skip to main | skip to sidebar

Cyprus 19.11. - 26.11.2022


Vzhľadom ku skutočnosti, že sme si museli v práci vyčerpať ešte zostatkovú dovolenku, tak sme sa rozhodli, že sa takto koncom roka pôjdeme trošku zohriať a spoznať nejakú novú krajinu.

Na základe našich možností a podmienok nakoniec padla voľba na letecký výlet na južný Cyprus. Dúfajme, že náš KEVIN nebude moc žiarliť, keďže sme tento raz išli bez neho 😊.

Nemáme moc skúseností s leteckými výletmi, tak sme mali aj trošku problém čo si zabaliť do príručnej batožiny aby nám nič nechýbalo. Ale nejako sme to nakoniec úspešne zvládli.

Vonkajšia teplota u nás doma bola pod nulou a očakávaná na Cypre cca 19° 😊.



19.11.2022 - 1. deň   Larnaka (CY)

Ráno sme si museli trošku privstať, aby sme prišli na letisko do Viedne v dostatočnom predstihu. Odtiaľto sme mali naplánovaný odlet o 6:55 hod. so spoločnosťou RYANAIR do Larnaky.

Počasie nám ešte doma pripravilo také malé prekvapenie, aby sme vedeli na čo sa máme tešiť po návrate.

Cesta na letisko však bola úplne bezproblémová a po všetkých vybavovačkách sme už o 6:30 hod. sedeli v lietadle.

Odlet sa nám z neznámeho dôvodu viackrát odkladal. Muselo prísť aj špeciálne auto, ktoré lietadlo postriekalo asi nejakou rozmrazujúcou zmesou. Potom asi o 7:45 hod. sme vyštartovali.

Let prebehol úplne bez problémov, ale cesta autom to nie je 😊.

Čo by sme však cestou autom určite nevideli, boli cesty na vrchole kopcov na Cypre. Netušíme prečo ich tam majú, ale bolo to veľmi zaujímavé.

Pilot to položil na zem úplne perfektne a dokonca ani ľudia mu nezatlieskali 😊.

Po vyše 3 hodinách letu sme vystúpili v Larnake a hneď nás privítalo neskutočne teplé počasie. Síce vonku bolo asi 21 stupňov, ale v porovnaní s ranným snehom u nás doma, to bol taký menší šok.

Formality na letisku boli veľmi rýchlo vybavené a už sme aj hľadali autobus č. 425, ktorý nás mal odviesť priamo k nášmu hotelu, ktorý sa nachádzal na periférií Larnaky. Cestovný lístok sa tu kupuje priamo v autobuse a stojí 2 eurá na osobu, bez ohľadu na to, ako ďaleko sa ním veziete. Cesta trvala asi 45 minút. Zaujímavé bolo aj to, že celý čas išiel ten autobus na druhej strane cesty. Samozrejme sme vedeli, že sa tu jazdí vľavo, ale vždy nás to tak trochu šokuje 😊.

Hotel Mariandy, ktorý sme si vybrali na základe recenzií cez Booking.com nesklamal. Nebol už síce najnovší, ale spĺňal všetko, čo sme od neho očakávali. Dokonca v bazéne bola aj voda, aj keď pre nás trošku studená 😊.

V hotely sme sa zdržali len chvíľku a už sme opäť sedeli v autobuse smerom do centra Larnaky. Však sme tu boli len na pár dní, tak prečo strácať čas.

Ako pomocníka pri spoznávaní našich dovolenkových destinácií sme si opäť zobrali Geocaching 😊.

Máme celkom radi LAB kešky, lebo nás privedú na miesta, kde sa „klasická“ keška nedá uložiť.

Vystúpili sme na autobusovom nádraží, odkiaľ sme sa vybrali peši po pobreží smerom do centra mesta.

Veľmi zaujímavý bol kontrast kolotočov, ľudí na pláži a vianočnej výzdoby. Pre nás to bolo niečo nové a nepoznané.

Hlavná cesta pri promenáde bola uzavretá a vo veľkom tu stavali rôzne stánky. Na druhý deň sa tu mal konať medzinárodný maratón.

V rýchlosti sme si zvládli pozrieť aj hlavné historické pamätihodnosti mesta.

Na konci promenády sa nachádza Larnacká pevnosť z konca 12. storočia. Je to v dnešnej dobe už len kamenná budova s neveľkými hradbami. 

Neďaleko hradieb sa nachádza zaujímavá budova s najväčšou mešitou v meste s názvom Djami Kebir.

 
Len pár krokov od mešity sa nachádza malé námestie, na ktorom stojí najdôležitejší kostol v meste. Jedná sa o kostol sv. Lazara z 9. storočia. V tomto kostole sa má podľa legendy nachádzať hrobka sv. Lazara. V čase našej návštevy sa tu práve pripravovali na svadobný obrad.

