Okolo Slovenska 14.9.2020 – 26.9.2020 - 1.časť (14.9.2020 - 19.9.2020)

Tento COVIDOVI rok sme mali rôzne plány kam sa vyberieme na trip. No situácia so zatváraním hraníc a povinným testovaním nás primäla k nápadu, ktorý by sa dal nazvať asi takto „Keď nemôžeme za hranice, poďme aspoň po hraniciach“.

Vymysleli sme si okruh Slovenskom po cestách, ktoré sa nachádzajú čo najbližšie k hraniciam. Samozrejme s návštevou všetkého zaujímavého, čo cestou stretneme. Hlavne sme chceli navštíviť všetky trojhraničné body so susednými štátmi. 

14.9.2020 - 1. deň  Trojhranica (SK,AT,HU), Čunovo (SK), VD Gabčíkovo (SK)

Naša cesta sa začala v pondelok cestou do Bratislavy. Mali sme obavy, že budú na ceste zápchy ako každý pondelok. Našťastie sa naše obavy nenaplnili. V utorok 15.09. bol na Slovensku štátny sviatok, preto asi ľudia využili možnosť dovolenky a predĺžili si víkend.

Náš prvý naplánovaný cieľ bol trojhraničný bod na Slovensko - Rakúsko - Maďarských hraniciach.

O tomto mieste vieme, že sa tu nachádzajú umelecké diela umelcov zo všetkých troch krajín a že najlepšie sa sem dá dostať na bicykli. Ten sme k dispozícii nemali, tak sme si už doma zisťovali, kde je najrozumnejšie zastaviť a ako sa prejsť pešo.

Voľba padla na poľnú cestu pri starom hraničnom priechode Čunovo – Rajka. Tadiaľto vedie aj červená TZT priamo k trojhranici.

Kým sme sa sem vybrali, museli sme samozrejme v hlavnom meste absolvovať pár povinných zastávok 😊(Avion, McDonald …). Na určené miesto sme dorazili o 13tej hodine, takže celkom včas 😊.

Cestou po TZT nás prekvapil plot, ktorý je natiahnutý pozdĺž diaľnice. Avšak ponad diaľnicu vedie most, cez ktorý sa dá zdolať aj táto prekážka. No keď sme prišli bližšie k plotu tak sme zistili, že plot je upravený tak, že sa dá v pohode aj prejsť.

Po tejto poľnej ceste to boli necelé 2 kilometre k nášmu cieľu. Prekvapilo nás koľko umeleckých diel tu bolo sústredených na jednom mieste.

Taktiež je tu posedenie pri zaujímavom trojuholníkovom stole.

Samozrejme tomuto miestu je venovaná aj keška "GC1B1PJ - Gallery at Triplex", ktorú sme mali v pláne odloviť už veľmi dlho.

K autu sme sa vrátili niečo po 14tej hodine, takže celá zastávka nám trvala asi hodinu.

Ďalej sme pokračovali v ceste ku kaštieľu v obci Čunovo, kde sme chceli nájsť kešku venovanú tomuto miestu, no žiaľ sme ju nenašli. Škoda, že si necháme naše historické budovy takto chátrať. Však aj tento kaštieľ, postavený v roku 1770 a aj vedľa stojaca sýpka z druhej polovice 16 storočia sú toho dôkazom. Obe budovy sú ohradené plotom a pomaly dožívajú ...

Vo vedľa stojacej čárde sme si dali kofolu a vybrali sa po plánovanej ceste do areálu Divoká voda Čunovo.

Počasie bolo priam ideálne. Vedľa hotela Divoká voda sa ľudia kúpali v bazéne ... 

My sme si obehli areál a našli kešku s názvom "GC1KNBJ - Rafting cache". Celý areál je veľmi pekný a dá sa tu stráviť pár chvíľ, či už aktívne alebo len prechádzkou. Areál bol sprístupnený v roku 1996 v nadväznosti na spustenie projektu vodného diela Gabčíkovo.

Pred prejazdom po múre priehrady v Gabčíkove sme sa vybrali k známej Hullám Csárde na brehu starého koryta Dunaja neďaleko prístavu. Táto malá reštaurácia tu stojí od roku 1927 a stále patrí pôvodným majiteľom. Samozrejme povodne ju niekoľkokrát zatopili, ale stále prežila. 

