Rakúsko a Taliansko 13.09. - 28.09.2024 - 1. časť (13.09. - 20.09.2024)

style="display: none;" />

Tohtoročné leto sme vedeli, že bude náročné a plné rôznych malých programov, takže sme aj letnú dovolenku plánovali až na začiatok septembra. Rozmýšľali sme, akým spôsobom a kam sa vyberieme. Nakoniec sme sa rozhodli, že nebudeme spať v aute, ale namiesto toho si v batožinovom priestore odvezieme bicykle. Spomenuli sme si, že keď sme pred 12-timi rokmi dovolenkovali v okolí Zell am See, tak už v tom období tam boli krásne cyklotrasy. Určite sa to za to desaťročie iba zlepšilo. Ďalšou zastávkou malo byť okolie jazera Lago di Garda, odkiaľ sme videli video s nádhernou cyklotrasou. Takže naša prvá voľba bola jasná. Samozrejme, keď už sme v Taliansku, tak by mohlo byť aj more ešte na kúpanie. Plán bol super, tak sme sa už celé leto na to tešili.

13.09.2024 - 1. deň   Wildental (AT)

Samozrejme, naša dovolenka nás musí vždy niečím prekvapiť. Tentoraz to bolo počasie. Na celý víkend boli hlásené celodenné dažde a aj predpoveď na storočné vody. Aj sme rozmýšľali, či sa vôbec vybrať na cestu, no nakoniec sme všetko potrebné naložili do auta a okolo 13-tej sme sa vybrali smerom na Salzburg. Teraz by bolo treba napísať nejaké zážitky z cesty. No jediný zážitok bol dážď – celou cestou dážď. Samozrejme, musím to upresniť – dážď nebol stále, občas sa vystriedal s prietržou mračien 😊.

Napriek tomu však cesta po rakúskych diaľniciach bola bezproblémová (teda až na 10-minútové zdržanie pri malej nehode). S jednou zastávkou v rakúskom supermarkete sme sa už o 19-tej ubytovávali v penzióne WILDENTAL. Je to presne ten istý penzión, kde sme bývali aj pred 12-timi rokmi.

Toto je pohľad z okna, nie na náš penzión 😊.

Najazdené :  500 km
Diaľnica  :   11,50 Eur
Ubytovanie:  320,00 Eur (Pension Wildental)

14.09.2024 - 2. deň   Wildental (AT)

Celú noc nám pršalo, takže sa nám dobre spalo. Vybavili sme raňajky a rozmýšľali sme, čo s načatým dňom. Samozrejme, vonku ešte riadne pršalo. Nakoniec sme sa rozhodli, že budeme robiť NIČ. Čiže konečne si užijeme tú „pravú“ dovolenku s celodenným leňošením. Takže žiadne nové zážitky sa nekonali. Ale môžem pridať fotky výhľadu z okna – ráno, na obed a večer 😊. Stále to isté, dážď, dážď a znovu dážď, len občas s inou intenzitou.

15.09.2024 - 3. deň   Maria Kirchental (AT)

Ráno nás prekvapilo počasie – nepršalo. Podľa predpovede malo opäť pršať až okolo 14-tej hodiny. Vybrali sme sa teda na najznámejšie pútnické miesto pri Salzburgu a to na kopec, ktorý sme zatiaľ videli iba z izby penziónu a to ku kostolu Maria Kirchental. Mohli sme sa tam, samozrejme, vybrať aj autom, ale po včerajšom ničnerobení sme si zvolili pešiu túru.

Aspoň sme mohli odfotiť náš penzión aj zvonku 😊.

Po dobre značenom turistickom chodníku sme stúpali, stúpali a stúpali. Popri ceste sa samozrejme nachádzali aj informačné tabule o histórii jednotlivých úsekoch cesty. 

Nakoniec sme sa po cca 1,5 hodine ocitli na parkovisku. Veľmi nás potešilo, že tomuto miestu sú venované aj LAB kešky. Ako prvé sme prechádzali popri hostinci, kde nás zaujali ceny, ktoré neboli zvlášť vysoké v porovnaní s inými miestami v okolí. Potom sa pred nami už objavil kostol, ktorý je dominantou celého tohto pútnického miesta.

Kostol postavili v rokoch 1694 až 1701 podľa plánov najvýznamnejšieho rakúskeho barokového architekta Fischera von Erlach. Vo vnútri kostola nás prekvapil veľkolepý presvetlený priestor. Samozrejme, najdominantnejší v kostole je oltár. Pochádza z roku 1858.

Prekvapivé bolo tiež, že v tejto výške, cca 850 m n. m., bol už miestami sneh. Následne sme našli aj kešku venovanú tomuto miestu, ako aj bonusovú kešku ku labkám.

