Okruh Nórsko, Fínsko , Švédsko 18.06. - 15.07.2022 - 4.časť (04.07 - 08.07.2022)

04.07.2022 - 17. deň   Pyhä-Luosto (FIN) 

Ráno sme sa zobudili na veľkom parkovisku, na ktoré pomaly prichádzali ďalšie autá. Nachádzali sa tu v okolí rôzne turistické chodníky. Mnoho ľudí sa tu prechádzalo, behalo, skrátka povedané, užívali si prírodu.

Aj my sme sa rozhodli, že pôjdeme hľadať nejaké kešky a navštíviť reštauráciu Kaunispään Huippu Oy na vrchole najvyššieho kopca v okolí (437 m n. m.). Tu sme si dnes dopriali raňajky a výhľad z rozhľadne, odkiaľ je aj táto fotka 😊.

Dnes sme sa tešili na cestu fínskou prírodou. Mali sme v pláne prejsť len približne 210 km. A naozaj bolo sa na čo pozerať. Potom sa nám objavila aj druhá stránka krásnych jazier - milióny krvilačných komárov.

Bol tu problém vystúpiť z auta a prejsť pár metrov k vode bez toho, aby sme neboli úplne doštípaní.

Cieľom dnešnej našej cesty bol národný park Pyhä-Luosto.

Už pri príchode na parkovisko nás privítala skupina sobov, ktoré sa tu pokojne prechádzali.

Zaujímavosťou je, že národný park Pyhä-Luosto bol založený až v roku 2005. Vtedy sa k Luosto pripojil najstarší národný park Fínska - Pyhätunturi. Tým pádom je Pyhä-Luosto jedným z najstarších národných parkov vo Fínsku. Zároveň je však aj jedným z najnovších.

My sme sa rozhodli, že pôjdeme len na malú turistiku. Smerové tabule tu mali veľmi zaujímavé. Všetky trasy boli značené len červenou farbou 😊. Takže človek zvyknutý na naše turistické značenie je dosť zmetený kam vlastne ide ktorou cestou.

My sme sa vybrali cez les do močiarov až k dreveným rozhľadniam. Cestou sme sa zastavili pri viacerých „kempovacích“ miestach, ktoré tu boli pripravené pre návštevníkov. Bolo tu k dispozícii drevo, gril a dokonca aj priestory na prespanie.

Následne sa začal pred nami objavovať samotný močiar, stromy pomaly redli a chodník sa zmenil na drevenú lávku.

Vedľa lávky rástli rôzne zaujímavé rastliny. Napríklad aj Ostružník Moruška. Neviete o čo ide? Listy a plod Morušky sa nachádzajú na každej fínskej dvojeurovej minci 😊. 

Ako sme sa blížili k drevenej rozhľadni, tak vody bolo v okolí lavičkového chodníka čím ďalej tým viac a viac. Výhľad z rozhľadne bol do ďaleka a mali sme tu možnosť pozorovať rôzne druhy vtákov. No ani jeden z nás nie je ornitológ, takže sme spoznali len bociany 😊.

Cesta v močiari bola urobená ako okružná, takže sme sa nemuseli vracať tou istou cestou. Nakoniec sme však aj tak odbočili smerom k vodopádu, ktorý sa tu mal nachádzať.

Zrazu sme sa opäť ocitli v lese. Našli sme zopár kešiek a znovu sme sa nachádzali na drevenom chodníku, no nie z dôvodu, že by bol pod nami močiar. Tentokrát to boli šmykľavé skaly a spolu s chodníkom vytvárali rôzne fotogenické zákutia. Chodník viedol dlhým údolím, ktorého steny boli tvorené zo skál rôznej veľkosti.

Po chvíľke sme boli v objatí stromov a riečky, ktorá vytvárala malé jazierka. Na ich hladine sa odrážala okolitá príroda, čo bolo veľmi fotogenické a upokojujúce.

Neskôr, po pár 100 m sme sa ocitli pri jednom z cieľov našej prechádzky. Jednalo sa o vodopád Pyhäkaste Waterfall, ktorý padá do malého jazierka (na fotografií je zhruba v strede, ale momentálne v ňom netieklo veľa vody). V blízkosti sa nachádza aj veľa lavičiek a miest na oddych v prírode .

My sme sa však rozhodli, že pôjdeme ešte kúsok ďalej, a k autu sa vrátime trošku väčším okruhom. Ako prvé nás čakalo vystúpiť hore po novovybudovaných kovových lávkach a schodoch.

Ako aj na obrázku je vidieť, tak na okraji lávky sú drevené dosky. Rozmýšľali sme, na čo to asi bude, však kočíkom sa po schodoch chodiť nedá. Až následne sme zbadali taký malý detail, ktorý nás utvrdil v tom, že severské krajiny sú už „trošku ďalej“ ako my.