Dôkazom vysokej vody sú tabuľky s dátumom povodne a dosiahnutou výškou vody ...

Žiaľ počas našej návštevy mali zatvorené, tak sme si dali kávičku v neďalekej modernej budove pri prístave.

Cez priehradný múr sme už v minulosti viackrát prechádzali, preto to pre nás žiadna novinka nebola. Ale určite odporúčame navštíviť toto miesto a aj vyhliadkovú vežu, z ktorej je vidieť naozaj doďaleka. Sledovanie vplávania a vyplávania lodí do a z plavebnej komory sa bude páčiť najmä deťom. Počas nášho prejazdu práve jednu z dvoch plavebných komôr opravovali.

Pri pokračovaní v našej ceste sme navštívili aj zaujímavý park sôch historických osobností v obci Číčov.

Jedná sa o súbor drevených sôch vodcov uhorských kmeňov ...

Už sa pomaly stmievalo, tak sme si začali hľadať miesto na nocovanie. Ku keške "GC892BT- Arcibiskupský lel", ktorá je venovaná zbúranému kostolu z 11 storočia, bolo treba prejsť po poľnej ceste pár kilometrov. Toto miesto sa nachádza naozaj uprostred ničoho. Pôvodne sme chceli nocovať pri kostolíku, ale obávali sme sa dažďa a v prípade veľkého blata by sme sa nemuseli dostať naspäť do civilizácie.

Vrátili sme sa kúsok späť na pevnejšiu cestu, kde sme sa rozhodli prenocovať.

Zastavili sme približne na rovine a pri pohľade z okna sme zostali prekvapený, prečo sa to „šero“ okolo nás hýbe. Boli to komáre, ktoré zobrali nášho Kevina útokom. Bolo ich neskutočne veľa. Všetky úpravy auta na spanie sme sa snažili urobiť bez vystúpenia. Nakoniec bolo treba vystúpiť ....

Potom čo sme konečne zaľahli, trvalo nám ešte hodnú chvíľu, kým sme ich (potvorky krvilačné) všetky pozabíjali.

Parkovacie súradnice : 47,756906°, 17,891924°

Najazdené :  151 km

15.9.2020 - 2. deň  Veľkolélsky ostrov (SK), Komárno (SK), Wellnes Patince (SK)

Ráno sme sa zobudili celkom dobre vyspatý. Mali sme veľké obavy, že ráno sa komáre dostanú znovu do auta, ale bolo to nakoniec fajn. Nocovať niekde v poli síce neprináša žiadne pekné výhľady, ale na druhej strane nás tam nikto neruší ...

Po kávičke, čaji a raňajkách sme sa vybrali na neďaleký Velkolélsky ostrov.

Zaparkovať sa dalo hneď pri kempingu Zlatý Hucul. Bol tu fungujúci bufet a malá ekofarma so zvieratami.

Tento ostrov na Dunaji patrí medzi naše najkrajšie a skupina nadšencov sa snaží o jeho zveľaďovanie a ochranu. Ďalšou zaujímavosťou je, že scenérie ostrova boli využité pri nakrúcaní rozprávky Mahuliena zlatá panna z roku 1986. Na pamiatku bol most, ktorý vedie na ostrov, v roku 2015 pomenovaný na „Mahulienin most“.

Informácie o ostrove nesklamali, bolo tu naozaj krásne. Lúky, kone, pláž na brehu Dunaja ... určite by sa tu s deťmi dal stráviť pekný výlet.

Nás však už čakalo neďaleké mesto Komárno, kde sme síce už boli, ale nové LAB kešky nám chystali ukázať aj miesta, ktoré až tak dobre nepoznáme. Vzhľadom k tomu, že bol štátny sviatok, tak sme zaparkovali v centre mesta bez problémov a bez poplatku. Vytiahli sme kolobežky (výnimočne sme ich nezabudli doma 😊) a vydali sa do mesta ...

Známe námestie Európy bolo skoro bez ľudí. Aj známa Komárňanská pevnosť bola zatvorená. Nám to vôbec neprekážalo, keďže sme jej prehliadku už absolvovali v minulosti.

