Okruh Nórsko, Fínsko , Švédsko 18.06. - 15.07.2022 - 3.časť (29.06 - 03.07.2022)

<< Okruh Nórsko, Fínsko, Švédsko - 2.časť

Okruh Nórsko, Fínsko, Švédsko - 4.časť >>

29.06.2022 - 12. deň   Andenes (N), Tromso (N)

Ako každá noc v Nórsku aj táto bola bezproblémová. Ráno sme si prečítali aj informácie o pamätníku, ktorý tu postavili na pamiatku tragédie z marca v roku 1956, vtedy tu padla lavína a zavalila celý dom aj s jeho obyvateľmi. Našťastie počas našej prítomnosti na tomto mieste už sneh na kopcoch nebol 😊.

Náš dnešný program bol jasný, prísť do mestečka Andenes a vybrať sa loďou na pozorovanie veľrýb.

Čakalo nás dnes prejsť cca 100 km krásnou prírodou s výhľadmi na diela prírody, ale aj na neskutočné mosty, ktoré sú tu skoro všade.

Niektoré mosty sú dlhšie a niektoré len vysoké, aby pod nimi dokázali preplávať lode.

Čo poviete na takýto pohľad z auta? 😊

Po cca 2 hodinách cesty sme dorazili na parkovisko v Andenes a vybrali sa hľadať spoločnosti, ktoré tu poskytujú výlety za veľrybami. Tou známejšou je WHALESAFARI. S veľkou radosťou sme nabehli do budovy spoločnosti, že si kúpime lístky na plavbu. S úsmevom nám ich chceli predať, ale najbližší voľný termín mali až o 2 dni ☹️.

Zostali sme sklamaní, ale vedeli sme, že je tu ešte aj druhá spoločnosť. Tam sme dopadli o niečo lepšie. Voľné miesta mali už na druhý deň ☹️. Po krátkej úvahe sme sa rozhodli, že nebudeme „strácať“ 24 hodín čakaním. Však pred nami bolo ešte množstvo zážitkov a málo času dovolenky.

Čakala nás napríklad aj plavba trajektom na krásny ostrov Sejna.

Do odchodu trajektu sme mali ešte chvíľku času, tak sme v tomto mestečku navštívili miestne supermarkety. Chceli sme tu nakúpiť darčeky ako napríklad sušené rybie mäso. No nevedeli sme si vybrať zo širokej ponuky. Povedali sme si, že však ho budú mať ešte aj inde (to len aby ste vedeli, už sme toto sušené rybie mäso nikde inde nevideli predávať, takže nakoniec sme ani sušené ryby ako darček nikomu nepriniesli 😊).

Prišli sme do prístavu. Nečakali sme, že tu bude toľko áut pred nami. Našťastie sme sa do trajektu zmestili ako úplne posledné auto 😊. Ostatní čo prišli až neskôr po nás, už museli čakať na ďalší trajekt.

Cesta trajektom trvala skoro 2 hodiny, ktoré sme využili na možnosť dobitia notebooku a telefónov.

Cestou sme hľadali aj veľryby, či ich náhodou neuvidíme sami, ale nemali sme šťastie.

Zato sa nám cca po hodine plavby podarilo zachytiť na fotografiu loď Nórskej pobrežnej stráže 😊.

Po opustení trajektu a prejdení pár kilometrov nám začalo pršať. A pršalo a pršalo a pršalo.

Rozhodli sme sa preto ísť priamo až do mesta Tromso, kde sme si cez booking našli ubytovanie. Parkovisko pred hotelom bolo plné. Na recepcii nám vysvetlili, kde sa nachádza najbližšie platené mestské podzemné parkovisko. Toto parkovisko bolo od hotela vzdialené pešou chôdzou cca 300 m. 

Ubytovanie sme mali objednané aj s večerou. Veľmi sme sa tešili na pravú nórsku kuchyňu. Na naše veľké prekvapenie však bola na večeru podávaná bravčová panenka na hríbovej omáčke 😊. Takže sme sa cítili ako doma 😊.

Izba bola naozaj pekná s výhľadom do prístavu. Prekvapila nás výzdoba na strope nad posteľou v podobe morského živočícha, koralu 😊? Ktovie, čo tým chceli autori povedať ...

