Okruh Srbsko, Kosovo, Albánsko, Severné Macedónsko 06.09. - 18.09.2023 - 2. časť (12.09. - 18.09.2023)

12.09.2023 - 7. deň   Sarande (AL)

Spalo sa nám naozaj dobre. To už asi pôsobil ten morský vzduch. Zbalili sme sa a vybrali sa na raňajky, ktoré boli, ako to povedať, také slabšie 😊, také albánske 😊. Prevažovali opäť rôzne sladké dobroty, ktorých ale ja nie som kamarát. Na druhej strane sme mali ale prestreté pri bazéne s výhľadom na hotel.

Rozlúčili sme sa s majiteľom a tešili sa do nového hotela bližšie pri mori. Ubytovať sme sa mohli až od 14tej, tak sme sa rozhodli pre prechádzku po meste Sarande a zaspomínať si, ako to tu pred tými 7mimi rokmi vyzeralo. Cesta nám trvala len pár minút. Problém bol akurát s parkovaním. Rozhodli sme sa pre platené podzemné parkovisko. Mali sme šťastie a bolo tam miesto, kde sa dalo aj otočiť, pretože neviem či by sme to cúvaním dali 😊.

Na promenádu to už bol len kúsok. Tu nás čakal typický prímorský svet s lodičkami, predajcami, lavičkami, reštauráciami...

Veľa vecí sa tu za tých 7 rokov pomenilo. Akurát banánovník v záhradnej reštaurácií tu stále je (máme na neho špeciálne spomienky 😊).

Pobehali sme obchodíky, nakúpili nejaké suveníry a šups do auta smerom k hotelu. Nachádzal sa na predmestí, cca 5 km od centra.

Zaparkovali sme na hotelovom parkovisku a chystali sa ubytovať. Žiaľ izba ešte nebola pripravená, tak sme sa rozhodli, že si dáme neskorší obed. Reštaurácia v hoteli bola zatvorená (už bolo trošku po sezóne), no recepčný nám bez problémov odporučil susedný hotel s naozaj kvalitnou kuchyňou.

Pekne si nás usadili a musíme povedať, že to bolo všetko na úrovni. Ani sme nečakali, že priamo pri pláži zažijeme takúto kuchyňu.

Však posúďte sami podľa fotiek:

Len pre zaujímavosť to bolo veľmi, veľmi chutné a cenovo to bolo asi ako u nás štandardná reštaurácia.

Do hotela H1 (ale ako som zistil už pri písaní tohto blogu je premenovaný na ORCHIDS) sme prišli práve včas. Z izby práve vychádzala upratovačka.

Naozaj nás prekvapilo, aký fantastický hotel priamo na brehu mora sme si našli.

Dlho sme sa v izbe nezdržiavali a ponáhľali sa do mora. K hotelu patrila aj časť pláže s vlastnými ležadlami. No jednoducho paráda. A takto vyzeral náš hotel z vody 😊.

Večeru sme vybavili na izbe. Čo sa nedalo len tak prehliadnuť bol nádherný západ slnka priamo z balkóna izby.

Pôvodne sme chceli zostať len jednu noc, ale vzhľadom k tomu, ako tu bolo fantasticky, tak sme si doobjednali ešte ďalšiu. 

Parkovacie súradnice : 39,851920°, 20,021250°

Najazdené :   27 km
Parkované :    5,00 Eur
Ubytovanie:   40,00 Eur (Hotel H1)

13.09.2023 - 8. deň   Sarande (AL)

Naozaj sme si zase dobre pospali a vybrali sa na raňajky. Boli to švédske stoly, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiadny veľký hotel. Bolo tu všetko. Od mäsových výrobkov, zeleniny, cereálií. Veľmi, veľmi dobre.

Hlavne ak si zoberieme, že sme platili za noc 40 Eur aj s raňajkami pre 2 osoby ...

Celý deň sme len oddychovali. Prechádzali sa po okolí, vybavili drobné nákupy. Kúpali sa v mori a popri tom plánovali, čo z nášho itineráru vynecháme, keďže sme sa tu rozhodli stráviť deň navyše 😊.

Veľmi sme si to tu užili, oddýchli si a deň sme zakončili večerným kúpaním a pozorovaním nočného Sarande z baru 😊.

