skip to main | skip to sidebar

Výlet Ponitrie 21.8. - 23.8.2020

Predposledný augustový víkend sme sa rozhodli stráviť trošku v prírode. Pozrieť si nové miesta na Slovensku, kde sme ešte neboli, pozbierať zopár kešiek počas prechádzky v lese. Takto by sa dal charakterizovať náš plán na týchto pár dní.

21.8.2020 - 1. deň  Zrúcanina hradu v Oponiciach (SK), Kanianka (SK)

Ráno sme vyštartovali z domu trošku neskôr ako sme mali plánované, takže nám nejaké pôvodné plány padli hneď na začiatku našej cesty. O to viac sme si užívali cestu a neplánované zastávky. Jediným naším obmedzením bol príchod do Penziónu Kozák v obci Sebedražie, kde sme mali doraziť pred 20-tou hodinou.

Trošku sme sa pomotali v pri Nitre, kde nám výstavbou ciest v okolí novej automobilky,  skomplikovali známu cestu pod kostolíkom v Dražovciach. Ale po chvíľke blúdenia v okolí automobilky sme už prechádzali po známej ceste pod pohorím Tríbeč.

Zrazu sa nám pomedzi stromy objavila zrúcanina hradu Oponice. Keďže sme iný plán nemali, rozhodli sme sa zastaviť a pozrieť si túto zrúcaninu z blízka. Koľko krát sme už išli okolo a povedali si "raz sa tu zastavíme". Tak dnes sa to stalo ...

Autom sa dalo prísť až po miestne roľnícke družstvo, kde sa nám podarilo aj zaparkovať. Ďalej už bol zákaz vjazdu. Vybrali sme sa teda po náučnom chodníku Oponice - Oponický hrad.


Chodník bol vedený po cestách, ktoré používajú poľnohospodárske a aj lesné stroje, ktorým sme sa museli občas aj vyhýbať. 

Miestami sa cez hustý porast naskytol aj výhľad na hrad, na ktorý sme sa už tešili.

Prechádzka v chládku pod stromami bola super. Cestu lemovali aj statné staré stromy mohutných rozmerov. Len škoda, že sme pri nich nenašli tabuľku s menom druhu toho ktorého stromu (rastú tu staré stromy, ktoré ani nevieme ako sa volajú).

Asi po 2 kilometroch sme sa dostali na odbočku, kde sa rozdeľoval cyklistický chodník a modrá turistická značka. Tu sa začal najnáročnejší úsek cesty. Nie svojim stúpaním, ale žihľavou a malinčím. Žihľava nám miestami siahala až po tvár, a to nepatríme medzi najmenších. Nemali sme ani dlhé nohavice a rukávy, tak dostali zabrať nohy a aj ruky (nebudeme mať aspoň reumu 😀 ). Ak sa sem vyberiete, tak myslite na tento krátky (cca 200 m) úsek alebo ho obíďte po cyklistickom chodníku.

K hradnému múru to bolo z tohoto miesta už len kúsok. Prichádzali sme sem presne v čase obeda. Boli tu asi 4 rodinky, takže tu nebolo veľa ľudí a bol tu kľud. Dokonca aj robotníci čo opravujú hrad práve odchádzali na starej V3Ske na obed. Takúto funkčnú, plne pojazdnú V3Sku sme už dávno nevideli v prevádzke. Prečítali sme si informácie o tomto hrade, ktorý bol postavený ešte pred rokom 1300. Hrad prešiel viacerými úpravami a prestavbami (... proti Husitom, Turkom ...) až nakoniec v roku 1645 úplne vyhorel. Teraz sa o jeho záchranu snažia miestny nadšenci. Podľa nás, celkom úspešne. Už urobili veľký kus práce, keď odstránili všetky náletové dreviny a úspešne spevňujú spadnuté múry. No čaká ich ešte obrovský kus práce ...