Po rýchlom obede sme sa zastavili pri sútoku Váhu a Dunaja. Je to veľmi zaujímavé miesto, kde sa stretáva obrovské množstvo vody ... Na kolobežkách sme absolvovali skoro 4 kilometre.

Následne sme sa vybrali popri hraniciach smerom na východ. No ďaleko sme sa nedostali. Vedľa cesty sa nachádzal billboard upozorňujúci na Wellness Hotel Patince. Krajšia polovica našej výpravy hneď rozhodla, že ideme využiť krásny slnečný deň na slnenie a plávanie v tomto peknom prostredí. Tomu sa „nedalo“ odolať.

Cestou v Patinciach sme ešte odbočili ku keške "GC78A71 - Slovenský južný pól". Je to najjužnejšie miesto na Slovensku. Žiaľ kešku sme nenašli, zato sme vo vysokej žihľave získali imunitu proti reume 😊.

Hotel aj wellness nás nesklamali. Využili sme všetko, čo nám Patince ponúkli.

Aj keď sme sa dnešný deň na mape moc neposunuli, tak teplá voda bola fajn a my sme si poriadne oddýchli pred ďalšou cestou.

Parkovacie súradnice : 47,747872°, 18,307395°

Najazdené :   51 km
Ubytovanie:  132,84 Eur (Wellness Hotel Patince)

16.9.2020 - 3. deň  Štúrovo (SK), Burda (SK), Šahy (SK), Pustý kostol (SK)

Liptovský Ján 20.10. - 23.10.2021

Už pár dní sme si plánovali, že by bolo dobre niekam vypadnúť. Príjemné teploty a slnečné dni nám sľubovali krásnu jeseň ako z rozprávky. V utorok 19.10.2021 sme si začali hľadať ubytovanie, že si spravíme niekde predĺžený víkend. Nakoniec sme si naplánovali 3 noci v Avena Relax Hotely v Liptovskom Jáne. Ubytovanie sme si objednali cez zľavový portál, pretože nám sľuboval „bonusy“ v podobe liečebných procedúr, ktoré sa vykonávali priamo v priestoroch hotela.

20.10.2021 - 1. deň  Avena Relax Hotel (SK)

Po práci sme si rýchlo zbalili veci do auta a ponáhľali sa do hotela, aby sme stihli ešte večeru. Nebýva u nás často zvykom, aby sme si objednali v hotely polpenziu. Tentokrát sa nám to ale zdal byť dobrý nápad.

Do hotela sme prišli tesne po 18 tej hodine. Vybavili sme papierovačky, ukázali očkovací certifikát 😊 (v hotely mohli byť teraz ubytované len plne zaočkované osoby ...) a hneď nás posielali do reštaurácie na večeru. Čašník nás uviedol ku stolu, kde sme potom počas celého pobytu mali rezervované miesto.

Večera bola v tento večer ešte servírovaná na tanieri, ale ďalšie večere už boli formou bufetových stolov. Po chvíľke oddychu sme sa vybrali aj do hotelového bazéna. Na veľké plávanie to nebolo, ale aspoň trochu sme si užili vody.

Prežili sme aj malé sklamanie. V dnešnej dobe nebolo WIFI na izbách, ale iba v spoločných priestoroch, ale nevadí ... cestu na ďalší deň sme už mali dopredu naplánovanú.

21.10.2021 - 2. deň  Okruh dolinou Vyvieranie (SK)

Raňajky v hotely boli naozaj veľmi dobré s veľkým výberom jedál. Spred hotela sme odchádzali niečo pred 10 tou hodinou. Náš dnešný cieľ bol okruh dolinou „Vyvieranie“ s výstupom na sedlo Machnaté a späť popod vrchol Pusté.

Zaparkovali sme na platenom parkovisku pri jaskyni Slobody. Na naše prekvapenie tu bolo celodenné parkovisko celkom drahé, 7 EUR ...

Vybrali sme sa teda cez parkovisko smerom na sever po zelenej TZT až k miestu s názvom Vyvieranie, kde priamo zo skaly vyviera Demänovka z jaskyne Slobody. Na skale je mramorová tabuľa venovaná spomienke na Vladimíra Žikeša, ktorý tragicky zahynul pri potápačskom prieskume Demänovských jaskýň.