Parkovacie súradnice : 39,851920°, 20,021250°

Ubytovanie:   41,10 Eur (Hotel H1)

14.09.2023 - 9. deň   Kordhocë (AL), Berat (AL), Kayon Holte (AL)

Ani sa nám nechcelo zase baliť a ísť ďalej. Po raňajkách sme však naložili veci do auta a vybrali sa na sever. Práve sa nám naša dovolenka prehupla do svojej druhej polovice. Nielen čo sa počtu dní týka, ale aj smeru jazdy. Doteraz sme stále išli smerom na juh a vzďaľovali sa od domova. Oddnes vlastne už ideme domov 😊.

Ako náš ďalší cieľ sme mali mesto Gjirokaster. Cesta k nemu bola bezproblémová, viedla nás albánskym vnútrozemím.

Pôvodne sme tu mali na pláne navštíviť hrad a pozrieť si mesto. No stred mesta bol totálne upchatý autami, ľudia prechádzali kade tade cez cestu. Neskôr sme si všimli, že tu boli práve nejaké trhy alebo nejaká oslava, takže milión ľudí a áut. To nie je pre nás 😊. Tak sme to teda otočili čím skôr von z mesta a pokračovali k nášmu ďalšiemu cieľu vzdialenému len pár kilometrov.

Po malom blúdený po mestských uličkách sme už o pár minút parkovali pri kamennom moste s názvom Kordhocë. Je to osmanský kamenný oblúkový most, ktorý je dlhý cca 20 m a široký 7 m.  Hneď pri moste je auto umyváreň a malý servis. Vôbec to nevyzerá ako miesto s historickým významom ☹️.

Keďže sme sa tu moc nezdržali, tak sme mohli veselo pokračovať vnútrozemím smerom k mestu Berat.

Cesta bolo zaujímavá, prechádzala cez rôzne dedinky a mestá, ale aj kopcovitým terénom, kde ľudia pracovali na svojich políčkach. Dokonca sme si zakúpili aj olivový olej priamo od výrobcu 😊.

Na ceste sme stretli aj nejaké tie zvieratká 😊, museli sme dávať pozor, aby sme niečo neprešli ...

K pevnosti Berat sme prišli po 13tej hodine a bez problémov zaparkovali pod pevnosťou. Kúsok sme si vyšli do kopca. Podobne ako v Skodary, tak aj tu sú domáce autá pánmi na ceste. Napriek mnohým zákazom ich majitelia vyviezli až pred vchod. Samozrejme nemali kde zaparkovať, lebo tu už parkovali ich kolegovia 😊.

Berat je od roku 2008 zapísaný do zoznamov UNESCO. Patrí medzi veľmi dobre zachované miesta, ktoré si zachovali svoj orientálny vzhľad v kombinácii s kresťanskými ako aj moslimskými pamiatkami. Je to najmä z dôvodu, že sa nenachádzalo priamo na historických obchodných cestách. Ležalo tak trošku bokom 😊.

Poprechádzali sme sa po pevnosti, pofotili domy so zaujímavou architektúrou charakteristickou práve pre Berat. Väčšina domov tu má širší pôdorys ako prízemie z dôvodu rôznych balkónov a výstupkov nad cestami.

V jednej malej rodinnej reštaurácii (naozaj rodinnej, mali pre hostí len 3 stoly) sme si dali obed skladajúci sa z domácich špecialít. Už si názov jedál nepamätáme, ale bola to nejaká vyprážaná palacinka plnená syrom a zeleninovo masové placky. Bolo to celkom fajn 😊.

Najedení sme sa vybrali ďalej smerom ku kotline Holtes. Bolo to cca 70 km vnútrozemím. Najviac nás zaujali ťažobné veže. Nevieme, čo sa tam konkrétne ťažilo, ale celou cestou bolo cítiť asfalt 😊.

Veľmi zaujímavý bol aj pohľad na most ponad vodnú nádrž Banjë. Tento most je v súčasnosti považovaný za najkrajší v Albánsku.

Chvíľku po 17tej sme už parkovali pri reštaurácii s kempingom, ktorá sa nachádza pri vchode do rokliny. V reštaurácii mali už kuchyňu zatvorenú, tak sme si dali len niečo na pitie a chvíľku oddychovali.

 Potom sme sa vybrali poobzerať si ako to tu vyzerá s roklinou.

Vôbec sme netušili čo nás čaká. Prišli sme ku skalnému zúženiu a vidíme, ako si ľudia vyhŕňajú nohavice a brodia sa hlbokou vodou priamo do rokliny. Potom už pokračovali vo vode po členky. No nič sa nedalo robiť, tak sme to skúsili aj my. Ak sa našla správna cestička, vedeli sme sa prebrodiť tak, aby sme neboli moc mokrí 😊.

