili rýchlosťou cca 110 km/h.

Nocovať sme sa rozhodli na parkovisku vedľa kláštora Turnu pri meste Călimănești.

Uvarili sme si večeru, vypočuli sme si večerné spevy, ktoré sa z kláštora ozývali a išli sme si oddýchnuť po náročných kilometroch.

Parkovacie súradnice : 45,287500°, 24,308676°

Najazdené :  390 km
Diaľnica  :    2,00 Eur (most)
Tankovanie:   36,81 Eur - 32,43 l
Vstupné   :    5,00 Eur (Ivanovo)

27.7.2021 - 15. deň  Termál Tótkomlós (HU)

Noc prebehla bez rušivých vplyvov, ani zvony kostola nás nebudili 😊. Káva, čaj ako vždy. Rannú toaletu sme vybavili v priestoroch kláštora, kde boli dokonca k dispozícii aj sprchy.

Vyrazili sme do 70 km vzdialeného mesta Sibiu, kde sme mali vymyslené raňajky v McDonald’s, no nakoniec sme skončili v nákupnom centre a v McDonald’s to bol nakoniec až skorý obed 😊.

Cestu po diaľnici a vedľajších cestách nemá význam nejako opisovať, autíčko poslúchalo, cesty boli relatívne prázdne, takže taká pokojná cesta smerom domov.

Ako sme sa blížili k hraniciam s Maďarskom tak sme sa rozhodli, že nepôjdeme cez diaľničný hraničný prechod do Maďarska (po našich skúsenostiach smerom do Rumunska), ale cez malý prechod Turnu – Battonya. Myslíme si, že to bolo dobré rozhodnutie a čas strávený na hraniciach bol asi 5 minút.

Rozhodli sme sa zastaviť v Maďarsku v meste Tótkomlós, kde žije veľká komunita vysídlených Slovákov. Pôvodne sme túto návštevu mali naplánovanú cestou do Rumunska 😊.

Do termálnych kúpeľov sme sa dostali o cca 17:30 hodine, čo nám stačilo na to aby sme si do 20:00 hodiny dostatočne užili horúcej liečivej vody.

Voda v liečivom bazéne bola veľmi horúca a hnedá 😊. Neustále do neho pritekala nová horúca voda. Vedľa sa nachádzal detský a plavecký bazén, v hlavnej budove bol aj vnútorný plavecký bazén.

V bufete sme sa dohovorili po slovensky, nebol žiadny problém. Aj keď bolo dosť počuť maďarský prízvuk a niektoré „archaické“ slovné spojenia, ale bolo to veľmi milé. V miestom budete sme si dali Heika a klobásu ... mňamková večera bola vybavená 😊.

O 19:45 hodine začali vypúšťať liečivý bazén s horúcou vodou ... vraj ho každý deň vypúšťajú úplne do dna, vyčistia bazén a nanovo napustia ... paráda ...

Noc sme sa chystali stráviť v aute, ale miesto sme ešte nemali vybraté. Tak sme len blúdili maďarskou pustou, až sme narazili na odľahlé miesto v strede poľa, ktoré bolo na strávenie noci pre nás ideálne.

Parkovacie súradnice : 46,414940°, 20,436708°

Najazdené :  460 km
Tankovanie:   45,96 Eur - 39,02 l
Vstupné   :    5,00 Eur (kúpalisko)

28.7.2021 - 16. deň  Domov :) (SK)

Ráno nás zobudili slnečné lúče a ranné rituály sme zvládli bez problémov. Dnes sme mali pred sebou už len cestu domov. 

Samozrejme sme si cestu obohatili hľadaním kešiek, ako aj návštevami nákupných centier. Však prečo prísť domov načas, keď sa dá až večer 😊.

Auto vydržalo až domov bez ďalších prekvapení, čo sme veľmi radi. Napriek týmto technickým problémom sme prežili krásnych 16 dní po cestách Rumunska a Bulharska a spoznali mnohé nové zaujímavé miesta.

Najazdené :  406 km
Tankovanie:   38,89 Eur - 31,90 l

Zhrnutie :

Počet dní	:      16
Počet nocí v aute	:        7 (z toho 4 pomocou park4night)
Počet nocí ubytovania	:        8 (Booking.com)
Náklady na ubytovanie	:    351,17 EUR (43,90 EUR/noc)
Najazdených kilometrov	:  3729,00 km (233,06 km/deň)
Spotreba nafty	:    257,44 l (6,90 l/100 km)
Náklady na naftu	:    304,46 EUR (8,16 EUR/100 km)
Diaľnica	:      40,99 EUR
Parkovné	:        1,00 EUR
Vstupné	:      81,04 EUR
Celkové náklady	:    778,66 EUR (48,6 EUR/deň = 24,3 EUR/osobu/deň)

<< Rumunsko a Bulharsko 13.7. - 28.7.2021 - 1.časť (13.7.2021 - 16.7.2021)