Tie dosky tam sú pre psov, aby sa im ľahšie kráčalo ako na tých kovových mriežkach. PERFEKTNÉ.

My sme mali pred sebou ešte približne 5 km prechádzky v lese s väčšími a menšími výhľadmi do okolia.

K autu sme sa dostali až niečo po 21 hodine. Tu sme si uvedomili, že prvý krát na našej ceste sme uvideli kúsok z mesiaca 😊 (tesne nad kopcom nad stromami).

Niečo malé sme po tých 12tich prešliapaných kilometroch zjedli a padli totálne unavení do „postele“.

Parkovacie súradnice : 67,020450°, 27,252759°

Najazdené :  213 km

05.07.2022 - 18. deň   Lampivaara  (FIN), Rovaniemi (FIN)

Na dnešný deň sme sa veľmi tešili, pretože sme mali na pláne návštevu ametystovej bane Lampivaara. Tá sa nachádzala iba 21 km od nášho posledného nocľahu.

Zaparkovali sme na veľkom parkovisku a vybrali sa peši k vstupnej budove. Bolo to cca 2 km od parkoviska, cestičkou do mierneho kopca.

Prechádzka bola fajn, ale asi 100 m od budovy sa spustil neskutočný lejak. Našťastie sme dobehli do "vstupnej" budovy a nezmokli sme úplne.

V budove sme si aj s ostatnými asi 20timi návštevníkmi užívali sucho a teplý čaj 😊. Kúpili sme si vstupenky spolu s ostatnými návštevníkmi čakali kým prestane pršať. Netrvalo to ani 15 minút a už vonku svietilo krásne slniečko.

Zase sme mali trošku šťastie, lebo sme boli len sami dvaja „anglicky” hovoriaci turisti a tak sme dostali vlastnú sprievodkyňu. Ostatný boli domáci.

Tým, že sme boli len dvaja, tak sme išli do objektu bane ako prvý. Najskôr sme si vypočuli prednášku o vzniku ametystu a o histórii tejto bane. Zároveň nám sprievodkyňa ukázala najväčšie ametysty, ktoré tu za posledné roky našli.

Potom sme prešli tunelom a zastrešenou časťou bane, kde návštevníci hľadajú malé ametysty v zimnom období. Nás však zobrala von na „planinu”, kde sme dostali hľadačské kladivká a začali sme hľadať. Mali sme šťastie, že nám predtým popršalo, pretože sa nám odkryli naozaj krásne kúsky. Asi za 5 minút prišli za nami aj ostatní „hľadači“.

Zaujímavosťou tejto bane je, že každý si môže zobrať domov jeden nájdený ametyst, ktorý sa mu zmestí do dlane.

Nám sa podarilo nájsť aj vzácny „trojfarebný” ametyst.

Neskôr sme si v malom obchodíku nakúpili ešte nejaké drobnosti pre blízkych doma 😊.

Samozrejme, ako sme sa vybrali na cestu spať k autu, tak opäť prišiel lejak. Tentokrát sme sa pred ním už nedokázali ukryť. Naše vode odolné oblečenie a dáždniky nám nič nepomohli. K autu sme dorazili úplne premočení až do nitky.

Po prezlečení do suchého oblečenia nás čakala cesta do Santa Clausovej dedinky v Laponsku pri mestečku Rovaniemi. Je to miesto, kde máte možnosť stretnúť Santa Clausa na živo a zažiť Vianoce každý deň v roku.

Cestou sme samozrejme stretali na ceste aj živé zvieratká. Opäť to boli "len" soby. Na losa sme zatiaľ nemali šťastie.

Do dedinky Santa Clausa sme žiaľ dorazili až po 17tej hodine, kedy už Santa Claus nemá úradné hodiny.

Samozrejme obchodíky a aj Santov poštový úrad ešte fungovali, ale samotný Santa Claus už bol vo svojej izbičke na poschodí, odkiaľ sa ozývalo jeho intenzívne chrápanie. Zavesená tabuľka nás informovala, že je už unavený a oddychuje 😊.

Všetko bolo veľmi pekné, no je to pripravené skôr na návštevu v zime, keď to tu má svoje zvláštne čaro. Preháňajú sa tu sobie aj psie záprahy, dá sa jazdiť na snežnom skútri, odviesť sa na saniach a hlavne je všade sneh. Aj svetelná výzdoba vtedy dýcha určite inou atmosférou.

Teraz v lete sme si akurát tak užili návrat z oblastí „za polárnym kruhom”. Touto dedinkou tiež prechádza pomyselná čiara polárneho kruhu.

Ľudí tu bolo v tomto ročnom období naozaj málo. Ale aj teraz sa tu našli turisti, ktorí prechádzali „obradom” prekročenia polárneho kruhu. Skrátka vedia tu zarábať na všetkom a robiť všetko pre návštevníkov 😊.