To brodenie však stálo za to.

Za chvíľku sa pred nami objavila roklina s vysokými skalnými stenami po oboch stranách.

Bola to paráda. Niečo nečakane krásne. Zaujímavé boli aj rôzne pramene teplej vody po stranách kaňonu.

Prešli sme ešte pár 100 metrov a obdivovali tú krásu. Na fotografiách to až tak nevynikne.  

Potom sme prišli k brodu, kde bola voda nad pás. Vzhľadom k tomu, že sme neboli vhodne oblečení a v rokline sa začalo rýchlo stmievať, tak sme sa rozhodli otočiť to späť k autu. Rozhodli sme sa, že na druhý deň musíme roklinu ešte raz podrobne preskúmať.

Ešte nás samozrejme čakalo aj brodenie späť do civilizácie, ale stálo to zato. Zabudli sme ešte pripomenúť, že sa jedná o horskú rieku, ktorá bola naozaj studená bŕŕŕ.

Na brehu rieky kempovali rakúsky cestovatelia, tak sme sa rozhodli, že aj my strávime noc na tomto mieste.

Uvarili sme si večeru a tešili sa na ranné brodenie v kaňone.

Parkovacie súradnice : 40,925940°, 20,221870°

Najazdené :  276 km
Tankovanie:   50,24 Eur - 27,00 l

15.09.2023 - 10. deň   Kayon Holte (AL), Selca e Poshtme (AL), kláštor sv. Naum (MK)

Noc vedľa rieky bola bezproblémová. 

Vedľa nás nocovali Rakúšania a na druhej strane Poľský campery. Pozdravili sme sa a povedali sme im o brodení, aby sa rovno pripravili do plaviek 😊.

Po raňajkách sme sa aj my prezliekli a tešili sa na ďalšie objavovanie krás tejto rokliny.

Prvý brod sme zvládli bez problémov a obdivovali toto naozaj krásne miesto aj za krásneho slnečného svitu. Aj keď skalné steny sú také vysoké, že sem o tomto čase ešte priamo slniečko nesvietilo.

Druhé brodenie bolo už naozaj hlbšie, voda tu bola cca 120 cm hlboká, takže sme sa dobre osviežili. Voda bola poriadne studená, ale určite to stálo za to.

Na konci rokliny (kde sa ľudia už otáčali) bolo ďalšie zúženie s hlbokou vodou, ktorú bolo treba už ale preplávať. Aj s poľským kolegom sme sa rozhodli, že to preplávame a pozrieme sa, čo je ďalej.

Plávať bolo treba možno aj 30 m v naozaj veľmi, veľmi studenej vode (asi na 2 cm  - chlapi pochopia 😊). Potom sa dalo prejsť ešte nejakých 50 m až sme sa do stali na miesto, kde už bola voda opäť hlboká. Bol tu ale aj prúd medzi skalami, ktorý bol veľmi silný. Dohodli sme sa, že to už ďalej nebudeme riskovať a otočili sme sa.

Na spiatočnej ceste sme si zase užívali úplne iný pohľad na tuto roklinu. Bola to skrátka fantázia.

Celá prechádzka mala cca 2 - 3 kilometre, takže je tu čo objavovať. Dúfam, že to zostane zachované v takejto kráse a v kľude aj naďalej. Pred pár rokmi sme si mohli užívať takúto divočinu a krásu s pár návštevníkmi pri slávnom modrom oku na juhu Albánska, kde je to teraz hlavne divočina plná ľudí ☹️.

Plný zážitkov sme nasadli do auta a vybrali sa opäť na sever smerom k Ohridskému jazeru.

Cestou sme prechádzali cez mesto Elbasan. Tu nás zaujali trhovníci predávajúci naozaj najrôznejšie veci. Napríklad prázdne 5 – 10 litrové barely na vodu.

Zastavili sme sa na blízkom parkovisku a trošku si užívali aj tento pravý Balkán 😊. Kúpili sme aj nejaké drobnosti a samozrejme nejaký zdravý stredfood na obed 😊.

Potom sme navštívili ďalší kamenný most s názvom Kamara. Bol postavený okolo roku 1714 a prešiel niekoľkými stavebnými úpravami, vrátane rekonštrukcie počas osmanského obdobia.