Cestou od kostola sme ešte pozbierali nejaké kešky, ktoré sa tu v centre mesta nachádzajú a pomalým krokom, cez rôzne uličky, sme sa dostali späť na autobusovú stanicu. V malých potravinách sme si nakúpili niečo malé na večeru, keďže v hotely sme mali zabezpečené len raňajky. Na náš autobus 425-ku sme museli kvôli výlukám v meste (prípravy na maratón) čakať asi hodinu, no dočkali sme sa 😊.

Unavení zo skorého vstávania, letu a peknej prechádzky sme zaspali hneď, ako sme padli do postele.

Diaľnica  :    9,60 Eur (Rakúsko)
Autobus   :   12,00 Eur
Ubytovanie:  239,00 Eur (Hotel Mariandy)


20.11.2022 - 2. deň   Cape Greco (CY), Ayia Napa (CY)

Trošku sme si pospali, ale raňajky na nás ešte čakali 😊. Síce sme prišli na raňajky trošku neskôr, ale všetko bolo v rámci raňajok ešte k dispozícii. Najchutnejšie boli čerstvé mandarínky, ktoré tu rastú všade naokolo a nemusia ich oberať zelené a dlhú cestu prepravovať na stôl.

O 10:30 hodine nám mali pred hotel pristaviť prenajaté auto. Dlho sme zvažovali, od koho si auto požičať a nakoniec nám ako najvýhodnejšia vyšla ponuka od spoločnosti www.yourscarhire.com, kde sme na 6 dní získali auto s FULL poistením a pristavením pred hotel za 205 Eur. Chceli sme mať to poistenie na takej úrovni, aby sme nemuseli nič riešiť v prípade poškodenia auta. No nakoniec sa pán Manos (majiteľ) ukázal ako naozaj ústretový človek. Dokonca sme v priebehu dovolenky viackrát spolu komunikovali a získavali od neho zaujímavé tipy na výlety.

Naše autíčko bolo NISSAN MARCH. Ako každé auto z požičovne na Cypre malo aj to naše červené EČV, ostatné majú biele alebo žlté. Tak hneď každý vie, že sa jedná o požičané auto a treba mať pred ním rešpekt.

Mali sme trošku obavy, ako sa bude sedieť na opačnej strane auta a radiť ľavou rukou, tak sme si vybrali auto s automatickou prevodovkou, aby tých „zmien“ nebolo tak veľa.

Na ľavej strane cesty sme už jazdili v Anglicku, takže s tým veľký problém nebol. Najväčší problém pravostranného riadenia nám robili smerovky. Aj tie majú prehodené 😊. Čiže smerovky sa dávajú pravou rukou. Samozrejme aj my sme pri každom odbočení púšťali stierače 😊.

Na jednom cestovateľskom blogu sme si prečítali krásnu vetu, ktorá to všetko vystihuje:
„... domáci už poznajú, že keď počas krásneho slnečného dňa auto s červenými značkami púšťa stierače, tak vodič chce odbočiť ...“ 😊.

Najskôr sme si zajazdili po uličkách v blízkosti hotela, aby sme si  s autom trošku zvykli na seba a aby sme nášmu NISSANU vysvetlili, kto je tu pánom. Zo začiatku nám spolupráca trochu štrajkovala, ale po 5 - 10 minútach sa autíčko dobrovoľne poddalo 😊.

Náš pôvodný plán počítal na prvý deň s návštevou Larnaky a okolia, ale z dôvodu už spomínaného maratónu sme naše plány radšej trochu zmenili. Vybrali sme sa teda na východ smerom na AYIA NAPA a PROTARAS.

Prvou zastávkou bolo „nádherné“ umelecké dielo, ktoré je veľmi fotogenické. Je to obrí zemiak, ktorý symbolizuje produkt, ktorý sa tu v okolí najviac pestuje.

Aj pri našej návšteve tu okrem nás boli ešte asi 3 autá a všetci si tento unikát fotili 😊.

No my sme sa už tešili na krajšie výhľady, ktoré vytvorila príroda. V národnom parku Cape Greco sme si ako prvú zastávku vybrali skalný most s názvom „Most hriešnikov“.

Asi 500 metrov od „mosta“ sa nachádza moderná kaplnka, ktorá svojou modrou farbou pripomína krásnu farbu mora.

Je zasvätená svätým Kosmasovi a Damianosovi. Pod kaplnkou sa nachádza jaskyňa so svätenou vodou.

Takýchto jaskýň je tu na okolí veľmi veľa, ale väčšinou sú prístupné iba z mora. Bol to zážitok byť v jaskyni kam špliechali vlny. Ak by prišla väčšia vlna, tak sme úplne mokrí 😊.

Ďalšie naše kroky viedli na vyhliadku vo výške 95 m nad morom.

Na skalnom výbežku sa nachádza aj umelecké dielo s názvom „Vtáci“.

Z tejto vyhliadky je nádherný výhľad na všetky svetové strany ...

Napríklad aj na Ayia Napa.

Chvíľku sme tu strávili čas „kochaním“ a fotením, no museli sme sa pomaly pobrať ďalej, lebo nás ešte čakali ďalšie zaujímavosti.

Napríklad aj kamenný oblúk „most milencov“, ktorý sa nachádza v širšom centre mesta Ayia Napa.

