skip to main | skip to sidebar

Ždiar a Vysoké Tatry 12.7. - 17.7.2020

Keďže tento rok je to s cestovaním do zahraničia momentálne všelijaké, rozhodli sme sa, že túto dovolenku strávime niekde na Slovensku. Ani neviem prečo som zavítal na stránky Booking a objavilo sa mi tam ubytovanie v Penzióne Soňa s hodnotením 9,8. Podľa fotiek aj recenzií to vyzeralo naozaj dobre. Voľné kapacity mali presne na nami naplánovaný termín (ten sme plánovali ešte pred koronou). Dohoda teda bola rýchla. Aspoň pobeháme aj tie miesta v Tatrách, kde sme ešte neboli.

12.7.2020 - 1. deň  Nemecká (SK), Bystrianska jaskyňa (SK)Ždiar (SK)

Ubytovanie v spomínanom penzióne bolo možné až od nedele poobedia do stredy, tak sme si do auta nabalili aj veci potrebné na prespanie v aute. Nechceli sme sa predsa vrátiť domov v polovičke týždňa. 

Vyrazili sme pred obedom, aby sme mali dostatok času na neplánované zástavky ako aj na zbieranie kešiek cestou. 

Prvou zastávkou bol pamätník v Nemeckej. Vždy, keď okolo preletíme autom, si poviem, raz sa tu musíme zastaviť. Tentokrát sme mali čas, tak som rovno zamieril na parkovisko pred motorestom. Na druhú stranu cesty, k pamätníku, sa dá dostať podchodom. 

Na moje prekvapenie bola otvorená aj múzejná expozícia, ktorá je venovaná zverstvám prebiehajúcim v tejto lokalite v januári 1945, keď v týchto miestach popravili skoro 900 osôb. Vstupné je symbolické 1 Euro. Zážitok z návštevy bol pre nás, veľmi silný. Následne sme sa vybrali hľadať kešky, ktoré sú tomuto miestu venované.

Z Nemeckej je to k Bystrianskej jaskyni už neďaleko. Túto jaskyňu máme pár krát prejdenú, no tentokrát sme sa tu zastavili, aby sme pozbierali indície na earth kešku venovanú tejto jaskyni.

Ako sme prichádzali k jaskyni, tak nás zaujali cyklisti, ktorí tu mali práve preteky. Asi to bolo dosť náročné, pretože boli celí zablatení a už do kopca bicykle niektorí radšej tlačili. 

Potrebné Indície sme rýchlo opísali a už sme sa nevedeli dočkať, kedy dorazíme do Ždiaru. 
Bolo presne 16:00 keď sme uvideli penzión. 

Milá pani domáca nás privítala a ukázala izbu s balkónom a výhľadom na Belianske Tatry. Umiestnenie penziónu bolo naozaj ideálne a priamo z postele sme mali neskutočný výhľad.

Hneď po vybalení vecí sme sa vybrali na prechádzku do obce a trošku aj do lesa. Zaujala nás vyzdobená drevenica - múzeum Ždiarsky dom, ktorý je venovaný ťažkému životu v tomto kraji. Naše ďalšie kroky viedli do lesa smerom k náučnému chodníku Monkova dolina. Bola to príjemná prechádzka, aj keď nás občas vyrušili autá smerujúce do hotela Magura. Prišli sme približne na úroveň hotela, slniečko sa schovalo za tmavý mrak a v priebehu minúty sa spustil obrovský lejak. Takto nás Tatry upozornili na to, že treba byť pripravený na rýchle zmeny počasia. Tentokrát sme nemali so sebou nič (bola to len malá neplánovaná prechádzka), čiže sme zmokli, aj keď sme sa snažili schovať, kde sa len dalo. No asi za 10 minút bolo po daždi a kým sme prišli späť do penziónu, slniečko nás úplne vysušilo.

Wifi v penzióne fungovalo perfektne, nebol problém začať plánovať, kam sa vybrať na ďalší deň.

13.7.2020 - 2. deň  Zelené pleso (SK), Veľké Biele pleso (SK)

Ráno sme sa zobudili s výhľadom na kopce, kam dopadali slnečné lúče. Veľmi nás to potešilo, že sa zatiaľ nenaplnila predpoveď o daždivom týždni na horách. 