Je dlhý asi 40 metrov a široký približne 3,5 metra. Veľký oblúk mosta má rozpätie 23 metrov.

Bola to príjemná zastávka s malou prechádzkou. Autom sa dalo zastaviť cca 400 m pred mostom. Samozrejme sme našli aj kešku venovanú tomuto miestu.

Naša ďalšia cesta viedla k dedinke Selca e Poshtme. Tu sa nachádzajú veľmi zaujímavé hrobky kráľov zo 4 až 1 storočia pred n. l.

Cesta k nim bola na konci úplne bez asfaltu, čiže len ujazdená šotolina. Aj takéto divoké je Albánsko 😊.

Zaparkovali sme na mieste, kam sa dalo autom ešte bezpečne dostať a vybrali sa do kopca k hrobkám po svojich.

Sú to hrobky kráľov niekdajšieho ilýrskeho mesta Pelion. Jednotlivé hrobky sú vytesané do skaly a priečelia sú zdobené iónskymi stĺpmi.

Tých hrobiek je tu podľa dostupných informácií 5. Zatiaľ tieto hrobky nie sú zapísané v zozname UNESCO a sú voľne prístupné. Sú tu aj zaujímavé informačné tabule venované tomuto miestu.

Bola to pekná prechádzka po úbočí hory s krásnym výhľadom na albánske pahorkatiny.

Neskôr sme opäť nasadli do auta a vyrazili konečne k Ohridskému jazeru. Z diaľky to vyzeralo ako keby sme sa blížili niekam k moru 😊.

Čo nás prekvapilo, bola krásna čistá voda a upravené pláže na celom albánskou úseku, ktorým sme prechádzali.

Krásne bolo aj vodné vtáctvo, ktoré sme mali možnosť priamo z auta aj odfotiť.

O chvíľku sme už boli na hraničnom priechode do Severného Macedónska. Boli sme tu akurát 2 autá, takže sme boli za pár minút vybavený.

Naším cieľom bol pravoslávny kláštor svätého Nauma, ku ktorému sme dorazili presne o 17tej hodine. Zaparkovať sa nám podarilo na platenom parkovisku priamo pri vchode do kláštora.

Po prejdení brány sme zostali veľmi príjemne prekvapení. Krásne prostredie, trávička, stromčeky, stánky s rôznymi predajcami.

Samozrejme sme sa zdržali nakupovaním suvenírov a rôznych darčekov, takže sa pomaličky začalo aj stmievať. Ale to nám nebránilo, aby sme si celý komplex poriadne prezreli.

Prekvapila nás čistá voda v riečke, ktorá tu priamo vyviera a potom vteká priamo do jazera.

Celkom to tu žilo, dalo sa tu člnkovať, navštíviť rôzne reštaurácie alebo si len tak posedieť v krásnom prostredí. 

Samozrejme sme si obzreli aj kláštor, ktorý je jedným z najnavštevovanejších pamiatok v Severnom Macedónsku. Bol do súčasnej podoby obnovený cca v 16. storočí. 

Svätý Naum Ohridský bol stredoveký učenec a spisovateľ, ktorý spolu so svätým Klementom šíril kresťanstvo medzi Slovanmi. Dokonca spolupracoval aj na tvorbe hlaholiky a cyriliky. 

V tomto kláštore je aj pochovaný a podľa legendy je jeho srdce stále počuť ak si priložíte ucho k jeho rakve.

My sme boli naozaj unesení týmto miestom. Výhľad na kľudnú hladinu Ohridského jazera bol fascinujúci.

Ako sme sa pobrali k autu zazreli sme tu kempujúcich Slovákov v obytných autách. Poinformovali sme sa o možnostiach prespatia a uistili nás, že na jednu noc tam na trávnatom parkovisku môžeme kľudne ostať.

Bolo to super, aspoň sme nemuseli vymýšľať, kde strávime dnešnú noc.

Preparkovali sme teda na trávičku, porozprávali sa chvíľku so Slovákmi a poradili im fantastický hotel v Sarande.

Parkovacie súradnice : 40,914580°, 20,744440°

Najazdené :  163 km
Parkované :    1,00 Eur

16.09.2023 - 11. deň   Ohrid (MK), Makedonium (MK)

Noc bola naozaj kľudná a ráno nádherne slnečné. Hladina jazera sa ani len nepohla, skrátka rozprávka.

Ešte raz sme sa tu poprechádzali a užívali si ten kľud a krásu.