Poprechádzali sme sa po tejto dedinke, ktorá zaberá pomerne rozsiahle územie. Nakúpili sme zopár suvenírov a už sme sa tešili do hotela. Podarilo sa nám nájsť cez Booking hotel priamo v meste Rovaniemi, ktorý slúži aj Fínskym olympijským športovcom.

No keďže my žiadny športovci nie sme, tak sme sa vybrali objavovať krásy aj fínskeho McDonald´s.

Už len jednotlivé nápisy sú neskutočné 😊.

V hotely Santa Sport nebola nepretržitá recepcia, tak sme sa museli poponáhľať, aby sme si stihli vybaviť formality. Komplex hotela bol naozaj obrovský s rôznymi posilňovňami ale aj bazénmi.

Izba bola úplne obyčajná. Prekvapila nás tam ale jedna veľká kovová skriňa. Pôvodne sme si mysleli, že to bude nejaká chladnička. No po chvíľke bádania sme zistili, že sa jedná o obrovskú sušičku bielizne a obuvi 😊.

Ešte sme takéto „čudo“ nevideli, ale padlo nám maximálne vhod, keďže sme dnes totálne zmokli pri ametystovej bani a mali sme kopu mokrého oblečenia a topánok.

Trochu tá sušička v noci hučala, ale posteľ bola veľmi pohodlná, takže sme veľmi rýchlo zaspali.

Parkovacie súradnice : 66,498029°, 25,767893°

Najazdené :  149 km
Tankovanie:   57,46 Eur - 24,47 l
Ubytovanie:   69,89 Eur (Santasport Resort)
Vstupné   :   44,00 Eur (Baňa Lampivaara)

06.07.2022 - 19. deň   Tornio  (FIN)

Raňajky boli prekvapujúco bohaté. Dokonca mokré šatstvo a aj topánky sa nám perfektne usušili. S pobytom v tomto hotely sme boli teda maximálne spokojní.

Dnes sme mali na pláne, prejsť do Švédska a včas sa ubytovať, pretože sme potrebovali vybaviť nejaké pracovné povinnosti.

Do hraničného mesta Tornio to bolo len nejakých 120 km. V blízkosti neho sa nachádza aj budova kostola Alatornio v neoklasicistickom štýle z roku 1797.

Zaujímavosťou tohto miesta je fakt, že táto budova je súčasťou Struveho geodetického oblúka. Jedná sa o sústavu triangulačných bodov, ktoré sa tiahnu v celkovej dĺžke 2 820 km od najsevernejšieho bodu v Hammerfeste v Nórsku až po najjužnejšie položený bod pri Čiernom mori. Rozmiestnené boli na podnet ruského vedca Friedricha Struveho v rokoch 1816 – 1855. Ich úlohou bolo napomôcť určiť presné rozmery Zeme pomocou poludníka. Tento kostol bol 15. júla 2005 zaradený aj na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Chceli sme sa vo Fínsku zastaviť v nejakom obchode, aby sme si nakúpili nejaké drobnosti.

Aj sme našli celkom veľký supermarket, ale až vo vnútri sme zistili, že ceny boli uvedené vo švédskych korunách a nie vo fínskych eurách.

Ani sme nezbadali, kedy sme prešli cez hranice. Nakoniec sme spravili aj fotografiu, ktorá zachytáva kruhový objazd, z ktorého je jeden východ do Fínska a druhý vedie do Švédska 😊.

Ubytovanie sa nám podarilo vybaviť v krásnej historickej budove mlyna Melderstein Herrgårds pri mestečku Ranea.

Internet fungoval perfektne, tak sme si mohli vybaviť všetky nutné pracovné záležitosti.

Dokonca sme našli kešku venovanú tomuto historickému areálu.

Takže dnes sme mali taký oddychový deň, ktorý sme už trošku potrebovali.

Parkovacie súradnice : 65,941922°, 22,152437°

Najazdené :  240 km
Ubytovanie:   80,26 Eur (Melderstein Herrgård)

07.07.2022 - 20. deň   Luela (S), Javre (S), 

Aj sme si trošku dlhšie pospali v pohodlnej posteli a po raňajkách sme sa vybrali na prieskum Švédska 😊.

Prvú zastávku sme si urobili v meste Luela, kam nás priviedli LAB kešky venované tomuto mestu.

Vďaka LAB keškám sme mali možnosť spoznať centrum mesta, dokonca sme si nakúpili aj nejaké športové oblečenie za celkom výhodné ceny aj na naše väčšie postavy 😊.

Najviac nás zaujalo detské ihrisko, ktorého hlavnou atrakciou bola preliezačka, ktorá svojim tvarom pripomínala vrabčeka.