Parkovacie súradnice : 69,652710°, 18,954310°

Najazdené :  338 km
Trajekt   :   75,40 Eur
Ubytovanie:  179,00 Eur (Hotel Aurora)

30.06.2022 - 13. deň   Tromso (N)

Po raňajkách sme si odniesli veci naspäť do auta a vybrali sa na spoznávanie mesta Tromso. Na naše prekvapenie je to nádherné mesto, ktoré sa síce nachádza na severe, ďaleko nad polárnym kruhom. Majú tu však priemernú ročnú teplotou okolo 5 stupňov Celzia nad nulou. Aj teraz tu bolo fantasticky, príjemne, na tričko s krátkymi rukávmi. Za tieto teploty vďačia práve teplému Golfskému prúdu, ktorý obmýva brehy mesta.

Pešie zóny, zeleň, kvetinová výsadba robia z tohto mesta miesto, kam by sme si vedeli predstaviť hocikedy sa presťahovať 😊.

Čo sme teda videli prvý krát v Nórsku, tak to boli platené záchody v obchodnom centre, kde sa ale platilo za ich použitie platobnou kartou 😊.

Pozbierali sme tu nejaké LAB kešky ale aj zopár klasických kešiek a pomaly sme sa vybrali po moste až ku katedrále Tromsdálen kirke, ktorá sa nazýva aj Arktická katedrála. Je to veľmi zaujímavá betónová stavba z roku 1965.

My sme sa do kostola dostali akurát včas. Prebiehal tu organový koncert. Chvíľku sme si posedeli a počúvali tú úžasnú akustiku.

Od kostola to bolo už len pár 100 metrov k dolnej stanici lanovky Fjellhelsen, ktorá bola vybudovaná v roku 1961.

Horná stanica s názvom Fjellstua sa nachádza 421 metrov nad morom. Cesta hore nám trvala necelé štyri minúty. Z plošiny nachádzajúcej sa pri hornej stanici lanovky je nádherný pohľad nielen na samotné mesto Tromso ale aj na vzdialenejšie fjordy a ostrovčeky. Našim fotoaparátom sa ten výhľad ani nedá poriadne zachytiť.

Z tohto miesta je po prizoomovaní vidieť aj zaujímavú architektúru arktickej katedrály.

Užili sme si chvíľu tieto výhľady, posedeli pri čaji a káve. Potom sme sa vybrali naspäť k nášmu autu.

Cestou nás zaujali ešte špeciality pre turistov, ktoré tu na každom kroku predávali. No na čom si pochutíte? Salám z veľryby, losa alebo soba?

Až po príchode na parkovisko sme si uvedomili aké je obrovské. Nie nadarmo majú v Nórsku všade tunely. Aj toto podzemné parkovisko je tvorené vlastne dvomi takýmito tunelmi, medzi ktorými sú viaceré bočné cestičky.

Pekne je to vidieť na tejto mapke.

Pre nás to bol veľký zážitok.

Po pekne strávenom dni sme sa rozhodli prejsť ešte zopár kilometrov smerom na sever.

Cestou sa nám objavovali nádherné scenérie nórskej prírody.

Dokonca sme objavili ďalšiu pláž, kde sa ľudia skutočne aj kúpali. Nikdy by sme si nepomysleli, že takto na severe je to vôbec možné 😊.

Prešli sme necelých 150 km a našli si nádherné miesto neďaleko cesty, kde sme sa rozhodli stráviť noc.

Bolo to ako v rozprávke.

Tu už slnko skoro nezapadalo.

Táto fotografia vznikla 5 minút po polnoci.

Parkovacie súradnice : 69,645415°, 20,465733°

Najazdené :  183 km
Parkované :   32,00 Eur
Vstupné   :   75,00 Eur (Kostol + lanovka)

01.07.2022 - 14. deň   Alta (N), Nordkapp (N) 

Toto miesto na spanie sa nám doteraz páčilo asi najviac. Ráno sme si pripravili romantické raňajky priam až gýčovým výhľadom 😊.

Pobalili sme sa opäť do auta a vybrali sa smerom na sever. Dnes sme už chceli dosiahnuť vysnívaný Nordkapp. Cestou nás čakalo ešte zopár zaujímavých zastávok.