Ako sme sa vybrali na cestu smerom dolu do penziónu, tak začalo zase pršať. Predpoveď im teda nevyšla o cca 1,5 hodiny. Nám to však nevadilo, lebo sme boli vyzbrojení ochranou pred dažďom vo forme pršiplášťov 😊. Cesta bola vlastne taký beh medzi kvapkami, ale zvládli sme to celkom dobre, takže sme ani neboli veľmi mokrí 😊.

Celkovo mala naša dnešná túra cca 8,6 km. No a tým aj dnešné spoznávanie okolia skončilo. Tešíme sa však na zajtra, keď by už nemalo pršať, aspoň podľa predpovede.

16.09.2024 - 4. deň   Wildental (AT)

Dnešné ráno začalo štandardne. Čiže lialo ako z krhly. Dali sme si raňajky a rozmýšľali, čo by sa dalo v takomto nečase podniknúť. Doobedie sme strávili na izbe a písali napríklad aj tento blog. Poobede sme si povedali, že by bolo treba niečo vymyslieť. Nakoniec sme sa zachovali ako klasickí Slováci v daždi – vybrali sme sa do Salzburgu, do nákupného centra 😊.

Poblúdili sme trošku, niečo nakúpili a samozrejme navštívili konečne aj náš obľúbený McDonald´s 😊. O chvíľu už bola tma. Už nás čakala teda len posledná noc v Rakúsku.

Ani takúto dovolenku sme ešte nezažili – že by sme neabsolvovali nič z naplánovaného programu ☹️.

Najazdené :  89 km

17.09.2024 - 5. deň   Lago di Carezza (I)

No samozrejme, dnes ráno, keď sme sa lúčili, tak sa ukázalo slniečko. To aby sme mali príjemnú cestu do Talianska.

Stačilo prejsť pár kilometrov a o chvíľku bola teplota nad 20 stupňov – a o snehu v týchto končinách sme počuli naposledy v zime 😊.

Dnešným naším cieľom bolo dostať sa do Talianska, do nášho ďalšieho hotela, ktorý sa stane naším útočiskom na pár dní pri spoznávaní okolia jazera Lago di Garda. 

Cestou nás čakala ešte jedna veľmi príjemná zastávka. V blízkosti mesta Bolzana sa nachádza známe jazero Lago di Carezza – alebo aj Zrkadlové jazero. A prečo sa mu tak hovorí? No, z každej strany sa na jeho hladine odráža horský masív Latemar a hlavne jeho najvyšší vrch – Cimon del Latemar (2842 m n. m.).

Z parkoviska sa k jazeru dá dostať novovybudovaným tunelom popod cestu, kde sa okrem obchodíkov nachádzajú aj bezplatné WC.

Jazierko nie je veľké, ale je naozaj krásne. Okolo celého jazera vedie pekný náučný chodník. My sme ho tiež obišli dookola. Trvalo nám to možno 20 minút. Najviac času nám zabralo hľadanie kešky, ktorú sa nám aj tak nepodarilo nájsť.

Za parkoviskom, o pár metrov ďalej, je aj veľmi zaujímavý lanový most, ktorý sme si samozrejme nemohli nechať ujsť.

O pár minút sme už boli opäť na diaľnici a tesne pred 19-tou sme dorazili do nášho ORZIHOTELa.

Ubytovanie bolo trošku mimo civilizácie, zato v prírode – teda v blízkosti poľnohospodárskych fariem, ktorých aróma nám občas udrela priamo do okna 😊.

Najazdené :  493 km
Diaľnica  :   30,90 Eur
Parkované :    4,00 Eur
Tankovanie:   62,09 Eur - 43,15 l
Ubytovanie:  314,64 Eur (Orzihotel)

18.09.2024 - 6. deň   Lago di Iseo (I)

Noc bola celkom fajn, takže sme si trošku aj pospali a na raňajky sme sa dostali až okolo 9-tej. Čo dodať k raňajkám – štandardné hotelové. Ani neohúrili ale ani neboli skromné. Takže bolo všetko fajn 😊. V pôvodnom pláne sme mali bicyklovanie okolo jazera Lago di Iseo, ale predpoveď počasia bola taká rôznorodá. Nakoniec sme sa rozhodli, že ideme. Od hotela to k jazeru bolo cca 35 kilometrov a už sme a parkovali na neplatenom parkovisku neďaleko mesta Iseo. Vybrali sme bicykle z auta a o chvíľku sme už šliapali po cyklotrase v smere hodinových ručičiek. K vode sme sa prvýkrát dostali v obci Paratico.

Vyzeralo to tu naozaj ako niekde pri mori – olivovníky, voda, promenáda. Veľmi sa nám tu páčilo.