Cestou sme sa však ešte zastavili v „Skulpture parku“ postavenom na voľnom priestranstve na začiatku mesta.

Samozrejme aj sem nás zlákali LAB kešky 😊.

Bolo to veľmi zaujímavé miesto, rôzne sochy a skulptúry od umelcov rôznych národností a rôznych žánrov na jednom mieste. Každoročne tu organizujú stretnutie sochárov a zakaždým pribudnú nové zaujímavé diela.

Súčasťou tejto otvorenej galérie je aj rozsiahli park kaktusov a rôznych sukulentov. Myslíme si, že v lete to tu môže byť celkom zaujímavá alternatíva ku „kúpaniu“ alebo ako cieľ na večernú prechádzku. Ešte aj teraz tu niektoré rastliny krásne kvitli.

Po prehliadke sme sa už ponáhľali k „mostu“ lebo sa rýchlo začalo stmievať a to bolo iba 17 hodín.

Na peknú fotku sme si museli chvíľku počkať, lebo „turisti“ sa musia prechádzať po „moste“ ako keby ho z neho videli 😊.

Potom sme sa vybrali na prehliadku mesta a návštevu miestneho McDonald´s, ako je to už zvykom na našich výletoch. Tento krát sme zostali milo prekvapení, že nie len BIG Tasty bolo BIG, ale aj hranolky a cola boli oveľa viac BIG ako u nás na Slovensku 😊.

Počas prechádzky tmavými uličkami mesta sme začuli ohňostroj. Nevieme pri akej príležitosti púšťali „ohňostroj“ ale aj z diaľky bol naozaj krásny.

Unavení sme si sadli do auta a o chvíľku sme už boli na diaľnici vedúcej do Larnaky.

Krásny a únavný druhý deň výletu je za nami. Je tu naozaj krásne.

Najazdené :  100 km


21.11.2022 - 3. deň   Larnaca (CY), kláštor Stavrovouni (CY)Choirokoitia (CY)

Raňajky boli veľmi podobné tým včerajším, ale vôbec nám to nevadilo. Všetko dôležité bolo k dispozícii no namiesto mandarínok boli dnes jabĺčka 😊.

Keďže maratón a s ním spôsobené dopravné obmedzenia v Larnake boli minulosťou a všetky cesty boli opäť štandardne prejazdné, tak sme sa vybrali na preskúmanie jeho blízkeho okolia.

Naše prvé kilometre viedli k soľným jazerám v blízkosti letiska v Larnake. Najskôr sme sa nechali zlákať keškami, ktoré boli na brehu jazera a z vyhliadkových veží sľubovali výhľad na plameniaky. Realita však bola taká, že od rozhľadní bola voda vzdialená možno aj 500 m, takže sa plameniaky nekonali. Nakoniec sme ich našli na jazere vedľa diaľnice vedúcej na letisko.

Ďalej sme pokračovali po brehu jazera na miesto s názvom Hala Sultan Tekke.

Je to najposvätnejšie islamské miesto na Cypre. Leží tu totiž hrobka Umm Haram, ktorá mala podľa tradície kojiť proroka Mohameda.

Pri vstupe stáli ochrankári a do priestorov púšťali len mužov, prípadne ženy, ktoré boli vhodne oblečené. dokonca im prekážala aj dlhá sukňa s rozparkom. No čo už ...

Veľmi zaujímavé bolo miesto na umývanie nôh. Do svätyne bol povolený vstup len bez obuvi.

Dlho sme sa tu nezdržali. Celá návšteva nám zabrala cca 30 minút a už sme vyrazili skratkou po poľnej ceste k nášmu ďalšiemu cieľu s názvom Akvadukt Kamares.

Cestou nás však zaujali zvieratká 😊, poniektoré boli aj poschodové 😊.

O chvíľku sme už parkovali pri Akvadukte.

Osmanský akvadukt Kamares, ktorý nechal v roku 1747 postaviť Ebubekir Paša - osmanský guvernér Larnaky. Dal ním privádzať pitnú vodu do mesta. Používali ho takmer 200 rokov, teda až do roku 1939. Pôvodne mal 75 kamenných oblúkov. Urobili sme si povinné fotky a vybrali sme sa do blízkych kopcov.

Na vrchole kopca (cca 700 m n m ) sa nachádza kláštor Stavrovouni z roku 326. Je to pravdepodobne najstaršia stavba na Cypre. Podľa povesti sem priniesla Svätá Helena kúsok kríža, na ktorom ukrižovali Ježiša.

Zaparkovali sme na neveľkom parkovisku pri kláštore. Z parkoviska bol krásny výhľad na okolie a aj na vzdialenú Larnaku.

No do vnútra kláštora sme sa však nedostali. Od 11:00 hod. do 14:00 hod. majú v kláštore obedný kľud bez návštevníkov. Bolo práve 12:30 hod., keď sme sem prišli. Následne sme zistili, že vstup do kláštora je umožnený len mužom. Ženy majú vstup zakázaný.