Potešila nás samozrejme aj cesta a výhľady z nej. Dokonca aj dopravné značky boli zaujímavé. Dúfali sme, že možno uvidíme aj nejaké zvieratká priamo v prírode. Teda nejaké väčšie zvieratká 😊 .

Na tejto ceste bolo čím ďalej, tým menej áut. Krásne výhľady ale ostávali.

Po chvíľke jazdy sa nám po ceste prechádzal prvý sob. Rýchlo sme vyťahovali fotoaparáty a fotili ako o život. Rýchlosť a netrpezlivosť pri fotografovaní dokazuje aj nasledujúci záber 😊.

Zo soba je vidno len dva rohy 😊.

Samozrejme sa nám podarili aj celkom pekné zábery. To sme však ešte netušili, že soby nás budú cestou sprevádzať na každom kroku 😊.

Po tejto nečakanej foto zastávke sme sa vybrali teda ďalej smerom k mestu Alta.

Pozoruhodné mosty a tunely boli aj v tomto kraji, kde už skoro autá nejazdili. Zaujímavé, že Nóri dokážu postaviť tunely aj mosty pre pár áut, ale na Slovensku postaviť pár tunelov a pár kilometrov diaľnic je neriešiteľný problém ... 

Po necelých 200 km od miesta posledného nocľahu sme sa konečne dostali na okraj mestečka Alta, kde sa nachádza múzeum v prírode s názvom World Heritage Rock Art Centre.

Jedná sa o rytiny na skalách z obdobia 6 000 – 2 000 rokov pred naším letopočtom. Preto je toto múzeum zapísané aj do zoznamu UNESCO. Kresieb je tu mnoho a z rôznych období, ktoré sa nachádzajú na ploche cca 4 štvorcových kilometrov.

Na niektorých miestach sa nachádzajú aj nové drevené lávky, aby návštevníci nepoškodzovali vzácne rytiny.

Celý areál sa nachádza na brehu mora, kde sa odkrývajú aj krásne výhľady na vodu.

V návštevníckom centre sa nachádza malé interaktívne múzeum. Nás zaujala hlavne vyobrazená časová os jednotlivých kresieb podľa jednotlivých období, čo kedy ľudia zobrazovali. Pri zaplatení vstupného každý návštevník dostane podrobný plánik s trasou a popisom najvýznamnejších rytín. Celá prehliadka po areály je už individuálna a každý sa môže zastaviť kde chce a obdivovať tieto výtvory tak ako dlho chce. Určite sa sem treba prísť pozrieť a zistiť aký šikovný ľudia tu žili.

V meste Alta sa nachádza aj moderný kostol „Katedrála severnej polárnej žiary“ (Cathedral of the Northern Lights). Plášť tejto stavby je obložený titánovými platňami, aby sa v nich odrážala polárna žiara, ktorá je z tohto miesta pozorovateľná. Dokonca aj 47 metrov vysoká špirálovitá kostolná veža je titánová.

Žiaľ počas našej návštevy sa už do interiéru nedalo pozrieť, tak sme si kostol obzreli aspoň z vonku.

Rozmýšľali sme, čo s načatým dňom. Bolo krátko po 16tej.

Na Nordkapp to bolo ešte cca 200 km. Rozhodli sme teda, že sa tam vyberieme ešte dnes, aby sme videli polnočné slnko 😊.

Cestou už neboli skoro žiadne stromy, len krásne zelené kopce, prípadne skaly rôzneho druhu.

Aby sme sa na Nordkapp dostali, potrebovali sme sa dostať najskôr na ostrov Mageroya. Nodrkapp je vlastne najsevernejšie miesto pevniny v Európe kam sa dá dostať obyčajným autom 😊.

Je to vlastne ostrov, na ktorý vedie Nordkapptunel s dĺžkou 6 870 metrov a vedie pod morom. V najhlbšom mieste dosahuje nadmorskú výšku (alebo podmorskú?) 212 m p m.

Aj náš GARMIN odmeral podobnú hodnotu -216 m n m.

Na druhej stane tunela nás už opäť čakala krásna príroda so zelenými kopcami a s kade tade porozhadzovanými farebnými domčekmi.

Tesne pred 21 hodinou sme sa dostali k „vstupným bránam“ Nordkappu, kde sme museli zaplatiť „vstupné“. Na prvý pohľad bolo jasné, že je tu veľa camperov, ktorí tu prespávajú.