Čo nás však príliš netešilo bol fakt, že na západnej strane jazera sú cyklotrasy vedené po ceste. Hlavne v tuneloch to bolo miestami veľmi nepríjemné.

Ale zas treba uznať, že počas našej jazdy bolo tých áut pomenej. Určite počas sezóny je to tu ešte nepríjemnejšie. Ale už len samotná cesta, ktorá bola v určitej časti zapustená priamo do skalného masívu, bola super zážitkom.

Na východnej strane to bol zas zážitok cyklistický – super vybudované cyklotrasy priamo nad jazerom a potom cyklotrasa viedla po starej ceste, na ktorú už autá majú vjazd zakázaný.

V týchto miestach sme využili aj kempingové stoly a urobili si malú obednú prestávku. Čo nás však trošku prekvapilo, bol hustý dážď, ktorý sa spustil asi po 10 minútach jazdy po našej obednej prestávke.

No nič to – ešteže boli cestou tunely, v ktorých sme si urobili prestávku a počkali, kým prestane tak intenzívne pršať.

Do mesta Iseo sme dorazili cca o 16-tej hodine. Pohľadali sme LAB kešky, poprechádzali sa po centre mesta, ochutnali miestnu zmrzlinu a vybrali sa k autu. Bolo to už len pár minút.

Dnes to bolo naozaj trošku náročné – tých kilometrov bolo na nás dosť veľa, hlavne preto, že sme toto leto bicyklovanie vcelku zanedbávali 😊. Večeru sme vybavili v jednom z McDonald´s, ktoré boli cestou do hotela.

Najazdené :   92 km

19.09.2024 - 7. deň   Verona (I)

Ráno sme vstávali celkom rozbití. Tak sme sa rozhodli, že si urobíme taký oddychový deň. Oddýchnuť sme sa rozhodli vo Verone 😊. Našťastie raňajky v hoteli boli až do 10:30, takže vôbec nevadilo, že sme si trošku pospali.

Do Verony to bolo odtiaľto skoro 100 km. Vyhliadli sme si veľké záchytné parkovisko, ktoré je od centra v pešej dostupnosti.

K Aréne (rímskemu amfiteátru) je to potom iba cca 900 m. Cestou nás zaujali vysoké hradby, ktoré obkolesujú historické centrum mesta a hlavne nás prekvapili trojfarebné semafory aj pre chodcov 😊.

Na veľkom námestí pred Arénou bolo naozaj dosť ľudí a koľko ich tu musí byť v letnej sezóne si ani nechceme predstaviť.

Ako vždy, nechávame sa mestom viesť pomocou LAB kešiek. Tu v centre Verony je zopár sérií, ktoré nám ukázali rôzne zákutia, ako aj všetky miesta, ktoré sú spojené s Rómeom a Júliou, čo sú ako keby historické osoby Verony. Pritom sú to len vymyslené postavy zo slávnej divadelnej hry Williama Shakespeara.

Ale vráťme sa k Aréne. Je to vlastne rímsky amfiteáter, ktorý bol postavený okolo roku 30 z červeného mramoru. Dodnes sa nachádza v skvelej kondícii a stále sa v ňom konajú rôzne vystúpenia a koncerty. Samozrejme, dá sa ísť aj dovnútra, ale nás vždy odrádzajú miesta, kde treba stáť v rade na vstup 😊. Za ten čas si môžeme pozrieť iné zaujímavé veci, ktoré sú možno aj zadarmo alebo minimálne bez návalu turistov.

Davy turistov sa pohybovali po úzkych uličkách mesta a občas sa pomedzi nich prebehli aj autá. Niektoré boli aj veľmi zaujímavé 😊. 

Dav turistov nás priviedol na križovatku, z ktorej sa na jednu stranu nachádza Námestie Erbe a na druhej strane je zas Júliin balkón. My sme sa rozhodli najskôr navštíviť hlavné námestie starého mesta. Pravidelne sa tu konajú trhy, ktoré sme samozrejme nemohli vynechať ani my. Predávajú tu naozaj všetko počnúc od ovocia až po rôzne čačky-mačky, ktoré si turisti s obľubou kupujú.

V strede námestia sa nachádza krásna fontána známa ako „Madonna“, ale hlavnou dominantou námestia je 84 metrov vysoká veža Torre dei Lamberti. 

Z námestia nás LAB kešky priviedli až ku katedrále Verona (Cattedrale di Verona Santa Maria Assunta). Tu už bolo turistov o poznanie menej 😊. Katedrála bola postavená v románskom štýle a vysvätili ju v roku 1187. Jej interiér je naozaj zaujímavý. Najviac nás zaujali výrazné červené mramorové stĺpy a fresky na stenách. Ďalšou zaujímavosťou pre nás boli organy, na každej z bočných strán.