Rozhodli sme sa teda urobiť si pár fotiek a po odlovení kešky sme sa radšej vybrali na ďalšie miesta, ktoré sme mali naplánované na niektorý z ďalších dní. Aspoň sme boli časovo flexibilnejší 😊.

Takže sme sa vybrali smerom k Limasolu na miesto zvané Choirokoitia, ktorá je zapísaná v UNESCO.

Choirokoitia je vlastne taká neolitická dedina so zaujímavými kruhovými stavbami. Samozrejme sú tu iba ruiny ale vedci a archeológovia sa pokúsili zrekonštruovať niektoré obydlia.

Zaujímavosťou týchto domčekov je aj to, že obyvatelia svojich mŕtvych pochovávali priamo v domoch kde žili.

Bola to príjemná prechádzka plná histórie. Takto krásne nás vítali narcisy na konci novembra 😊.

Zdržali sme sa tu približne hodinku. No ešte sme si chceli pred súmrakom pozrieť ruiny starovekého mesta Amathus. Nachádza sa na predmestí Limasolu. Sú to pravdepodobne zrúcaniny najstaršieho mesta na Cypre.

Po zaplatení vstupného sme sa vybrali na prechádzku pomedzi vykopávky a ruiny.

Nás veľmi zaujali všelijaké možné spôsoby vodovodov a kanalizácie. Čo vlastne v súčasnosti považujeme za moderné, mali už aj pár tisíc rokov pred našim letopočtom. Na fotke je pekne vidieť „vodovod“ alebo „kanalizáciu“?

A čo nás doposiaľ neprestáva udivovať sú verejné záchody? alebo ... ? 😊.

Už sa začalo stmievať no na mape LAB kešiek sa nám objavilo neďaleké miesto Pareklissia Beach Park na okraji Limasolu na brehu mora. Vybrali sme sa na jeho rýchlu návštevu.

Jednalo sa o zelený pás na brehu mora upravený do formy parku s detskými preliezkami.

Takto podvečer bol krásny pohlaď na surferov v pozadí so siluetami výškových budov Limasolu.

A už zas bola tma. Bolo iba cca 17 hodín. Dni sú aj tu krátke.

Nás čakala ešte cesta do hotela a zas sme unavení padli do postelí.

Najazdené :  187 km
Vstupné   :   10,00 Eur (Choirokoitia, Amathus)

22.11.2022 - 4. deň   Avakas (CY), vraku lode ERDO III (CY)Adonisove kúpele (CY)

Dnes nás čakalo najvzdialenejšie naplánované miesto na ostrove. Vybrali sme sa až za známe letovisko Pafos, kde sme sa rozhodli navštíviť roklinu „Avakas“.

Vzhľadom k tomu, že diaľnica vedie priamo z Larnaky do Pafosu, tak nám cesta ubehla rýchlo. Posledných pár desiatok kilometrov bolo však už mimo diaľnic. Dokonca posledné kilometre viedli  prašnými nespevnenými cestami.

Zastavili sme na brehu mora, aj keď prašná cesta viedla ešte ďalej. Podľa nás to bolo asi najbezpečnejšie miesto pre naše malé autíčko. Ako sme neskôr zistili, naše rozhodnutie bolo správne, lebo cesta ďalej bola naozaj zlá a na posledné parkovisko pred vstupom do rokliny sa dostali len veľké terénne vozidlá 4x4.

Priamo na parkovisku sa nám naskytol krásny pohľad na pobrežie.

Ale čo sme však objavili na skale nás prekvapilo ešte viac - „Terénne kozy“ 😊.

Asi si užívali príjemný morský vánok 😊. Ale ako sa tam vôbec dostali? 😊

Vybrali sme sa teda pešo smerom po prašnej rozbitej ceste smerom k rokline. Po asi 15 minútach sme prišli na celkom veľké a upravené parkovisko, kde stáli už len dve SUV s vysokým podvozkom. Ešteže sme to s našim Nissaníkom neskúšali až sem.

Čo nás príjemne prekvapilo, boli novovybudované toalety, ktoré sme samozrejme „museli“ aj vyskúšať. 

Na parkovisku sa nachádzali rôzne informačné aj smerové tabule, aby sme sa náhodou nestratili 😊. 

Príjemným prekvapením boli aj tabuľky s názvami pri jednotlivých kríkoch či drevinách.

Roklina je domovom rozmanitej flóry a fauny vrátane rôznych druhov vtákov, plazov a hmyzu, ako aj vzácnych a endemických rastlín.

Musíme uznať, že je to naozaj krásne miesto. Príroda na týchto cca 3 kilometroch vytvorila úchvatné zákutia. Teraz mimo sezónu tu bolo málo turistov, takže sme si mohli vychutnať atmosféru do sýtosti. Zvuky hučiacej vody, štebot vtákov, padajúce kamienky z okolitých útesov v nás zanechali zvláštne vibrácie a presvedčili sme sa o tom aký je tento svet krásny.

Po asi 3 hodinách sme opäť sedeli v aute a vracali sa smerom späť do mesta Pafos.