Zaparkovali sme teda medzi nich a vybrali sme sa preskúmať okolie. Veľké parkovisko pre autobusy pred návštevníckym centrom bolo skoro prázdne.

V návštevníckom centre sme sa moc nezdržiavali, akurát sme vybavili WC. A už sme aj utekali von, aby sme odfotili slávny glóbus, ktorý je charakteristickým znakom Nordkappu.

Mali sme šťastie a podarilo sa nám tento glóbus odfotiť aj bez ľudí 😊.

Slniečko nám síce svietilo oproti, ale bolo krásne vidno. Dokonca sme boli prekvapení, že na tomto najsevernejšom mieste bolo okolo 22 hodiny ešte 22 stupňov Celzia.

Aj presklené návštevnícke centrum, bolo krásne osvetlené zapadajúcim slnkom.

Čakajúc na polnoc sme sa zatiaľ vybrali preskúmať okolie, nájsť kešky, ktoré tu sú. Zaujímavým miestom je aj Socha „Children of the World“, ktorá vznikla v roku 1988, keď autor Simon Flem Devold náhodne vybral sedem detí zo siedmich krajín – Tanzánie, Brazílie, USA, Japonska, Thajska, Talianska a Ruska – aby navštívili Severný mys. Mali snívať o „mieri na Zemi“. Každé z 8- až 12-ročných detí vyrobilo hlinený reliéf symbolizujúci priateľstvo, nádej, radosť a spoločnú prácu. V roku 1989 boli reliéfy zväčšené a osadila sa k nim aj socha „Matka a dieťa“ od sochárky Evy Rybakken, ktorá ukazuje smerom k siedmim diskom. Veľmi zaujímavý nápad.

Potom sme sa rozhodli, nájsť si jeden pevný bod, odkiaľ budeme každú hodinu fotografovať, kde sa slnko nachádza na oblohe a či vôbec zapadne.

Niečo podobné ako je znázornené na jednej zo stien v návštevníckom cente 😊.

22:00

23:00

24:00

01:00

O polnoci tu bolo asi najviac ľudí. Na parkovisku sa objavilo asi 20 rôznych veľkých autobusov, ktoré sem priviezli turistov len pre krátky pohľad na „polnočné slnko“. Však pozrite ako bolo pri glóbuse plno ...

Bolo po 2 hodine, keď sme sa dostali do postele. Zaspávali sme s vedomím, že sme dosiahli jeden z našich TOP cieľov tejto dovolenky a budeme smerovať už len južnejšie.

Parkovacie súradnice : 71,168252°, 25,780668°

Najazdené :  441 km
Tankovanie:   90,04 Eur - 37,07 l
Vstupné   :   89,00 Eur (Alta + Nordkapp)

02.07.2022 - 15. deň   Nordkapp (N), Mortensnes (N)  

V tento deň sme si trochu pospali, však sme toho včera zvládli dosť. Zaslúžili sme si poriadny oddych. Tých karavanov a ľudí, ktorí tu prespávali bolo naozaj veľa. Nóri ale s takýmito počtami aj počítajú a sú na nich ukážkovo pripravený. Sú tu vybudované veľké parkovacie plochy, kde je ale k dispozícií vybudovaných aj dostatočný počet sociálnych zariadení. Dokonca sme videli aj unimo bunku so sprchami.

Hlavnú návštevnícku budovu však otvárali až o 11tej, tak sme sa ešte popozerali, aké zaujímavé autíčka tu s nami nocovali.

Najviac nás zaujal pár kamiónov aj s obytnými prístavbami 😊.

Všetko sme si ešte raz poriadne obzreli aj za „denného“ svetla 😊 a obdivovali krásne výhľady do neznáma smerom k severnému pólu. Po 11tej sme sa vybrali na raňajky do návštevníckeho centra.

Ochutnali sme klasiku, sladké vafle a poriadnu klobásku. Prekvapilo nás, že sme započuli u obsluhy známy prízvuk angličtiny 😊. Jedna z čašníčok bola z Budapešti. Tak sme sa trochu dali do reči. Dozvedeli sme sa, že tam prišla na 2 mesiace na brigádu, že aj ostatní kolegovia, ktorí tu pracujú, sú tu na brigáde z celého sveta.

Následne sme poprosili Trolí manželský pár, ktorí išiel okolo, či by nám nezapózovali 😊😊😊.