Tu pri rázcestí je aj odbočka ku keške "GC3TFCF – Guľometné hniezdo nad vyvieračkou", kam sme sa vybrali po strmom kopci. Nachádza sa tu miesto vysekané v skale, ktoré bolo podľa dostupných informácií guľometným hniezdom pre partizánov v SNP.

Zelená TZT nás viedla údolím medzi kopcami, kde by mala tiecť rieka.

Aj sme sa čudovali, že kde tá voda je ...

Ale o chvíľku sa objavila ... Voda tu skrátka mizne v jaskynných systémoch pod našimi nohami. Pokúsili sme sa odfotiť miesto, kde voda z rieky mizne ... Následne sa potom objaví dole na „vyvieraní“ odkiaľ sme výstup do kopca začali.

Od tejto chvíle sa nám voda v Demänovke stala súčasťou chodníka. Vody bolo tak akurát, že sa dalo pohybovať suchou nohou priamo v koryte, prípadne cez okolité skaly, pri ktorých nám v lezení pomáhali reťaze. Na miestach, kde sa inak nedalo, boli pripravené drevené mostíky.

Naozaj sa nám tu veľmi páčilo. Táto časť cesty bola fantastická. Bolo sa stále na čo pozerať. Veľmi sa nám páčili aj malé kaskády, ktoré príroda vytvorila pri prekonávaní výškového rozdielu ...

Asi po 3 prejdených kilometroch sa turistický chodník oddelil od koryta riečky a začalo sa postupné stúpanie až na Ivanovské sedlo.

Cestou sa nám ukázala aj naša obľúbená Salamandra škvrnitá, ktorá sa rozhodla, že sa stane fotomodelkou 😊.

Celou cestou nás sprevádzalo zurčanie potoka, ktorý bol stále nablízku.

Na Ivanovské sedlo sme dorazili okolo 13:30 hodiny. Podľa GPS bolo toto miesto od parkoviska vzdialené vzdušnou cestou cca 4,3 km. Aby sme dokončili náš plánovaný okruh tak sme sa vybrali smerom na sedlo Machnaté, čo nám podľa smerovej tabule malo trvať 45 minút. Vybrali sme sa teda po žltej TZT a rozmýšľali sme, či to za ten čas stihneme ... Samozrejme, my asi nie sme vzorka, na základe ktorej sa tieto smerovníky pripravujú ... nám to trvalo vyše hodinu ☹️. Cestou na sedlo sa nám miestami pomedzi stromy otvárali krásne výhľady na okolie, dokonca sme našli aj Liptovskú Maru.

Zo sedla sme sa otočili smerom späť k parkovisku po modrej TZT. K autu to malo trvať 1:15 hodiny.

Túto časť trasy, ktorá vedie popod skalnatý vrchol Pusté s výhľadom na juh, na Chopok a ostatné vrcholy Nízkych Tatier.

Ak by bolo troška lepšie počasie, tak aj výhľady by boli krajšie. No napriek tomu sme si túto časť cesty veľmi užívali. Naľavo výhľad do Jasnej a napravo na vrcholky kopcov a vystupujúce skalnaté útvary.

Cesta dole kopcom bola síce strmá, ale turistický chodník tu bol vyriešený cikcakovitým klesaným. Ale nejako sme sa zas zdržiavali ...

Dokonca sme museli telefonicky kontaktovať hotel, aby sme si zrušili naplánované liečebné procedúry, lebo sme to jednoducho nestíhali.

K autu sme dorazili o 17:30 hodine. Prešli sme vyše 10 km a trvalo nám to cca 7 hodín.

Posledný úsek nám trval skoro 3 hodiny ... (namiesto 1:15).

V hotely nás už očakávala bohatá večera podávaná formou švédskych stolov. Chvíľku sme si posedeli a chceli sme ísť do bazéna. No po príchode na izbu sme padli do postele unavení z celodennej prechádzky a myšlienky na bazén sme rýchlo pustili z hlavy 😊.

22.10.2021 - 3. deň  Jánska dolina (SK), Stanišovská Jaskyňa (SK)

Dnešné ráno sme už tak skoro nevstávali, keďže sme mali na pláne iba prechádzku Jánskou dolinou. Raňajky boli naozaj veľmi dobré, s bohatým výberom jedál. Musíme hotel pochváliť 😊.