Cestou nás zaujalo ako tu pestujú banány. Každý trs bol obalený v modrej fólii. Domáci určite vedia prečo. My nie😊.

V tejto časti Cypru bolo tých banánovníkov asi najviac čo sme počas nášho pobytu videli.

Autíčko nás zaviezlo na ďalšie zaujímavé miesto. K vraku lode ERDO III, ktorá na týchto miestach stroskotala v roku 2011. Loď má 80 m a hmotnosť cca 2 500 ton. Vrak je zabezpečený, no pre turistov je neprístupný. Napriek tomu sa na tento vrak chodí pozerať mnoho návštevníkov.

Aj my sme si museli urobiť povinné fotky. Dokonca nás miestny predajca zmrzliny nalákal na špecialitu. Papáju plnenú zmrzlinou. Bola fantastická.

Na ďalšiu zastávku sme sa veľmi tešili. Boli to Adonisove kúpele. Už navigačné tabule nás upozorňovali, že cesta je vhodná pre všetky vozidlá. Prečo asi upozorňovali? Smelo sme teda odbočili smerom do údolia. Po chvíľke sme zistili, že cesta je ešte možno horšia ako k parkovisku pri tiesňave AVAKAS.

Išli sme krokom aby sme nášmu autíčku neublížili.

Cesta mala asi 2 km a boli sme veľmi radi, keď sme prišli na parkovisko. Ďalším našim prekvapením bolo vyberanie vstupného 10 Eur. Po zakúpení lístkov sme sa vybrali podľa šípok. Tie nás viedli popri rôznych sochách a malom múzeu k jazierku s vodopádom.

V lete je tu asi o kúpanie veľký záujem, lebo na protiľahlej strane jazierka sa nachádzalo asi 10 drevených kabín na prezliekanie.

Podľa povestí sa na tomto mieste radi kúpali Adonis spolu s Afroditou. A dodnes sa verí tomu, že kúpanie v tejto vode zachová ženám krásu a mužom ich „silu“. Voda bola síce dosť studená ale vyskúšali sme ju akurát po kolená. Čo to pre nás bude asi znamenať? 😊

Cesta späť na asfaltovú hlavnú cestu bola ešte horšia ako cesta dolu. Už sa začalo pomaly stmievať, takže niektoré jamy nebolo vôbec vidieť.

V úplnej tme sme dorazili do mesta Pafosu. Poprechádzali sme sa po promenáde a odfotili kamennú pevnosť. 


Dnešok bol naozaj únavný, takže do postele sme sa vyslovene tešili.

Najazdené :  357 km
Tankovanie:   57,05 Eur - 36,83 l
Vstupné   :   20,00 Eur (Adonisove kúpele)

23.11.2022 - 5. deň   kostoly UNESCO (CY), Olympos (CY)Millomeri vodopád (CY)Eleouthikia park (CY)Afroditina skala (CY)

Na dnešný deň sme mali naplánovanú cestu do vnútrozemia za pamiatkami zapísanými v UNESCO.

Do dedinky Kakopetria viedla cesta krásnym lesom s kľukatými cestami. V údolí rozťahaná dedinka však ukrývala veľmi zaujímavý kostol Agios Nicolaos Stegis, ktorý z vonku vyzerá ako keby nebol ani dokončený. A to bol postavený už v 11. storočí. Do svetového dedičstva UNESCO bol zapísaný v roku 1985.

Ďalšia naša zastávka zapísaná v UNESCO sa nachádzala v dedine Pedoulas. Jedná sa o kostol Archanjela Michala z 15. storočia. Malý kamenný domček, ktorý nám pripomínal obyčajnú stodolu je veľmi nenápadne umiestnený medzi ostatné kamenné stavby. Zvonka táto stavba vôbec ničím nepripomína kostol. Keďže Cyprus bol vo svojej histórií miestom rôznych bojov a náboženských nepokojov rozhodli sa miestny takouto formou maskovať svoje chrámy.

Vo vnútri však tento domček ukrýva nádherné fresky s vysokou historickou hodnotou.

O pár kilometrov ďalej nás už v dedinke Moutoullas čakal posledný z dnešných nami navštívených UNESCO kostolíkov - Panayia tou Moutoulla z 13. storočia. Tento bol umiestený na malom kopčeku. Tiež bol veľmi nenápadný a vo vnútri bol bohato zdobený freskami, ktoré znázorňujú to najdôležitejšie zo starého aj nového zákona.

Ďalšou našou plánovanou zastávkou bol najvyšší vodopád na Cypre s názvom Millomeri. No kým sme sa k nemu dostali, tak sme museli absolvovať cestu cez pohorie Troodos. Tu sme si urobili aj neplánovanú zastávku, keď sme uvideli lyžiarsky vlek. Áno, ani mi sme ho tu nečakali. Auto sme zaparkovali podľa GPS vo výške 1822 m n m. Pri pohľade na mapu kešiek sme sa rozhodli spraviť si malú prechádzku a absolvovať výstup až ku keške „Mount Olympos“, ktorá je venovaná najvyššej hore ostrova Olympos (1952 m n m). Na úplnom vrchole sa nachádza vojenská základňa, takže keška je umiestená o pár desiatok metrov nižšie.