Okolo nášho Kevina sa to zatiaľ trochu vyľudnilo, tak sme mu spravili ešte jednu spomienkovú fotografiu, že nás doviezol až na takéto zaujímavé miesto ako je Nordkapp.

Už máme za sebou absolvované najjužnejšie, najvýchodnejšie a aj najsevernejšie miesto „pevninského“ Nórska, tak nás čakalo ešte najvýchodnejšie miesto - mesto Vardø. Vybrali sme sa teda na cestu odkrajovať ďalšie kilometre z cesty.

Podľa Waze to bolo do Vardø iba necelých 600 km 😊.

Hneď po pár kilometroch nás prekvapili soby, ktoré si povedali, že sa budú prechádzať rovno po ceste. Celé stádo.

Boli dobre viditeľní, keďže sa tu nenachádzajú žiadne stromy a bolo vidno do ďaleka 😊. No vďaka tomu sa nám naskytli aj krásne výhľady.

O kúsok ďalej sme dokonca objavili aj pláž a na nej veselo pobehovali ľudia v plavkách. Ani sa nečudujeme, však bolo cca 25 stupňov Celzia 😊.

Nás však zaujali aj horniny, ktoré sa tu vyskytovali. Dokonca tu boli aj rozkvitnuté fialky a krásne rozvoniavali 😊.

No najviac sme sa zľakli pri výjazde z jedného tunela (samozrejme v tunely boli zákruty). Už sme za zákrutou videli, že sa blíži koniec tunela a tam zrazu stádo sobov, ktoré si asi tiež takto skrátili cestu cez tunel.

Našťastie všetci sme to ubrzdili a pekne počkali, kým sa stiahli na kraj cesty 😊.

Kilometre severskou krajinou nám ubiehali rýchlo. Krásna príroda, malé dedinky, málo áut - to bol náš dnešný program na celý deň.

Dokonca sme natrafili aj na ďalšiu dopravnú značku, ktorú v našich končinách nepoznáme.

Dnes sme vhodné miesto na prespatie hľadali trošku dlhšie ako zvyčajne, ale nakoniec sme sa rozhodli prespať na parkovisku pred múzeom kultúrneho dedičstva Mortensnes. Sú tu stopy osídlenia ešte z doby kamennej, Sámske obetné miesta a hroby. Všade boli osadené informačné tabule.

My sme si potrebovali hlavne uvariť večeru a sa trošku poprechádzať po stovkách kilometrov, ktoré sme dnes najazdili.

Parkovacie súradnice : 70,128913°, 29,044359°

Najazdené :  509 km
Tankovanie:   89,80 Eur - 35,23 l

03.07.2022 - 16. deň   Vardø. (N)

Noc bola pokojná až na rybárov, ktorí sa rozhodli zaparkovať rovno vedľa nás. Buchotali a vykrikovali. Pritom tu bolo celé veľké parkovisko prázdne. No čo už, nemohli tušiť, že v aute sa spí 😊.

Do mesta Vardø to bolo ešte cca 100 km.

Na cestu sa nám trošku rozpršalo, ale vôbec nám to nebránilo kochať sa okolitou prírodou. Aj keď moc zaujímavostí tu nebolo, len tráva a more. Ale aj tak to boli pekné výhľady.

Dediniek či ľudských obydlí na tejto strane Nórska bolo čím ďalej, tým menej. Aj áut na cestách ubúdalo.

Na niektorých miestach ešte pršalo tak intenzívne, že aj ovečky radšej čakali na autobus a nechceli moknúť 😊.

No a na tomto mieste, kde sme to naozaj nečakali, sa oproti nám rútilo auto so slovenskou EČV. Asi to bolo KE 😊. Bolo to prvé slovenské auto, ktoré sme vôbec stretli nad polárnym kruhom.

O pár kilometrov sa nám už naskytol pohľad na cieľ našej cesty. Mesto Vardø.

Stačilo opäť prejsť podmorským tunelom (tentokrát len 88 m pod morom) a o chvíľku sme boli na námestí.

Toto mesto vlastne nie je ničím extra zaujímavé. Malé námestíčko, krásne grafity na fasádach budov, zopár majákov. Samozrejme je tu aj keška, kvôli ktorej sme sem vlastne prišli 😊.