Raňajky v jedálni boli fantastické. Výber z teplých, studených jedál, ovocia, zeleniny, domácich koláčov, palaciniek .... 

Aj keď to tak vyzerá, nie je toto platená reklama na penzión, len sme boli veľmi spokojní. 👍 

Autom sme sa vybrali k zastávke autobusov Biela Voda, odkiaľ sme mali naplánovaný výstup k Zelenému plesu. Parkovisko bolo úplne plné, autá parkovali aj popri ceste. Nám sa podarilo zastaviť v blízkosti chodníka, tak sme boli veľmi spokojní. 

S čím sme však spokojní neboli, bolo množstvo ľudí, ktorí sa vybrali tým istým smerom ako mi. Teda po žltej turistickej trase. Vyzeralo to miestami ako pred vianočnými sviatkami v nákupnom centre.

Keďže nám ide o zážitky, tak sme zvolili miernejšie tempo a nechali sa predbiehať. Postupom času sa ľudia viac rozpŕchli, tak to bolo na chodníkoch o trošku lepšie a mohli sme si vychutnávať krásy prírody.
Dokonca sa mi podarilo odfotografovať aj chodník úplne bez ľudí 😀.

O tom, že Dolina Zeleného plesa je naozaj krásna, sme veľa počuli, ale teraz to bolo prvý krát aby sme sa presvedčili na vlastné oči. Bola to pravda.

Dostatok vody v Zelenom potoku po dažďoch vytváral nielen zaujímavú obrazovú ale aj zvukovú kulisu.

K Chate pri Zelenom plese sme sa dostali po cca 3 hodinách pomalej chôdze.

Dnes tu bolo veľmi veterno, ale podarilo sa nám sadnúť si vonku v závetrí. V termoske sme mali teplý čaj a na obed obľúbenú pochúťku na cesty - čerstvé oškvarky. Podľa nás, je to jedno z naj jedál, ktoré sa nepokazia ani v teple a sú chutné a plné energie aj v zime. 

Väčšina turistov sa na tomto mieste otáča na spiatočnú cestu, no my sme mali v pláne zdolať aj Veľké Biele pleso. Doviesť nás k nemu mala červená značka Tatranskej magistrály. Bolo to mierne stúpanie, ktoré sme pohodlne zvládli. Cestou sa nám otvárali krásne výhľady na dolinu, po ktorej sme stúpali k Zelenému plesu.
 
Po chvíľke sa pred nami objavilo malé Trojrohé pleso, ktorému je venovaná aj jedna pekná tradičná keška. 

K Veľkému Bielemu plesu sme sa dostali asi po hodinke chôdze po magistrále.

Chvíľku sme posedeli, obdivovali malé kačičky, urobili pár fotiek a vybrali sa modrou značkou spať k autu.

Prechádzka dolu kopcom sa môže zdať jednoduchá, no niekedy dá viac zabrať ako stúpanie. To bol aj náš prípad. Našťastie, okolitá príroda bola naozaj krásna a bolo čo obdivovať celou cestou.


Keď sme sa s modrou turistickou značkou napojili na žltú turistickú značku vedúcu zo Zeleného plesa, počet turistov sa opäť mierne zvýšil a podobal sa rannému návalu. O chvílku sme už sedeli v aute smerom do Ždiaru.

V penzióne bola možnosť si objednať aj večeru, alebo bola k dispozícii vybavená kuchynka, kde sme si dnes večer uvarili nejakú "šmakuládu". Zničení z túry sme si už plánovali aktivity na  zajtrajšok. 

Pri pohľade z okna sme zostali prekvapení, že začala pred oknom dymiť sopka, z ktorej vyteká láva ...

Našťastie, to len zapadajúce slnko nám ukázalo svoju hru s farbami ... 

Dnes sme prešli cca 17,3 km za 8 hodín. 


14.7.2020 - 3. deň  Tatranská Javorina (SK), Ždiar - Strednica (SK), Belianske lúky (SK)

Už večer sme vedeli, že dnešok bude musieť byť oddychový, iba nejaké zbieranie kešiek, prípadne auto-turistika 😀.