Vybrali sme sa teda najskôr peši pohľadať kešku v blízkosti hotela. No na mieste, kde mala byť keška schovaná nám príroda ukázala svoju silu. Statný strom bol zlomený ...

Tak sme si aspoň urobili krátku prechádzku 😊. Potom sme pri hotely nasadli do auta a vybrali sme sa do doliny ...

Cestou nám kešky ukázali zaujímavé miesta, na ktorých sme sa zastavili.

"GC8FJBJ – Jánska dolina" – Nám ukázala miesto so symbolickou bránou do doliny ...

"GC63K3D – Zákutia Jánskej doliny – jaskyne" – Miesto s malými jaskyňami hneď vedľa cesty ...

Potom sme zaparkovali na parkovisku pri Stanišovskej jaskyni. Ďalej po asfaltovej ceste je už vjazd do doliny autom zakázaný ...

Zistili sme, že do ďalšej prehliadky jaskyne máme ešte asi 30 minút. Tak sme sa rozhodli pozbierať kešky v blízkosti jaskyne. Jedna bola venovaná priamo jaskyniam "GC8WMG2 – Stanišovské jaskyne". Druhá bola pre nás veľmi zaujímavá "GC63K48 – Zákutia Jánskej doliny – Symbolický cintorín". Na tomto mieste sa nachádza vyrezávaný drevený kríž a pod ním tabuľa s menami tých, čo horám venovali celý svoj život. Ide o symbolické pietne miesto lesníkov a poľovníkov, ktorí pracovali v Svätojánskej doline.

Na prehliadke po jaskyni nás sprevádzal mladý speleológ. Návšteva jaskyne bola super netradičná 😊.

Porozprával nám o živote jaskyniarov, ukázal netopiere, ktoré spozoroval pri svojich návštevách, aby ich mohol ukázať ďalším návštevníkom.

Teraz sme boli na prehliadke len 4, takže sme si mohli všetko poobzerať, prediskutovať ...

Najviac nás zaujalo ako tu pomenovali jednotlivú jaskynnú výzdobu, aby to bolo pre každého zrozumiteľné ...

Stalagmit – Stoják

Stalaktit – Vysiak

Stalagnát – Spoják

😊 podľa nás perfektné ...

Celá návšteva jaskyne nám trvala vyše hodinu, takže sme urobili niečo aj pre naše zdravie a nadýchali sme sa čistého jaskynného vzduchu.

Od jaskyne sme sa vybrali ďalej do doliny už pešo. Geocaching nás priviedol ku krasovej vyvieračke s názvom Hlbokô.

Toto miesto je od jaskyne vzdialené asi 2 kilometre po asfaltovej ceste. Je to krásna prechádzka s peknými výhľadmi ...

Na mieste s výhľadom na vyvieračku je vybudované vyhliadkové odpočívadlo s náučnou tabuľou, z ktorej sme sa dozvedeli informácie o potápačskom prieskume vo vyvieračke. Obloha sa nám trochu zatiahla a začalo popŕchať. Rozhodli sme sa teda pre návrat k autu. Ešte sme rýchlo našli kešku venovanú tomuto miestu "GC63NQW – Zákutia Jánskej doliny – Vyvieračka".

K autu sme to pred poriadnym dažďom stihli len tak tak.

V hoteli sme sa trošku zohriali a následne využili liečebné procedúry, ktoré sme mali v rámci pobytu.

Po dobrej večery formou samoobslužného teplého bufetu sme museli smutne konštatovať, že je pred nami posledná noc a koniec predĺženého víkendu.

23.10.2021 - 4. deň  Liptovský Ján (SK)

Ráno sme mali hotel opustiť do 10:00 hodiny, tak sme mali čas na bohaté raňajky. Pobalili sme si veci a na recepcii sme si ešte stihli pozrieť aj Vlhovú 😊.

Dnes nás čakala návšteva Liptovského Jána.

Prešli sme sa tu po uličkách. Našli kešku "GC778ZG – Tri na jednom", ktorá je venovaná trom zaujímavostiam na jednom mieste. Jedná sa o Evanjelický kostol, rodný dom, kde sa narodili a žili 3 generácie spisovateľov Čajkových a neďalekému pamätníku obetí 1. a 2. setovej vojny.

Následne sme sa vybrali popri historických kúriách k cintorínu odkiaľ začína chodník k miestnej rozhľadni.