Peknou je aj neogotická katedrála z roku 1893 a so svojou výškou 67 je to najvyššia budova v meste.

No a neboli by sme to my, ak by sme si nevyskúšali aj švédsky McDonald´s, ktorý sa nachádzal pri výjazde z mesta 😊.

Švédska príroda sa od nórskej a fínskej moc nelíšila. Dlhé cesty vedúce lesom povedľa malých usadlostí.

Peknou zastávkou bolo turistické centrum pri Javre. Zaujímavosťou tohto centra je, že modernú budovu centra tu postavili ešte v 60 rokoch minulého storočia, aby si tu turisti smerujúci na sever mohli urobiť prestávku na ceste, prípadne tu strávili aj pár dní. No od septembra 1967 sa začalo vo švédsku jazdiť na pravej strane (dovtedy sa jazdilo vľavo, ako v Anglicku), čím sa celá budova ocitla „nejako mimo cesty“ 😊.

No aj napriek tomuto je toto miesto naozaj zaujímavé, s množstvom reštaurácii, parkovísk, kempingov a rôznych oddychových plôch.

Zaujímavý je aj maják, ktorý sa nám podarilo odfotografovať aj s dúhou 😊.

Potom nás tu zastihol dážď. Tak sme sa vybrali ďalej, aby sme boli čím bližšie k našim ďalším cieľom. Dnes to bolo v podstate o prejdených kilometroch 😊.

Nocovať sme sa rozhodli pri jazere, neďaleko nejakej veľkej haly. Pri varení večere nás prekvapili 4 švédsky dôchodcovia, ktorí boli na prechádzke. Boli veľmi milí a zhovorčiví. Vraj tá hala a aj okolitý pozemok je ich, ale že kľudne tam môžeme prespať. Boli ochotní nám sprístupniť aj sociálne zariadenia v hale ak by skočili domov pre kľúče. Zdvorilo sme ich odmietli a poďakovali sa za ponúknutú ochotu a za možnosť tu prenocovať. Veľmi nás prekvapila angličtina, ktorú ovládali všetci štyria. Nakoniec sme dokonca prešli aj na nemčinu, ktorej sa potešili hlavne dámy, že už dávno si „nezasprechovali“.

Ponúkli sme im aj domácu marhuľovicu, no tu zase zdvorilo odmietli oni 😊.

Takže sme mali aj prijemný zážitok s „domorodcami“ 😊.

Parkovacie súradnice : 64,939914°, 19,042659°

Najazdené :  283 km
Parkované :    0,90 Eur

08.07.2022 - 21. deň   Lycksele (S)

Noc bola samozrejme bezproblémová. Ani komárov tu veľa nebolo, pretože sme nenocovali tesne pri vode 😊.

Ďalšia naša cesta viedla švédskymi lesmi ... stále sme čakali, kedy na nás už vyskočí nejaký ten „los“, ktorý tu žije vo voľnej prírode a je typickým zvieraťom švédska.

Sobov sme cestou videli veľa ale losa sme nevideli ani jedného.

Čo je to za výlet po Škandinávii ak by sme neprišli domov s fotografiou „losa“? 

Rozhodli sme sa teda, že sa ideme na neho pozrieť do ZOO. Jedno malé ZOO sa nachádzalo blízko našej cesty pri mestečku Lycksele.

Ako sme následne z mapy ZOO zistili, nachádzalo sa tu asi 24 rôznych druhov zvierat. No bolo to úchvatné ako mali jednotlivé druhy zvierat urobené výbehy, že sa dali pozorovať z rôznych strán výbehu.

Ako prvé sa nám ukázali zvieratká, ktoré sú známe aj u nás 😊.

A potom sme natrafili aj na pána „Losa“ 😊. V porovnaní so sobom je to obrovské zviera.

Po chvíľke na nás vyvalilo oči dajaké rohaté zviera. Asi bol u neho na kurze náš Lukáš Latinák 😊. No tieto oči sú nezabudnuteľné.

Ešte aj pán medveď ma krásny výbeh. Tu pri ňom bolo asi najviac detí a dospelých.

Celá návšteva ZOO nám trvala nejaké 3 hodinky. Ale máme fotografiu videného živého „LOSA“ 😊.

V rámci ZOO sme si vybavili aj obed a neskôr sme sa vybrali ďalej, krásnou švédskou prírodou, aby sme boli čo najbližšie k nášmu ďalšiemu cieľu - vodopádu Ristafallet.

Parkovacie súradnice : 63,322209°, 13,951248°

Najazdené :  415 km
Tankovanie:  136,97 Eur - 54,01 l
Vstupné   :   44,00 Eur (Zoo Lycksele)

<< Okruh Nórsko, Fínsko, Švédsko - 3.časť

Okruh Nórsko, Fínsko, Švédsko - 5.časť >>