Po prechádzke sme opäť nabrali smer k vodopádu Millomeri. Nachádza sa vedľa obce Platres ukrytý v hustej vegetácii a medzi vysokými skalami. Podarilo sa nám nájsť aj prístupovú cestu autom. Od parkoviska to bolo ešte asi 15 minút po schodoch 😊.

Je to naozaj krásne miesto s cca 15 m vysokým vodopádom. Mali sme šťastie, že tu nebolo veľa ľudí, tak sme mohli vymýšľať rôzne pózy a hľadať ten najlepší záber. Počas leta to tu môže byť super miesto na ochladenie sa, možno aj priamo pod vodopádom? 😊

Ďalej nás náš itinerár naviedol do mestečka Omodos. Tu nás už čakala 😊 najstaršia keška na Cypre (GC926F The first traditional cache in Cyprus z roku 2002). Samozrejme sme si nemohli nechať ujsť ani návštevu centra. Veľa sme o tomto mestečku čítali a vedeli sme, že sa sem organizujú fakultatívne zájazdy z neďalekého Pafosu. Bola to pravda, a aj teraz bolo centrum plné turistov. Ani sa nečudujeme. Aj nás toto mestečko očarilo. Krásne uličky, farebné okenice, reštaurácie a aj malý kláštor zo 17. storočia pôsobili veľmi príjemným dojmom.

My sme sa nechali viesť LAB keškami, ktoré nás povodili aj po menej známych miestach.
Vďaka všetkým kešerom za ich robotu 😊.

Ďalšou zastávkou bola botanická záhrada Eleouthikia park neďaleko dedinky Timi. Toto miesto bolo asi najväčším sklamaním našej cesty. Je možné aj to, že sme si na návštevu vybrali nevhodné ročné obdobie. Neudržiavaný park s poničenými tabuľkami ☹️. Možno na sezónu to obnovia, ale teraz to tu bolo veľmi smutné miesto.
 
Vzhľadom k sklamaniu sme sa tu dlho nezdržali a mohli sme sa vybrať na ďalšie miesto z nášho itineráru.

Mali sme na pláne navštíviť aj Afroditinu svätyňu v Kouklii, no prišli sme neskoro. Práve zatvárali. Tak sme sa len pokochali kostolom, ktorý sa nachádza mimo „plateného“ územia.

Už sa síce pomaly začalo stmievať, no rozhodli sme sa navštíviť aj miesto, ktoré miestny volajú Petra tou Romiou – Afroditina skala. Práve na tomto mieste sa podľa legendy zrodila z morskej peny bájna bohyňa Afrodita.

Je to miesto naozaj veľmi zaujímavé. Aj počas našej návštevy tu bolo veľa turistov, dokonca aj nevesta so ženíchom využívali kulisy zapadajúceho slnka v kombinácii so skalou na nezabudnuteľné fotky.

My sme si skalu odfotili sprava aj zľava a užívali si atmosféru daného okamihu ...

A zrazu bola opäť tma. Rýchlo sme vybavili večeru opäť v McDonald´s a na hotely sme si pozreli nejaký seriál a tešili sa na náš ďalší deň, kedy sme mali naplánovanú cestu do hlavného mesta.

Najazdené :  362 km

24.11.2022 - 6. deň  Nikozia (CY)

Dnešný deň začal klasicky, dobrými raňajkami a samozrejme naplánovanou cestou na nejaké zaujímavé miesto. Tentokrát sme sa vybrali do hlavného mesta Nikozie.

Našou prvou zastávkou v hlavnom meste bola Cyperská národná banka. Ako zberatelia pamätných 2 Eurových mincí sme sa rozhodli zakúpiť si jednotlivé mince Cypru v UNC kvalite priamo v národnej banke 😊.

Okolie banky bolo obohnané vysokým plotom, vstup strážený ochrankou. Najskôr sme mali obavy, že nás tam vôbec nevpustia, ale našťastie pochopili o čo máme záujem a po zapísaní si osobných údajov nás pustili ďalej. Pri okienku nás upozornili, že mince predávajú balené priamo v jednotlivých kapsliach. Tým pádom ich cena bola 3 eurá za jednu 2 eurovú mincu (na Slovensku v NBS sa vymieňa 2 eurová minca za 2 eurá).

Všetci na nás boli veľmi milí, ale nepríjemný pocit z „bezpečia“ nás sprevádzal celý čas.

Na tomto mieste sme radšej nič nefotili 😊.

Presunuli sme sa do centra mesta do parkovacieho domu, ktorý bol najbližšie k pešiemu „hraničnému“ prechodu do severnej Tureckej časti ostrova.