Prvou zastávkou, kam nás priviedol geocaching, bol drevený kostolík v obci Tatranská Javorina. 

Tento netypický, ale veľmi pekný, drevený kostol sv. Anny, dal v roku 1903 postaviť jeden z najbohatších nemeckých šľachticov, knieža Hohenlohe - majiteľ rozsiahleho územia v Tarách. Kešku (GC70TX5) sme našli rýchlo a cez pootvorené dvere bola možnosť nazrieť aj do vnútra kostola. 

Ďalšou zastávkou bol lovecký zámoček Hohenlohe, vzdialený od kostolíka asi jeden kilometer. Na tomto mieste, z ktorého vidieť Belianske aj Vysoké Tatry, dal knieža Hohenlohe postaviť v roku 1885 lovecký zámoček ako svoje sídlo na zabezpečenie správy majetkov v Tatrách. 

Lovecký zámoček si v podstate zachoval pôvodnú podobu. V rokoch 1977 prešiel rekonštrukciou, aby mohol slúžiť najvyšším predstaviteľom komunistického režimu. Od roku 2004 je pod správou kancelárie prezidenta SR. Pre verejnosť je zámoček otvorený každý štvrtok a sú umožnené 3 - 4 vstupy po 20 ľudí. Aj my sme rýchlo zavolali na uvedené telefónne číslo, či náhodou nie je možné sa do zámočku pozrieť. Z kancelárie prezidenta sme dostali informáciu, že už od apríla sú všetky termíny do konca leta rezervované. Tak sme trošku smutní pozbierali indície potrebné na nájdenie kešky (GCXG3A) a vybrali sa ju hľadať. 

Na výsledných súradniciach nás čakalo prekvapenie, pre nás neznámi had. 

Odvtedy som už mal pred každou ukrytou keškou rešpekt. 

Cestou z Tatranskej Javoriny sme sa zastavili pre kešku v lyžiarskom stredisku Ždiar - Strednica. 
GPS nás viedlo dole po cestičke až k spondej stanici vlekov (GC4KXJY). 

Keď sme boli už pri zelenej turistickej značke, tak sme sa vybrali aj k začiatku náučného chodníka Monkova dolina, kde nás čakala ďalšia keška (GC2NC2K). Celou cestou vedľa nás zurčal potôčik, popri chodníku boli rôzne prístrešky alebo lavičky. Veľmi sa nám táto prechádzka páčila (hlavne to nebolo do, ani z kopca 😀). Pri rázcestí Pod Ptošovkými turňami sme nasli kešku, chvíľku posedeli a vybrali sa naspäť k autu ... 

Už bol čas aj na obed, tak sme využili služby Bistra Strednica na parkovisku. No boli sme sklamaný, ceny ako vo vysokohorských chatách, ochota obsluhy nič moc. Asi sme len očakávali viac 😒. 

Ďalšie kešky nás čakali v Tatranskej Kotline. Najskôr sme navštívili Elektrárenskú jaskyňu (GC78ANN). Jedná sa vlastne len o takú 5,7 m dlhu jaskyňku, či skôr dieru v skale, ale patrí pod Správu Slovenských jaskýň. 

Malej vodnej elektrárni na rieke Biela je venovaná aj jedna náročnejšia "Mysterka" (GC11ZQK). Po spracovaní indícií sa nám podarilo ja túto skrýšu objaviť. Elektráreň je zaujímavá tým, že bola postavená v roku 1896 na osvetlenie Belianskej jaskyne. 

Nad elektrárňou sa nachádza Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorému je venovaná keška (GC34DFF). Tento kostol sa nám veľmi páčil. Podľa informácii sa jedná o drevený kostol z roku 1891 a svojimi typickými tatranskými motívmi, napríklad kvet plesnivca, patrí medzi najzdobenejšie v týchto končinách. 