No nachádza sa tu aj vojenská pevnosť z roku 1299, ktorá slúžila ako najsevernejšia obranná línia. Pevnosť má pôdorys 8 cípovej hviezdy a dodnes tu slúži zopár vojakov, ktorí sa o pevnosť starajú a sprevádzajú návštevníkov.

Ďalšou zaujímavosťou tu je pamätník obetiam, ktoré boli v roku 1621 odsúdené z bosoráctva (slávne pálenie bosoriek). Podľa informácií, ktoré sme zistili z náučných tabúľ tu bolo 77 žien a 14 mužov upálených na hranici. Tento pamätník bol otvorený v roku 2011 a pozostáva z dvoch budov. V prvej podlhovastej 125 m (na prvý pohlaď nám táto budova pripomínala loď) je náhodne umiestnených 91 okien, v ktorých svieti svetlo. Tieto majú znázorniť počet upálených ľudí. Pri každom z nich je stručný text s informáciami o danej konkrétnej osobe, ktorej je okno so svetielkom venované.

V strede druhej kruhovej budovy sa nachádza kovová stolička, z ktorej šľahajú plamene a okolo nej je inštalovaných sedem oválnych zrkadiel, ktoré majú znázorňovať sudcov.

Bol to zážitok, ktorý v nás zanechal rozporuplné pocity. Celý areál je voľne prístupný, sú v ňom vybudované rôzne chodníčky na prechádzky a celkovo je poňatý ako veľká oddychová zóna pre obyvateľov mesta Verdø a jeho návštevníkov.

Máme chuť napísať, že keď pôjdete náhodou okolo, tak sa tu určite zastavte 😊. Ale „náhodou“ sa na tento koniec sveta určite nevyberiete 😊.

My sme sa vybrali teda na spiatočnú cestu smerom do civilizácie. Teraz už naozaj môžeme povedať, že sme dosiahli najvzdialenejší bod nášho výletu a začíname sa vracať smerom domov.

Rozhodli sme sa, že dnes v noci by bolo fajn spať už niekde vo Fínsku, takže nás čakal ešte kus cesty.

Po pár kilometroch sme zase narazili na veľmi zaujímavé miesto na pobreží. Jedná sa o moderné ohnisko s miestom na prespanie a pozorovanie okolia. Však posúďte sami.

Ďalším prekvapením bolo krásne kvetinárstvo v tejto drsnej krajine.

K hraničnému prechodu do Fínska pri dedine Utsjoki sme sa dostali pred 18tou hodinou. Od Verdø to bolo miesto vzdialené cca 200 km. Ako sme sa blížili k hraničnému prechodu, tak sme si urobili fotku na pamiatku o prechode hranice do ďalšieho štátu.

Hraničný prechod bol úplne prázdny. No naším fotením sme asi „zobudili“ pána colníka, ktorý vyšiel z budovy a zastavil nás. Trošku si nás prelustroval. Na naše prekvapenie vedel aj po nemecky, tak sme sa celkom dobre porozprávali. Nakoniec nás samozrejme pustil a zaželal nám šťastnú cestu.

Prechodom do Fínska sa zmenila aj krajina. Pribudli stromy, lesy a hlavne jazerá. Nie nadarmo sa o Fínsku hovorí ako o krajine 1000cich jazier.

Samozrejme soby boli aj tu. Dokonca tu sa mláďa rozhodlo, že je hladné priamo uprostred cesty. Mamička sa pekne zastavila a nechala ho napiť sa.

Pôvodne sme chceli navštíviť v meste Inari centrum sámskej kultúry menom Siida. No o 20tej hodine bolo samozrejme už zatvorené. Pozbierali sme teda aspoň kešky a rozmýšľali sme, či tu zostaneme do rána alebo ideme ďalej. Nakoniec sme sa rozhodli, že pôjdeme ešte zopár kilometrov na juh, však ešte nás čakalo veľa nových dobrodružstiev.

Nocovať sme sa rozhodli pri dedinke Saariselkä na odľahlom parkovisku.

Parkovacie súradnice : 68,392973°, 27,406214°

Najazdené :  529 km
Tankovanie:  105,38 Eur - 39,78 l

<< Okruh Nórsko, Fínsko, Švédsko - 2.časť

Okruh Nórsko, Fínsko, Švédsko - 4.časť >>