 

Potom sme sa rozlúčili so susedmi a vybrali sa autom pomaly po brehu jazera smerom k mestu Ohrid.

Po cca 10 km sme sa zastavili na odstavnom parkovisku, odkiaľ bol nádherný výhľad na náš ďalší cieľ Michovgrad - po našom „Zátoka kostí“.

 

Jedná sa o múzeum, ktoré je postavené na vode. Je to vlastne akoby replika pôvodnej pravekej dediny, ktorú tu objavili potápači v roku 1997. Pod vodou sa ešte stále nachádzajú pôvodné drevené koly, na ktorých bola dedina v rokoch cca 1200 pred n. l. postavená. 

Prišli sme sem relatívne skoro, tak sme museli chvíľku počkať, kým sa objavila pani, ktorá nám predala lístky a podala informačnú brožúrku. Neskôr sme absolvovali prehliadku už sami.

Poobzerali sme sa, trošku aj zamysleli nad tým, že aký boli títo ľudia šikovní aj bez internetu a Wikipédie 😊. Cestou k autu sme stretli takéto krásne zvieratko. Nechcelo si ale moc dať robiť fotku, lebo sa ponáhľalo preč 😊.

Do mesta Ohrid sme sa dostali za pár minút. Horšie to už bolo so zaparkovaním v blízkosti starého mesta. Ale napokon sa nám jedno miestečko vedľa cesty uvoľnilo, takže sme mali šťastie a nemuseli sme ďaleko a vysoko chodiť 😊.

Hneď za vstupnou bránou do starého mesta sa nachádza amfiteáter, ktorý pochádza z obdobia Rímskej ríše. Ohridský amfiteáter postavili už v 2. storočí nášho letopočtu a zmestilo sa sem vyše 7000 divákov.

Celé staré mesto je veľmi pekné so svojskou architektúrou. Nie sme odborníci, ale biele poschodové domy s „vysunutým poschodím“ sú tiež pre Ohrid typické.

 

Prechádzali sme sa úzkymi uličkami, dokonca sme zažili aj svadbu v jednom z domov.  Domáci spievali, zabávali sa, dokonca nám jedna pani ukazovala aj nohavičky 😊, ktovie prečo 😊.

 

Po pár minútach sme sa ocitli na brehu jazera a chodník nás nekompromisne viedol k asi najznámejšiemu miestu v Ohride, kostolu svätého Jána. Pohľad naň je naozaj úchvatný, starý kostolík na brehu krištáľovo čistého jazera. No však posúďte sami:

Kostolík bol postavený asi v priebehu 13 storočia a bol pár krát prestavaný. Je celkom maličký a vo vnútri sa nachádzajú historické fresky. Najväčšou z nich je obrázok Krista Pantokrata. Aj my sme si urobili fotografie z každej strany a chvíľku pozorovali to množstvo ľudí, ktoré sa tu chodí pozrieť. Chodia sem nie len pešo ale aj lodičkami z prístavu.

Pomaly sme sa vracali do mesta a rozhodli sme sa dať si obed v jednej z mnohých reštaurácií, ktoré tu sú. My sme si vybrali Pizza Via Sacra a urobili sme asi dobre. Veľmi príjemná obsluha, dobré ceny (ako všade v Severnom Macedónsku) a výhľady boli len ako bonus.

Pizza a zapečené kuracie mäso boli naozaj veľmi chutné. Ako sme sedeli v reštaurácii tak okolo nás prešli aj ďalšie 3 svadobné sprievody 😊, takže nežnejšia polovička sa mohla pokochať svadobnými šatami 😊.

Cestou k autu sme sa ešte zastavili pri jednom z najstarších kostolov v Ohride - Kostol svätej Márie Perivleptos z roku 1295, ktorý bol postavený v tvare kríža so štvorcovou kupolou (toľko z internetu 😊).

 

O pár minút sme už sedeli v aute a do navigačného prístroja sme zadali smer „Krušeovo“.

Cesta prebiehala celkom v poriadku až do chvíle, kým sme neodbočili z hlavnej cesty na nejakú vedľajšiu. Však dobre, už sme zažili všeličo. Aj autá tu jazdili tak prečo nie 😊.

O chvíľku nás prekvapili zvieratá, ktoré mali prednosť pred autami 😊.

 

Auto idúce pred nami zastavilo v najbližšej dedine a nás navigačný viedol ďalej. Však fajn.

Cesta sa síce zužovala ale stále bola v pohode.