Dnešnou poslednou zástavkou bola keška venovaná Náučnému chodníku Belianske lúky (GC2N7Y9). Toto miesto bolo fantastické, nepokosené, zakvitnuté lúky, rozmočené rašelinisko, zvieratá vo voľnej prírode ... 
Tabule nás smerovali po zablatenej ceste priamo na lúku, kde nás čakala ďalšia tabuľa ukazujúca k náučnému chodníku. 

Náučné tabule boli rozmiestnené okolo dreveného chodníka nad rašeliniskom. 

Nikoho tu nebolo, dokonca aj zvieratá sa na nás prišli pozrieť, čo tam hľadáme 😁. 


A príroda nám opäť ukázala svoju silu a to tým, že niektoré drevá neodolali počasiu a vlhkosti ... 


Ešte sme aj preverovali, či to nie je poškodené úmyselne, ale jednoducho drevo zhnilo ... 

Veľmi pekný záver dňa. Opäť vďaka geocachingu, inak by sme sa sem asi nevybrali. 

V penzióne nás čakala chutná večera a oddych po "oddychovom" dni, keď sme nachodili skoro 12 kilometrov. 

15.7.2020 - 4. deň  Chata Plesnivec (SK), Dolina siedmich prameňov (SK)

Dnešný deň sme si povedali, že pôjdeme na túru a budeme si vychutnávať všetko, čo nám Belianske Tatry ponúknu.

Po fantastických raňajkách 😁 sme sa odviezli na parkovisko v Tatranskej Kotline, odkiaľ sa odporúča výstup na chatu Plesnivec.

Ako sme sa z parkovacieho lístka dozvedeli, prenajali sme si pozemok pod autom za 4 eura na celý deň. Či je to málo alebo veľa, posúdiť nevieme, ale určite sú to ľahko zarobené peniaze, bez väčších výdavkov.

Chodník stále mierne stúpal, ale bolo to celkom v pohode. Turistov tu bolo oveľa menej ako na Zelenom plese čo nám vyhovovalo.

Nikam sme sa neponáhľali, tak sme mali čas obdivovať flóru aj faunu Belianskych Tatier.


Dnešný výstup sme si naozaj užívali, obdivovali okolie, dýchali z plných pľúc tatranský vzduch, tešili sa z mála ľudí na chodníku ...

Cesta po zelenej turistickej značke viedla väčšinou lesom, ale občas na nám objavili aj pekné výhľady. Super bolo, že lavičky popri chodníku boli umiestnené práve na takýchto zaujímavých miestach.


Prvý krát sa nám chata objavila vo výhľade asi po dvojhodinovej prechádzke.

Po pár minútach sme už sedeli pred chatou a sŕkali prinesený čajík. Ľudí tu bolo celkom dosť, pochutnávali si hlavne na parených buchtách, ktoré chutili naozaj výborne.

Výhľady od chaty boli na okolité kopce krásne, ako aj do doliny siedmich prameňov.

Posedeli sme skoro hodinku, pohľadali kešku (GC1W9VJ) a vybrali sa dole po žltej turistickej značke do doliny.

Z tejto strany je výhľadov na chatu aj okolité skaly oveľa viac, ako pri ceste hore po zelenej turistickej značke.

Po chvíľke klesania, sme začuli hukot vody. Na naše veľké prekvapenie tu bol nádherný vodopád. Nebol vôbec vysoký, ale voda stekala po kopci v šírke niekoľko desiatok metrov. Žiaľ, na fotoaparát sa tá krása zachytiť nedá. Treba to zažiť ...


Na blízkej lavičke sme si posedeli a užívali si super deň v krásnej prírode ... Sme veľmi radi, že sme sa vybrali práve touto cestou. Aj s odstupom času považujeme tento vodopád za najväčší zážitok z tejto dovolenky. Celej doline je venovaná aj keška (GC57CAG), ktorú sme našli aj keď sme sa po ňu museli trošku "natiahnuť".

Prechádzku dolinou po cestičke, ktorú pretínali horské riečky ponad ktoré viedli drevené mostíky, sme prerušili na malej lúke s posedením. Využili sme túto príležitosť na ďalšie posilnenie... 😋

Ako sme sa blížili na parkovisko, GPS mi ukázalo ešte nenájdenú kešku pri Bystrianskej jaskyni. Rozhodli sme sa predĺžiť našu prechádzku až k jaskyni. Po celom dni to bolo "dosť náročné" stúpanie. No zvládli sme to a keška Srdce (GC77AH1) dlho neodolávala. Dobre bolo aj to, že bolo po poslednom vstupe do jaskyne a ľudí tu bolo málo.