Výstup bol síce krátky ale o to intenzívnejší do kopca. Výhľad nám bol odmenou za vynaložené úsilie.

Už nás čakala len prechádzka k autu, ktoré nás poslušne čakalo na parkovisku.

Bolo to krásne zakončenie nášho predĺženého víkendu.

Malá Fatra a Terchová 11.06. - 13.06.2021

Začiatkom týždňa sme dostali nápad na vypadnutie z pracovného kolotoča. Dlhšiu dobu sme mali naplánovanú návštevu Malej Fatry. Predpoveď počasia na víkend veštila v noci dážď a búrky, tak sme sa rozhodli, že nebudeme spať v aute, ale objednáme si nejaké ubytovanie aj s bazénom, aby bola zábava aj v prípade horšieho počasia.

11.06.2021 - 1. deň   Šútovský vodopád (SK) 

Ráno sme mali ešte nejaké povinnosti, tak sme z domu odchádzali trošku neskôr, ako sme plánovali. Na dnešný deň sme mali vymyslenú návštevu Šútovského vodopádu a prípadne návštevu Terchovej.

Do obce Šútovo sme dorazili pár minút po 12tej. Na parkovisku V blízkosti začiatku Šútovskej doliny bolo cca 20 áut a jeden autobus. Na to, že bol piatok poobede, to bolo podľa nás celkom veľa. Z blízkej chaty Fatranka vybehol pán a vypýtal si parkovné 2,50 Eur za auto na celý deň a poprial nám príjemnú prechádzku. Bolo to od neho veľmi milé. Ešte na parkovisku sme si pozreli aké kešky nás na ceste čakajú. Je tu taká typická zmes kešiek - multina, eartka a aj tradičná.

Prečítali sme si prvú informačnú tabuľu náučného chodníka, z ktorého sme sa dozvedeli, že vodopád je vzdialený cca 3770 m a s úsmevom na tvári sme sa vybrali na prechádzku po asfaltovej ceste. Pri zbieraní indícii na multinu sme zistili, že tradičná keška je už za nami ... povedali sme si, že nevadí, nájdeme ju na spiatočnej ceste.

Popri tejto asfaltovej ceste sa kľukatil Šútovský potok aj so svojimi prítokmi. Na potoku boli prítomné protipovodňové stavby, ktoré nám vytvárali peknú vizuálnu aj zvukovú kulisu.

Freecamp po Taliansku a Sicílii 13.10. - 02.11.2019 - 5.časť (27.10. - 02.11.2019)

 27.10.2019 - 15. deň   Stilo (I), Capo Colonna,(I) 

Na pláži sme sa zobudili po pokojnej noci, dokonca sme stihli aj východ slnka nad špičkou talianskej čižmy. Niekde tam o pár hodín budeme prechádzať.

Dnešný deň sme mali naplánované cestovanie s krátkou zastávkou v mestečku Stilo, ako aj návštevu archeologickej lokality Capo Colonna.

Freecamp po Taliansku a Sicílii 13.10. - 02.11.2019 - 4.časť (24 - 26.10.2019)

24.10.2019 - 12. deň   Selinunte(I), Eraclea Minoa (I), Scala dei Turchi(I), Agrigento (I)

Noc strávená na veľkom parkovisku pri Gibeline bola pokojná, aj keď nám v hlave vírili myšlienky o zemetrasení.

Čakalo nás cca 35 km smerom na južnú stranu ostrova, do mesta Selinunte, kde sme mali naplánovanú návštevu PARCO ARCHEOLOGICO DI SELINUNTE. Dorazili sme presne o 09:00 hodine, keď sa celý park otváral.

Bola to veľká výhoda, lebo vo vnútri sme sa nemuseli vyhýbať veľa ľudom. Aj keď pár autobusov tam počas čakania na lístky dorazilo.

Antické mesto Selinunte bolo dôležitou gréckou kolóniou. V čase najväčšej slávy bývalo v tomto meste na brehu mora aj 30 000 ľudí. Mesto bolo zničené počas vojny medzi Kartágom a Rimanmi, cca okolo roku 250 p. n. l. Vtedy patrilo pod Kartágo, ale zničili ho samotní Kartáginci, aby počas vojny obraňovali menej miest.