Po cca 5 kilometroch sa cesta zmenila na kamenistú a o ďalšie kilometre sme sa ocitli na celkom zlej poľnej ceste.

Po pár kilometroch sme sa zas ocitli v lese, no už nám nebolo všetko jedno. Ale zrazu sa v protismere objavilo auto. Terénne auto 😊. Pozerali sa na nás síce veľmi prekvapene, ale nezastavili sa. No my sme využili pauzu a pozreli do mapy. Čo ďalej, či to otočíme späť alebo budeme pokračovať. Podľa mapy sme boli asi za polovicou cesty do najbližšej dediny. No tak nič, ide sa ďalej.

A asi to bolo v tej chvíli správne rozhodnutie. Tak ako sa cesta postupne zhoršovala, tak sa teraz naopak začala zlepšovať. Najskôr kamene, potom jemný asfalt.

No to už sme videli, že sa blíži civilizácia. Tie výhľady z cesty boli nádherné.

Asi po 45 minútach „strastiplnej“ cesty sme sa ocitli na parkovisku v dedine Krušeovo.

Tu sme mali v pláne navštíviť zaujímavý pamätník s názvom „Makedonium“.

Bol postavený v roku 1974 na pamiatku Ilindeského povstania z roku 1903, keď macedónsky ľud povstal voči osmanskej ríši a zároveň aj na pamiatku partizánom bojujúcim v druhej svetovej vojne.

Žiaľ do interiéru sme sa nedostali, lebo už bolo zatvorené, ale určite to musí byť zážitok ako cez farebné okná vniká dovnútra rôznofarebné svetlo.

Zdržali sme sa tu chvíľku, našli kešku venovanú tomuto miestu a vybrali sa k autu. Samozrejme sme navigačnému vysvetlili, že už nechceme ísť tou istou cestou aj naspäť a tak nám ponúkol inú - o 5 minút pomalšiu 😊 😊 😊.

Ale bola neporovnateľná. Široká cesta s novým asfaltom 😊.

Začalo sa pomaly stmievať. Rozhodli sme sa, že sa posunieme čo najviac na sever, aby sme boli čo najbližšie k mestu Tetovo, kde sme si chceli na druhý deň pozrieť zaujímavý kostol.

Miesto na prespatie sme si našli už za tmy na brehu jazera Mavrovo.

Parkovacie súradnice : 41,716790°, 20,773310°

Najazdené :  252 km
Tankovanie:   43,02 Eur - 30,24 l
Vstupné   :    5,00 Eur (Zátoka kostí)

17.09.2023 - 12. deň   Tetovo (MK), kaňon Matka (MK), Kuklica (MK)

Noc sme zvládli úplne perfektne. Ráno nás zobudili len vlny, ktoré sa tvorili na jazere.

Vybavili sme raňajky, trošku sa pokochali okolím a už sme boli na ceste do Tetova. V tomto Macedónskom celkom veľkom meste sa nachádza totiž zaujímavá stavba Šarena džamija, čo v preklade znamená Maľovaná mešita.

Už prvý pohľad na ňu nás utvrdil v tom, že jej názov je oprávnený.

Jedná sa o jednu z najkrajších mešít mimo Turecka. Bola postavená v roku 1438 a prestavaná v roku 1833. Teraz vyzerá naozaj krásne, keďže bola v roku 2010 dokončená rekonštrukcia vonkajších motívov a obrazov.

Mešita má rozmery 10 x 10 metrov a púta na seba oprávnene pozornosť všetkých okoloidúcich.

Len necelých 30 kilometrov od Tetova sa nachádza asi najznámejšie miesto kam chodia Macedónci za oddychom - je to kaňon Matka. Tento kaňon je pre Macedónčanov niečo ako Štrbské pleso na Slovensku. Každý ho musí navštíviť aspoň raz za život 😊.

Už pri príchode k parkovisku sme museli ísť obchádzkou po úzkych cestičkách. Nakoniec sa nám podarilo zaparkovať celkom slušne na parkovisku.

Hneď vedľa nás bol kanál, kde sa pravdepodobne konajú vodácke preteky. 

Sadli sme si do tieňa a dali si obed - grilované kuriatko, ktoré sme kúpili na ulici v Tetove 😊.

 

Super sme sa najedli a vybrali sa pomaličky proti prúdu rieky, unášaný davom ďalších ľudí.

V kaňone Matka sa nachádza najväčšie umelé jazero s názvom Matka, na ktorom je aj vodná elektráreň. Funguje už od roku 1938.