Autom sme sa odviezli do nášho penziónu, kde nás domáci už čakali s večerou.

Dnešný deň nám vyšiel na jednotku. Kľudnú, 13 kilometrovú prechádzku sme absolvovali za 7 hodín.


16.7.2020 - 5. deň  Hrebienok (SK), Rainerka (SK), Zámkovského chata (SK), Skalnaté pleso (SK)

Ešte večer sa rozpršalo a predpoveď na druhý deň tiež nebola moc prívetivá. Dlho sme rozmýšľali, čo s načatým dňom. Nakoniec sme sa rozhodli pre prechod magistrálou z Hrebienka na Skalnaté pleso.
Po raňajkách sme sa vybrali do Tatranskej Lomnice, kde sa nám podarilo zaparkovať priamo pri železničnej stanici. Keďže sme si dopredu nepozreli cestovný poriadok, museli sme tu stráviť ešte cca 40 minút prechádzkou za občasného dažďa a čakaním na električku. Električkou sme sa odviezli do Starého Smokovca. Cestou k pozemnej lanovke nám už celkom intenzívne pršalo. Mali sme aj obavy, či sa nebude moc šmýkať. Na Hrebienku už nepršalo, čo bolo fajn. Oblakov však bolo veľa, ale to nám v ceste nebránilo. Rýchlo sme zalogovali LAB-kešku, ktorá bola našou prvou zo serie "Vysoké Tatry / High Tatras".

Na cestu sme si vybrali červenú turistickú značku, na ktorej sa nachádza aj eart keška venovaná tatranskej žule (GC811WE). Z červenej sme potom na chvíľku odbočili k Rainerovej chate (GC2JCRX) a prečítali si zaujímavé informácie uvedené na informačných tabuliach umiestnených v blízkosti.

Potom sme začali stúpať k Obrovskému vodopádu. Začalo sa trošku vyjasňovať a tešili sme sa na výhľady.

Tým, že bolo dnešné ráno upršané, bolo na chodníkoch menej ľudí. Dokonca pri Obrovskom vodopáde sme boli chvíľku úplne sami.

Na Zámkovského chatu sme dorazili asi po dvoch hodinách túry. My sa naozaj nedržíme časov uvedených na tabuliach, užívame si prírodu. Podľa nich sme tu mali byť za cca 1 hodinu ...

Ľudí tu bolo naozaj menej než si pamätám z minulosti, keď sme tu boli. Dali sme si čajík a vybrali sme sa ďalej po červenej turistickej značke na Skalnaté pleso. Výhľady z magistrály sa vôbec nekonali, celá cesta bola zahalená v oblakoch, ale našťastie nám nepršalo.

Skalnatá chata bol tiež zahalená v oblakoch. Konštrukcia lanovky na Skalnaté pleso sa nám už občas mihla pomedzi mraky, tak sme sa tešili, že sa možno trochu vyjasní a budeme sa môcť pokochať výhľadom na Lomnický štít a Tatranskú Lomnicu s lyžiarskymi svahmi.

Vyjasnenia sme sa ale nedočkali, no aspoň na pár metrov už bolo vidieť. Obehli sme Skalnaté pleso po náučnom turistickom chodníčku, aby sme si pozbierali potrebné indície na logovanie kešiek (GC3VJCB, GC19R1D) a vybrali sme sa na lanovku smerom do Tatranskej Lomnice.

Zviezli sme sa do upršanej Tatranskej Lomnice. Čo podniknúť s načatým dnom? Predsa treba ísť relaxovať do termálnej vody. Počas včerajšej večere sme dostali od spolubývajúcich a domácich typ na návštevu Termál parku Vrbov.