Dnes je v Selinunte archeologický park s rozlohou cca 40 hektárov. Z antických stavieb je najznámejší chrám bohyne Héry, ktorý bol z pôvodných materiálov znovu postavený.

Chrám Héry bol aj prvým lákadlom po vstupe do areálu. Pri každom chráme bola tabuľka s bližšími informáciami aj v angličtine.

Prechádzali sme sa medzi jednotlivými ruinami chrámov. Veľmi zaujímavá bola časť s názvom AKROPOLA. Tá sa nachádzala priamo na brehu mora. 

Dosť tu fúkalo a aj more bolo veľmi rozbúrené. Na parkovisko pri akropole mali vstup povolené aj autobusy s turistami. My sme to mali však ako peknú prechádzku.

V areály sme strávili cca 2 hodiny a prešli cca 4 km.

Na ďalšiu zastávku sme sa nechali zlákať Geocachingom. Ten nás priviedol aj na miesto s názvom CAVE DI CUSA, ktoré je zo Selinunty vzdialené cca 16 km autom.

Toto miesto je zaujímavé tým, že tu sa ťažili veľké vápencové bloky, z ktorých sa potom stavali chrámy v Selinunte. Sú tu veľmi pekne spracované informačné tabule ako tieto obrovské kusy ťažili. Keď si predstavíme primitívne nástroje, s ktorými museli tento vápenec ťažiť a nakoniec jednotlivé obrovské segmenty aj dopraviť na stavbu, tak sa musíme staviteľom z doby pred našim letopočtom len ukloniť a ako hovorí klasik „klobúk dole“. 

Je veľmi pravdepodobné, že by sme sa na toto miesto neprišli pozrieť, ak by nás sem nepriviedol geocaching.

Cestou z CAVE DI CUSA, sme sa prvý krát stretli s utečeneckým táborom. Nezdalo sa nám, že by utečenci nejako trpeli. Veľa ich posedávalo alebo len tak postávalo, pričom pozerali do mobilu, pripadne niektorí niekam išli na bicykli. Všade naokolo dozrievali olivy, no nevideli sme ich pracovať 😊.

Ďalšou plánovanou zastávkou, na dnešný deň, bolo mesto ERACLEA MINOA vzdialené cca 70 km. Sú to vlastne archeologické vykopávky antického divadla a celého mesta zo 6. storočia p.n.l. Nájsť toto miesto nebolo vôbec ľahké, lebo všetky cesty viedli k pobrežiu a na pláž. Označené to bolo veľmi zle, alebo aj vôbec.

Nakoniec sme našli tú správnu odbočku. Tesne pred vstupom do areálu bol odstavený holandský karavan, ktorý tu určite nocoval.

Po zaplatení vstupného sme sa dostali priamo k divadlu. Poveternostné podmienky vplývajú aj na túto stavbu, tak sa archeológovia rozhodli najohrozenejšie miesta zakryť takouto strechou ...

Za necelú hodinku sme pobehali tie najdôležitejšie vykopávky a aj vnútorné priestory s exponátmi a už sme aj sedeli v aute a tešili sa na Turecké schody.

Približne 20 km vzdialené miesto, ktoré domáci volajú Scala dei Turchi, ktoré podľa nás, určite patrí medzi to najzaujímavejšie na Sicílii. O čo konkrétne ide?

Je to vlastne skalný masív, ktorý z diaľky farbou pripomína sneh alebo ľad, ktorý vstupuje do mora vo forme ako keby schodov. Ale je to vlastne len farba sedimentu, ktorý sa tu roky usadzoval.

Zaparkovať sa nám podarilo pri ceste v blízkej dedinke. Priamo k Tureckým schodom treba absolvovať ešte pár skutočných schodov dole zo skaly a krátku asi kilometrovú prechádzku po brehu mora. Už z diaľky sme videli ako ľudia behajú po schodoch. 

Keď sme prišli ku skale, tiež sme neverili, že to nie je sneh a ani ľad. Vlastne sa to skôr podobalo na vápno alebo stuhnutý cement 😊. Na tomto mieste sme prvý krát počuli na našej ceste po Sicílii slovenčinu a češtinu. Žena Slovenka, manžel Čech, žijú a deti vychovávajú vo Francúzku. Ale aspoň sme sa porozprávali a vzájomne pofotili 😊.