 
Pobudli sme tu asi hodinku, všetko poriadne preskúmali, našli kešku venovanú tomuto miestu a vybrali sme sa spať k autu.

Celá prechádzka mala necelých 6 km s nenáročným stúpaním a klesaním. Ak sa sem vyberiete, tak nezabudnite aj na návštevu kaštieľa s priľahlým parkom priamo v obci Oponice.

Ďalším zastavením bol kostolík svätej Anny v Kovarciach (GC26KCJ), ktorý je od Oponíc vzdialený asi 5 kilometrov. Kostolík je v súčastnosti tiež v rekonštrukcii, ale výhľady rekonštruovať netreba :) Tie sú fantastické stále.

Nasledujúce kilometre cesty nás zaviedli do mesta Partizánske. Tu sme mali na pláne nájsť indície k LAB-keškám venovaným mestu Partizánske a jeho zakladateľovi Jánovi Antonínovi Baťovi. Zvládli sme to rýchlo, tak sme mali čas aj na fantastickú zmrzlinu na námestí ako aj na pohľadanie ďalších kešiek v okolí. 

Keďže sme mali času dosť, vybrali sme sa na malú prechádzku aj okolo priehrady v Kanianke. Prečo práve tam? Samozrejme kvôli geocachingu a LAB keškám. Chvíľočku sme si poblúdili, kým sme našli správne parkovisko s prístupom k priehrade. Ľudí, ktorí sa tu kúpali, bicyklovali, športovali alebo oddychovali tu bolo na naše prekvapenie celkom veľa. Toto miesto bolo na to ako stvorené. Okolo nádrže to boli iba 2 kilometre, ktoré sme rýchlo prešli, a už sme aj sedeli v bufete a popíjali studenú Kofolu. :)

Do penziónu sme dorazili pred 19-tou hodinou a jeho majiteľ nás srdečne privítal. Hodnotenie tohto ubytovania cez Booking bolo na úrovni 9,6. Niet sa ani čomu čudovať, pekné vnútorné aj vonkajšie priestory s možnosťou "vypustiť" deti na dvor lákali hlavne rodiny s malými deťmi. Na večeru nám majiteľ - kuchár (v jednej osobe) ponúkol čerstvé pečené bravčové kolienko. Bolo fantastické. Najedený a príjemne unavený sme v izbe začali plánovať, čo nás ešte najbližšie dni čaká.


 22.8.2020 - 2. deň  Ferata Volkov Zub (SK), "Drahožický okruh" - geocaching

Po super raňajkách sme sa vybrali do neďalekej obce Lehota pod Vtáčnikom, kde sa nachádza nový lezecký sektor Salamader.
Tu sa nachádza aj malá ferata s názvom Volkov Zub, kde sme plánovali splniť podmienky na zalogovanie rovnomennej virtuálnej kešky.

Od parkoviska to bol celkom strmý kopec až k samotnému začiatku feraty. Cestu lemovali aj vyše dvojmetrové stavby zo skál. Niektoré mali aj peknú ozdobu z horolezeckého lana.

Celá cesta feratou je istená reťazou. Nie je to klasická ferata, lebo tu nie je  dispozícii vodiace lano. Takže sa dá tento okruh prejsť aj bez istenia.

Na trčiacu skalu s názvom Volkov Zub sa dá dostať po kovových stupačkách úplne nahor. Výhľady sú z tohoto miesta naozaj úchvatné ...

Okružná cesta pokračovala druhou stranou skaly smerom dole, kde už neboli ani istiace reťaze. Cestou sme míňali skalolezcov s ktorými sme prehodili pár slov a pokračovali dolu kopcom k parkovisku.

Hore na skale sa nám stala aj taká drobná nepríjemnosť, ktorú sme zistili až po návrate domov. Kvapka potu spadla rovno na objektív fotoaparátu. Takže všetky nasledujúce fotky sú trochu zaliate akoby mliekom 😕

Bol práve čas obeda, tak sme si pri aute urobili krátku pauzu a rozmýšľali, čo s načatým dňom. Voľba padla na 14 km dlhý okruh s keškami za obcou Veľké Uherce. Večeru v penzióne sme mali dohodnutú na 19:30, čo sme mali stíhať úplne v pohode aj našim pomalým turistickým tempom.