Celé okolie je vlastne rajom pre turistov. Okolo priehrady sú do skál vybudované chodníky. Nachádzajú sa tu aj malé reštaurácie a požičovne lodičiek.

Chvíľku sme sa poprechádzali, pohľadali kešky a rozmýšľali ako čo najlepšie a najrýchlejšie spoznať čo najviac z kaňonu. Nakoniec sme sa rozhodli, že využijeme jednu z miestnych lodičiek a necháme sa previesť po jazere 😊.

Cca 40 minútová plavba nás pre dvoch vyšla do 5 eur. Bola to pekná plavba po kľudnej hladine. Z lodičky sme obdivovali oddychujúcich, kúpajúcich sa a člnkujúcich sa návštevníkov.

Na nasledujúcej fotke je krásne vidieť chodník, ktorý je vytesaný do skalnej steny.

Ak budete mať cestu do Severného Macedónska, tak sa tu určite zastavte. Ale asi nie v nedeľu 😊.

Pri nasadnutí do auta sme zistili, čo to znamená balkánska krv a jazda v aute.

Do kaňonu vedie len jedna obojsmerná cesta. Na konci cesty je veľké parkovisko, na ktorom sme mali aj my zaparkované auto. A samozrejme, v poobedňajších hodinách je tých návštevníkov najviac. Skrátka nedalo sa z parkoviska dostať, lebo bola úplne plná cesta. Ale prečo bola plná? Pretože na oboch stranách cesty boli odstavené ďalšie autá a oproti sebe idúce autá sa nezmestili vedľa seba. Prichádzajúci sa tlačili a nedokázali pochopiť, že sa nemajú kam dostať, kým odchádzajúcich nepustia preč. Kto mal väčšie auto tak si myslel, že prejde ako prvý.

O tom, že by tam boli policajti, ktorí by sa snažili nejako usmerniť dopravu, sme mohli len snívať. Nakoniec sa však našiel jeden mladý muž, ktorý vystúpil z auta a po jednom sa prihováral prichádzajúcim v autách, aby sa odstavili na bok a nechali odchádzajúcich odísť, aby vlastne mali potom miesto na parkovanie. Trvalo nám to asi 45 minút, kým sme prešli tieto cca 3 kilometre. Bol to zážitok.

Nás však čakala ďalšia cesta a miesto s názvom Kuklica, ktoré bolo vzdialené asi 100 km.

Posledné kilometre boli trošku blúdením ale nakoniec sme okolo 17 tej zaparkovali pred prírodnou pamiatkou.

Na ploche cca 300 m2 sa nachádza 120 rôznych skalných útvarov a pilierov, ktoré boli vytvorené nerovnomernou eróznou činnosťou.

Nachádzala sa tu aj celkom nová budova informačného centra, kde sme si zakúpili vstupenky a starší pán nám veľmi pútavo porozprával o povesti, ktorá sa k tomuto miestu viaže.

Táto povesť hovorí, že sa tu mala odohrať svadba, kde ženích bol nerozhodný a chcel si v jeden deň zobrať dve nevesty. Ako prebiehal prvý obrad tak tá druhá nevesta zbadala svojho ženícha v náručí inej. Preto všetkých svadobčanov prekliala a premenila ich na skalné stĺpy.

Bolo to tiež veľmi pekné miesto s možnosťami posedieť si a urobiť si malý piknik v prírode.

No nás už pomaly čakala cesta smerom domov. Teda čím bližšie domov. Chceli sme prejsť ešte dnes do Srbska a dostať sa čím bližšie k jaskyni Lazarská Pečina.

Cesta nám ubiehala celkom rýchlo, ale aj sa rýchlo zotmelo. Tak sme miesto na prespatie už nechceli hľadať po tme. Povedali sme si, že pri jaskyni bude určite parkovisko.

Takže sme potiahli tých cca 300 km až k jaskyni, kam sme dorazili pred 23 hodinou. Našli sme super miesto a uložili sa spať.

Parkovacie súradnice : 44,029070°, 21,963280°

Najazdené :  545 km
Tankovanie:   47,13 Eur - 32,15 l
Vstupné   :   11,64 Eur (loďka + Kuklica)

18.09.2023 - 13. deň   Brestovačka Banja (SRB), kláštor Blagoveštenje (SRB)

Ráno sme si trošku pospali, však večerná cesta bola náročná. Nemali sme sa kam ponáhľať. Prvý vstup do jaskyne bol až o 9:30.