Prišli sme do Vrbova chvíľku po 17tej hodine. Kúpili sme si troj hodinovú vstupenku a šupsli sa do horúcej vody. Očakávali sme, že v takýto upršaný deň tu bude viac ľudí, ale bolo celkom prázdno. Bude to asi aj tým, že rodiny s menšími deťmi sú väčšinou už o takomto čase vo svojich ubytovacích zariadeniach.

Čo sa týka vody a bazénov, bolo všetko super. Poriadne sme sa zohriali, využili masážne trysky a ani sme si neuvedomili a 3 zaplatené hodiny sú preč.

Večer sme rozmýšľali čo ďalej, predpoveď počasia na celý víkend hlásila dážď. V penzióne sme mohli zostať ešte túto noc, potom už nie..

Mali sme síce auto pripravené na freecamping, ale v tom počasí - daždi to nie je žiadna zábava.

17.7.2020 - 6. deň  Starý Smokovec (SK), Štrbské Pleso (SK), Važecká jaskyňa (SK)

Ráno bolo zase upršané, presne podľa predpovede. Zbalili sme si veci a po raňajkách sme sa rozlúčili s pani domácou, ktorá nám prezradila, prečo sme nemohli zostať dlhšie - na druhý deň ženila syna. Na cestu sme dostali aj výslužku, krabicu zákuskov.

ĎAKUJEME ZA SUPER POBYT.

Cestou domov sme si naplánovali odlov nejakých kešiek. Prvú zastávku sme si urobili už v Starom Smokovci, kde bolo potrebné pri prameni pozbierať indície ku keške Prameň v srdci Tatier (GC73KWC). Načapovali sme si minerálnu vodu a hlavne sme zalogovali ďalšiu LAB kešku zo serie "Vysoké Tatry / High Tatras".

Prešli sme sa k drevenému kostolu Nepoškvrneného počatia Panny Márie z roku 1888, kde sa nachádza virtuálna keška venovaná tomuto miestu. Chvíľku sme sa poprechádzali, dali si dobrý cesnakový langoš a vybrali sa k ďalšiemu miestu, kam nás viedla séria LABiek.

Vonku sa poriadne rozpršalo. Preto sme len v rýchlosti zastavili a logovali LABku "Malé jazierko na pokojnom mieste". Už sme sa tešili na Štrbské pleso.

Našťastie nám prestalo pršať. Ľudí v okolí Štrbského Plesa sme podla fotiek na internete očakávali oveľa viac. Tak sme boli prijemne prekvapený, že to bolo celkom v pohode.(... to asi ten ranný dážď...) Neďaleko plesa na nás čakala keška "SAMKO NA PLESE" (GC75Y80) a na brehu zas ďalšia LABka a kačičky 😁

Novostavba rozhľadne je vidieť z diaľky. Aj keď ju teraz ľudia kritizujú, myslíme si, že táto rozhľadňa bude novou dominantou Štrbského plesa (namiesto chátrajúcich skokanských mostíkov).

Po prechádzke okolo jazierok lásky sme dokončili sériu LAB kešiek. Žiaľ k nim viazaná finálna keška sa nenachádza v našom plánovanom smere jazdy. Takže si ju necháme na nasledujúcu návštevu Tatier ak nás počká a nezanikne.
Na chvíľku sme sa ešte zastavili pri Važeckej jaskyni (GC20FMZ) a cestami mimo diaľnic sme sa vybrali smerom na Ružomberok.

Pred Likavkou je zaujímavý skalný útvar s názvom Jánošíkova päsť (GC194A2, GC8KKYF)

K tomuto skalnému útvaru sa viaže legenda, že to hôrny chlapci ukoristenými šabľami vytesali zaťatú päsť - symbol vzbury proti panskému útlaku.

Od Ružomberka cesta už bola klasika cez Donovaly s jednou super zástavkou pri Labyrint-e (GC7M2Y6)

Doma nás privítali ťažké mraky. Stihli sme sa v rýchlosti vybaliť a začali padať ľadové krúpy veľkosti hrášku.


Týchto pár dní v "našich" Tatrách sa nám veľmi páčili. Super ubytovanie, relatívne pekné počasie a hlavne veľa krásnych navštívených miest. Už sa tešíme na ďalší výlet ...



0 comments:

Zverejnenie komentára