Prečo je vlastne Cyprus a tým pádom aj hlavné mesto rozdelené? No trochu histórie nezaškodí: V roku 1974 vtrhli na ostrov turecké vojská a obsadili severnú časť ostrova, ako reakciu na pokus pripojenia sa Cypru ku Grécku. Vznikla tu tzv. severo-cyperská turecká republika, ktorú nikto iný okrem Turecka neuznáva. Aby sa situácia ukľudnila, vnikla na hraniciach bezpečnostná zóna pod kontrolou OSN.

Pre bežného turistu je to naozaj zaujímavý pohľad, ako v rámci jedného mesta je ulica jednoducho ukončená barikádou, prípadne bránou.

Vybrali sme sa na prechádzku najskôr južnou polovicou mesta.

Nachádza sa tu veľa pamiatok, historických budov a hlavne slávne opevnenie centra mesta, ktoré postavili v 16. storočí osmanský Turci.

Samozrejme sme si na pomoc pri objavovaní najzaujímavejších miest zobrali na pomoc geocaching a LAB kešky.

Nakoniec sme sa vrátili k parkovacimu domu aby sme mohli prejsť cez hraničný prechod na Tureckú stranu.

Na tejto fotke vľavo viditeľná budova je parkovací dom a vpredu je už vidieť Ledra Street.

Na prechod do tureckej časti nám stačili naše občianske preukazy. Celý prechod bezpečnostnou zónou prebehol rýchlo a o chvíľku sme sa už ocitli ako keby v inom svete. Všade samé obchodíky, ceny boli vypísane v tureckých lírach, na niektorých miestach aj v eurách. Dokonca aj mobilný operátor sa nám zmenil na tureckého, takže sme sa ocitli mimo EU 😊.

Strávili sme za hranicami asi 2 hodinky, prešli sme si trhovisko, nazreli do kostola, našli povinné „kešky“ a pomaly rozmýšľali čo budeme obedovať. Rozhodli sme sa, že jesť budeme až keď sa vrátime do Európy 😊.

Rozhodovali sme sa medzi McDonald´s alebo streed food, nakoniec zvíťazil fantastický kebab aj s hranolkami, ktorý bol vzdialený od McDonald´s asi 10 metrov. Veľmi sme si pochutnali.

Ešte sme sa trošku potúlali po meste, nakúpili suveníry a vybrali sme sa do veľkého nákupného centra s názvom „Nicosia Mall“.
 
Obrovské nákupné centrum sa nachádzalo asi 30 minút jazdy autom mimo mesto.

Výzdoba v ňom bola vianočná ako na Slovensku 😊, dokonca aj jednotlivé značky a obchody boli podobné tým na Slovensku. A keď už porovnávame, tak aj ceny boli asi také isté ako u nás.
Unavení sme sa hodili do postele s vedomím, že nás čaká predposledný deň nášho výletu na Cypre.

Najazdené :  126 km
Parkované :    3,00 Eur
Tankovanie:   57,00 Eur - 36,94 l

25.11.2022 - 7. deň  Kourion (UNESCO) (CY),  Hrad Kolossi (CY)

Dnešný deň sme po raňajkách nasadli do nášho požičaného Nissana a vybrali sa na jednu z najznámejších archeologických pamiatok zapísaných aj do UNESCO – Kourion, ktorá sa nachádza západne od Limasolu.

Po zaplatení vstupného sme sa vybrali rovno do ruín Eustoliovho domu a to hlavne z dôvodu, že sú celé zakryté strechou. Vonku sa totiž poriadne rozpršalo.

Eustoliov dom bol postavený v 5. storočí ako rímske kúpele a bol neskôr prestavaný na súkromné obydlie. V súčasnosti sa tu dajú obdivovať mozaiky, ktoré sa považujú za najkrajšie na Cypre. Mozaiky zobrazujú rôzne motívy vrátane geometrických vzorov, rastlín a zvierat.

Nás však opäť najviac zaujalo, ako už v tých časoch dokázali pracovať s vodou, rôznymi kanálmi a „rúrami“ aby priviedli vodu presne tam kam, kde ju potrebovali aj napriek rôznym výškovým prevýšeniam.

Po asi 30 minútach dážď ustal tak rýchlo ako prišiel a my sme sa vybrali ďalej podľa mapky areálu, ktorú sme dostali ku vstupenkám.

Hneď vedľa Eustoliovho domu sa nachádza staroveké divadlo z 2. storočia pred n l. Divadlo prešlo viacerými modernizáciami. Najväčšie zmeny nastali po zemetrasení v roku 15. pred n l. Dokonca sa v ňom okrem divadelných predstavení začali približne v 3. storočí konať aj rôzne gladiátorské hry.

Areál Kourion je naozaj veľký a plný zaujímavých vykopávok. Poprechádzali sme sa po starovekom „fóre“ ale nás opäť najviac zaujala voda alebo skôr kúpele.

Tieto kúpele boli postavené v 2. storočí nášho letopočtu a boli využívané počas rímskej éry až do byzantskej doby. Zaujímavosťou je, že boli navrhnuté tak, aby ponúkali svojim návštevníkom komplexné procedúry, ktoré zahŕňali relaxačné kúpele, sauny, masáže a iné radovánky.