Pripravili sme si raňajky, čajík, kávičku a užívali sme si altánok s výhľadom na riečku. Bolo to naozaj pekné miesto.

Po príchode sprievodkyne nám bolo oznámené, že vstup robia len v prípade, ak bude aspoň 5 návštevníkov. Tak sme si povedali, že chvíľu počkáme. Poprechádzali sme sa po okolí, ale žiaľ nikto neprišiel. Preto sme sa teda vybrali opäť smerom na sever, smerom domov.

Ďalšiu neplánovanú zastávku sme si urobili v kúpeľoch Brestovačka Banja. Sú to najstaršie kúpele na území Srbska. Nechcem napísať, že aj tak vyzerali, ale určite majú svoje najlepšie časy za sebou. Nejaká snaha o udržiavanie sa im však zaprieť nedá.

Poprechádzali sme sa, pozbierali nejaké kešky, ochutnali vody z rôznych prameňov, ako napríklad tento „Voda za oči“. Aby sme lepšie videli 😊.

Sadli sme opäť do auta a prešli asi 60 km, kde sme mali naplánovanú návštevu kláštora Blagoveštenje (Kláštor Zvestovania). Zastavili sme pred kláštorom a išli sa trošku poprechádzať. Až neskôr sme zistili, že sa nachádzame v kláštore Gornjak, ktorý je od nášho pôvodne plánovaného vzdialený niekoľko sto metrov.

Nevadí. Aj tento kláštor zo 14 storočia bol veľmi zaujímavý. Hlavný kostol bol práve v rekonštrukcii. 

V areály sa nachádzala aj pustovňa Grigorija Sinaita, ktorá je vytesaná do skaly.

V tejto pustovni sa dodnes mnísi môžu venovať modlitbe a meditácii v izolácii od vonkajšieho sveta. Je to tiché a pokojné miesto.

Naozaj len pár minút cesty autom a sme dorazili k nášmu cieľu Kláštoru Zvestovania, ktorý je naozaj neprehliadnuteľný.

Kláštor pochádza taktiež zo 14. storočia a pozostáva z troch rôznych poschodí. Bol známy aj ako jeden z najvýznamnejších kláštorov v regióne.

Kláštor Blagoveštenje bol ťažko dosiahnuteľným miestom, pretože bol postavený asi 20 metrov nad riekou Mlava. 

Práve táto rieka a vysoké skalné bralá poskytovali v tom čase ideálne útočisko pre všetkých, ktorí chceli byť trošku „sami“. 

Chvíľku sme sa zdržali a potom sme sa vybrali už naozaj na cestu domov. 

Zastavili sme sa samozrejme aj na obed v reštaurácii s fantastickým názvom „Dobar Hlad“.

Nám to síce evokuje, že sa tu máme zastaviť, keď máme „dobrý hlad“ ale v skutočnosti názov reštaurácie v preklade znamená “Dobrý tieň“.

Dopriali sme si veľmi bohatý obed, polievočku a misu pred dvoch. Bolo to super zakončenie tohto nášho balkánskeho výletu.

Potom nás už čakalo len množstvo kilometrov smerom domov.

Bolo to fantastických 13 dní na našom obľúbenom Balkáne. Zažili sme toho veľa, spoznali nové neznáme miesta, navštívili aj známe miesta. Na Balkán sa nám treba určite ešte vrátiť. Stále je tu čo objavovať. Už teraz sa tešíme na ďalšiu cestu.

Najazdené :  777 km
Diaľnica  :   16,63 Eur
Parkované :    6,18 Eur
Tankovanie:  120,81 Eur - 71,09 l

Počet dní	:      13
Počet nocí ubytovania	:        4 (Booking.com)
Náklady na ubytovanie	:    201,10 EUR (50,28 EUR/noc)
Najazdených kilometrov	:  3990,00 km (306,93 km/deň)
Spotreba nafty	:    276,08 l (6,91 l/100 km)
Náklady na naftu	:    473,71 EUR (11,87 EUR/100 km)
Diaľnica	:      38,96 EUR
Parkovné	:      13,86 EUR
Vstupné	:      51,62 EUR
Celkové náklady	:    779,25 EUR (59,94 EUR/deň = 29,97 EUR/osobu/deň)

<< Okruh Srbsko, Kosovo, Albánsko, Severné Macedónsko 06.09. - 18.09.2023 - 1. časť (06.09. - 11.09.2023)