Ak sa vyberiete na Sicíliu, toto miesto odporúčame každému pridať do svojho itinerára.

Ako ďalšiu zastávku sme mali na pláne Údolie chrámov (Valle dei Templi) v meste Agrigento vzdialenom od tureckých schodov necelých 20 km.

Bolo už niečo po 17-tej hodine, keď sme prišli na parkovisko, kde sa predávajú vstupenky. Rozhodli sme sa nechať návštevu na ďalší deň, aby sme sa nemuseli ponáhľať a urobili si aj pekné fotky s vychádzajúcim slnkom.

Neďaleko oficiálneho parkoviska sa podľa park4night nachádzalo miesto, kde sme chceli prenocovať. Bolo to vlastne také státie na okraji „poľa“ neďaleko archeologickému parku. Vonku začal fúkať silný vietor, ktorý bolo v aute dosť počuť. Preto sme sa po vzájomnej dohode rozhodli pohľadať nejaké ubytovanie pomocou Booking a v kľude sa vyspať na posteli.

Voľba padla na Maddalusa Mare Foresteria. Toto ubytovanie bolo vlastne priamo na pláži. Súčasťou bola aj záhradná reštaurácia. Bolo to dobré rozhodnutie. Oddýchnuť si priamo na pláži na lehátku, ako v nejakom drahom rezorte.

Ryby z grilu rozvoniavali po pláži, tak sme neodolali a nechali sme sa pozvať na naozaj vynikajúcu večeru. Domáci bol veľmi zhovorčivý, no moc jazyky neovládal, ale ako správny ľudia sme sa vždy dohodli. Niektoré časti budovy ešte nemal dokončené, napríklad na našej izbe chýbali plastové dvere, ale OSB dosky vyzdobené palmovými listami vytvárali super exotickú atmosféru.

Bolo by krásne pozorovať západ slnka, no to nám počasie nedovolilo. Vietor bol čoraz silnejší a ako sa stmievalo začali sa objavovať blesky. Okolo 22:00 hodiny sa spustila búrka, akú sme ešte nezažili. Hromy, blesky a lejak ... Pršalo tak silno, že nám cez „dvere“ zatekalo priamo do izby.

V kúpeľni tiež zatekalo cez okno. Aby nás úplne nevytopilo, museli sme použiť všetky dostupné uteráky a osušky. Asi po hodine sa počasie upokojilo a my sme konečne zaspali.

Parkovacie súradnice : 37,273496°, 13,571143°

Najazdené :  180 km
Vsupné    :   20,00 Eur (Selinunte,Eraclea Minoa)
Ubytovanie:   37,50 Eur (Maddalusa Mare Foresteria)

Freecamp po Taliansku a Sicílii 13.10. - 02.11.2019 - 3.časť (20 - 23.10.2019)

 20.10.2019 - 8. deň  Acro Magno (I), Tropea (I)

Raňajky v hotely TURIUM pri mestečku Scalea boli presne také, ako teplá voda na izbe 😊. Celý hotel bol skoro prázdny. Na raňajkách sme stretli až jeden pár. Takže aj raňajky vyzerali dosť biedne vo veľkej jedálni, v ktorej sa zmestí odhadom aj 100 ľudí naraz. A to v čase letnej sezóny sa určite vystriedajú aj viackrát. Pred hotelom bol zaujímavý malý kruhový objazd, v ktorého strede rástol fikus 😊. Tu sme prvý krát videli rásť voľne fikus veľkolistý, aj ako krík alebo aj ako veľký, mohutný strom.

Jablonecký náučno-poznávací chodník 16.5.2021

Uvoľnené protipandemické opatrenia a priaznivá predpoveď počasia nás ťahali von do prírody. Malo sa jednať len o malý poldňový výlet. Pohľad na mapu s LAB keškami nás inšpiroval k návšteve Jabloneckého náučno-poznávacieho chodníka.

Po obede sme nasadli do auta a o 14:30 sme už zastavovali pri futbalovom ihrisku v Jablonci. Vedľa parkoviska sa nachádzali informačné tabule o náučných chodníkoch v okolí, ako aj o blízkej rozhľadni. Z nich vieme, že sa tu nachádzajú dve vetvy náučných chodníkov.