Vyštartovali sme po krásnom širokom cyklistickom chodníku asi o 13-tej hodine. Cestou nás občas predbehol nejaký cyklista, ale peších turistov sme tu nestretli. A pritom bolo super počasie na turistiku.

Séria kešiek, ktoré sme sa vybrali hľadať, sa volá "Drahožický okruh" a obsahuje všetky bežne používané kešky.  Nájdete tu 15 x tradičnú kešku a po 1 - mysterku, multinu, wherigo, leterboox a aj Earth-ku.

Cesta nám ubiehala rýchlo, kilometre nabiehali, ale koniec bol stále v nedohľadne. Ešteže nám príroda na každom kroku ponúkala už zrelé černice.

Samozrejme asi v polovičke cesty sme si urobili prestávku na naše obľúbené jedlo 😁

Posilnený sme sa vybrali ďalej. Začali sa nám objavovať krásne výhľady do dolín. 

Pohľad na hodinky a aj na navigačný prístroj bol však nekompromisný. Prešli sme už 14 km ale zďaleka sme sa ešte neblížili ku koncu cesty a to už bolo 19 hodín. Hneď ako sme sa dostali do miesta s mobilným pokrytím tak sme kontaktovali penzión, že nestíhame večeru. Majiteľ penziónu chápal našu situáciu a dohodli sme sa, že keď nasadneme do auta máme mu ešte zavolať a on nám pripraví večeru presne na náš príchod.

Nakoniec sme prešli skoro 18 km, našli 20 kešiek, aj keď k finálu sme sa nedostali, lebo už bolo vonku šero.

V penzióne nás čakal majiteľ s večerou. Bola fantastická. Taký čiernohorský rezeň som nejedol už veľmi dávno.
Rád by som vám ukázal aj fotku, no hlad bol mocnejší pán, než naša túžba zvečniť si jedlo na fotke.

Unavení po celom dni chodenia sme padli do postele, ale zaspať nám bolo náročné. Asi za to mohli prejdené kilometre alebo aj atmosferický tlak 😀. Blížila sa zmena počasia a búrka.

23.8.2020 - 3. deň  Cesta domov (SK)

Ráno nás zobudil klopkajúci dážď, ktorý dopadal na strešné okno nad posteľou.
Už sme tušili, že z našej dnešnej turistiky asi veľa nebude. Mali sme naplánovaný ďalší cca 9 km okruh v lese neďaleko obce Kolačno.

O tom, že z našej turistiky nič nebude sme sa utvrdili hneď ako zapípala SMS na telefóne. Syn s priateľkou sa "nejako" ocitli v Prievidzi a potrebovali sa dostať rýchlo domov. Spojenie verejnou dopravou bolo v nedohľadne. Tak bolo jasné, že dnešok bude pre nás len auto turistika a možno nejaké kešky vedľa cesty.

Po raňajkách sme sa rozlúčili s majiteľom a jeho manželkou. Sú naozaj super a vysoké hodnotenie si toto ubytovanie skutočne zaslúži. Ak niekedy budete chcieť stráviť pár dní v okolí Bojníc, myslíme si, že tých pár kilometrov do Sebedražia stojí za tú kvalitu, ktorú vám penzión Kozák môže poskytnúť.

Ale aby som len nechválil, internet na izbe miestami vypadával. Je to žiaľ chyba dodávateľov, že nedokážu zabezpečiť širšie pásmo a vyššie rýchlosti.

Napriek skoršiemu zakončeniu tohoto predĺženého víkendu bolo naozaj veľmi fajn a videli sme ďalšie nepoznané miesta z nášho krásneho Slovenska.

0 comments:

Zverejnenie komentára