A opäť tie žľaby a potrubia 😊.

Celkovo sme tu v areály strávili asi 3 hodiny.

Cestou do Limasolu sme sa ešte zastavili pri stredovekom hrade v obci Kolossi. Ten bol pôvodne postavený v 3 storočí na obranu pred útokmi moslimských armád a slúžil aj ako obchodné centrum na obchodovanie s cukrom. Historický cukrovar sa nachádza priamo pod hradom.

Hrad neobsahuje žiadny nábytok ani historické artefakty. Na jednotlivých poschodiach sú prázdne priestory, v ktorých dominujú rôzne krby. Z horného poschodia hradu je krásny výhľad na všetky strany.

Na dnešok nám zostávala ešte návšteva Limasolu. Vybrali sme sa teda priamo do centra tohto prístavného mesta. Už cestou sa nám počasie nezdalo, lebo sa zrazu zotmelo a celá obloha sa zatiahla tmavými mrakmi. Samozrejme, že o chvíľku sa spustil obrovský lejak.

Auto sme odstavili na jednom malom parkovisku a rozmýšľali, či ísť von do toho dažďa, alebo sa vybrať do hotela a pripravovať sa na odlet. Po cca 20 minútach sme to vzdali a vrátili sa do hotela, kde sme mali o 18tej vrátiť požičané auto.

Ako sme prichádzali do hotela tak sa nám ozvala požičovňa, že či si môžu prísť pre auto až na druhý deň ráno. No nám to moc nevyhovovalo, lebo sme museli stíhať autobus na letisko. Táto informácia ich veľmi potešila a poprosili nás, či by sme im mohli auto priviesť až na letisko. Takže obe strany boli nakoniec spokojné, my sme nemuseli na autobus a oni do hotela 😊.
 
Večeru sme sa rozhodli absolvovať v reštaurácii, ktorá sa nachádzala pár metrov od hotela.

Na odporúčanie foodblogerov sme si objednali MEZE. Je to vlastne také degustačné menu cyperských špecialít.

Nanosili nám toho naozaj veľa a postupne sa nám bruchá zapĺňali od týchto dobrôt. A stále pribúdali na stole ďalšie mäsá, prílohy, zeleniny ... Už sme nevládali ani len ochutnávať. Bolo toho naozaj veľa.

Ako posledné priniesli ešte ovocie a dezert.

Nepamätáme si, kedy sme sa naposledy tak strašne „prežrali“. Ale bolo to naozaj veľmi veľmi dobré.

Túto skúsenosť odporúčam každému. Takže si veselo objednávajte MEZE, aby ste spoznali jednotlivé typicky cyperské jedlá 😊.

Takto najedený sme sa vrátili do hotela a pomaly začali bilancovať, čo všetko sme zažili.

Najazdené :  208 km
Tankovanie:   14,00 Eur - 9,06 l
Vstupné   :   14,00 Eur (Kourion, Kolossi)

25.11.2022 - 7. deň  Viedeň (AT)

Zvládli sme posledné raňajky v hoteli, naložili veci do auta a pomaly sa vybrali na letisko.

Hotel sme opustili ešte pred 9tou hodinou, aby sme stihli odovzdať auto a v pohode stihli let o 11:25 hod.

Sám majiteľ autopožičovne nás čakal na letisku a bol naozaj veľmi priateľský. Zaujímal sa čo všetko sme videli a ako sa nám páčilo. Porozprávali sme zážitky, poďakovali sme a rozlúčili sa. Potom nás čakalo vybavenie letiskových formalít a odlet .
Lietadlo odlietalo na čas a let bol úplne bezproblémový.

Chvíľku po 14tej hodine sme už sedeli v našom Kevinovi a viezli sme sa ešte na vianočné trhy do centra Viedne 😊.

Bola to riadna zmena oproti Cypru. Čo sa týka teploty aj „ponímania“ Vianoc. Bola to zaujímavá bodka za týmto naším výletom.

Cyprus je krásny, plný historických pamiatok, pieskových pláží, čistej vody a chutného jedla.

Ak si chcete užiť krásne počasie, keď je u nás už sychravo a zimno, tak si môžete vybrať aj Cyprus mimo hlavnej sezóny. Myslíme si, že budete spokojný, tak ako my.

Zhrnutie :

Počet dní :        8
Počet nocí ubytovania :        7 (Booking.com)
Letenky :    154,00 EUR 
Náklady na ubytovanie :    239,00 EUR (34,14 EUR/noc)
Požičanie auta :    205,00 EUR (15,30 EUR/100 km)
Najazdených kilometrov :  1340,00 km (191,42 km/deň)
Spotreba :      82,83 l (6,18 l/100 km)
Náklady na spotrebu :    125,05 EUR (9,53 EUR/100 km)
Diaľnica AT + Autobus :      21,60 EUR
Parkovné :        3,00 EUR
Vstupné :      44,00 EUR
Celkové náklady :    791,65 EUR (98,96 EUR/deň = 49,48 EUR/osobu/deň)







0 comments:

Zverejnenie komentára