Naša prechádzka pokračovala k rieke Adige (druhá najdlhšia rieka v Taliansku), odkiaľ sme chceli vidieť hrad Castel San Pietro. Tu sa nám zapáčila aj jedna z mnohých reštaurácií. Posadili nás na terasu s výhľadom priamo na hrad.

Pizza a aj fazuľová polievka boli fantastické, takže sme sa dobre najedení vydali ďalej po stopách LAB kešiek späť do historického centra.

O malú chvíľku sme sa ocitli pri Júliinom dome, kde si ľudia píšu na tehlový múr zaľúbené odkazy.

Odtiaľto viedla naša cesta priamo pod slávny balkón. Je to vlastne také malé nádvorie, kde sa tlačí obrovské množstvo ľudí a fotia si balkón. Vstup na balkón je prístupný a spoplatnený.

Každú chvíľu sa na balkóne objavila iná osoba, preto bol problém odfotiť balkón bez nejakej postavy. Nám sa to našťastie podarilo. Na tomto malom nádvorí sa nachádza aj Júliina socha. Dotknúť sa pravého prsníka má podľa „legendy“ priniesť šťastie v láske.

Samozrejme aj predajňa suvenírov ťaží z množstva ľudí, ktorí sem prichádzajú. Predávajú malé zámky v tvare srdiečka, pomocou ktorého si môžete „uzamknúť“ svoju lásku na tomto mieste... Perfektný biznis plán. 

Ešte nás čakali dve zastavenia týchto LAB kešiek. Trošku sme sa síce museli prejsť. Cez bránu Borsari až na miesto, kde mal Rómeo zabiť Tybalta. 

Posledným miestom, ktoré sme navštívili v rámci potuliek Veronou, bol Júliin hrob. Keď sme dorazili na miesto určenia, tak odtiaľ práve odchádzali svadobčania aj so svojím sprievodom.

Najzaujímavejšie však je to, ako dokážu ľudia uveriť tomu, že na nejakom konkrétnom mieste je pochovaná postava z literárneho diela. Ale čo neurobiť pre turistov 😊.

Dnešný oddychový deň bol nakoniec celkom náročný, takže sme padli do postele poriadne unavení 😊.

Najazdené :  180 km
Diaľnica  :    5,80 Eur
Parkované :    7,00 Eur
Tankovanie:   70,06 Eur - 44,71 l
Vstupné   :    8,00 Eur (Katedrála)

20.09.2024 - 8. deň   Limone sul Garda (I)

Na dnes sme mali naplánovaný výlet do okolia jazera Lago di Garda. Po raňajkách sme sadli do auta a vybrali sa do mesta Limone sul Garda. Ako sme sa priblížili k jazeru v meste Salo, tak sme sa ocitli ako keby niekde pri mori. Či už sa jedná o architektúru alebo aj o flóru. Jedná sa o najsevernejšie miesto kde sa v Taliansku pestujú citrusy, hlavne citróny. Bolo to celkom nečakané, že v blízkosti Dolomitov sme sa ocitli na „pobreží“ 😊. 

V meste Limone sme mali vybrané miesto na parkovanie neďaleko centra v parkovacom dome. Vstup do parkovacieho domu bol dole pri jazere a následne sme sa jednotlivými poschodiami dostali až na najvyššie, kde sme sa opäť ocitli v zastavanom meste 😊.

Nasadli sme na bicykle a vybrali sa po cyklistickom chodníku, ktorý nás mal priviesť k nášmu cieľu cyklotrase s názvom „Ciclopista del Garda“, ktorý je zavesený nad jazerom. Podľa projektov by sa v budúcnosti podobná cyklotrasa mala nachádzať okolo celého jazera.

No na naše prekvapenie nás cyklotrasa najskôr viedla historickým centrom mesta. Samozrejme, na bicykli sa tu ísť nedalo. Dokonca miestami bol problém bicykel aj tlačiť.

Nakoniec sme na nábreží zaparkovali bicykle, trošku sa tu poprechádzali (samozrejme našli LAB kešky 😊), urobili zopár fotiek a až potom sme sa vybrali ďalej prepletať sa uličkami pomedzi ľudí k cyklotrase. 

Pekne upravené bolo aj okolie malého prístavu s lodičkami, kaviarničkami a obchodíkmi. No všade bolo veľa ľudí, takže sme bicykle museli stále tlačiť.

Nakoniec sme sa dostali von z mestečka až na začiatok známej cyklotrasy. Výhľady z nej na jazero boli naozaj úchvatné. Najkrajšia časť cyklotrasy má len 2,5 km a bola otvorená v roku 2018. My sme si túto trasu parádne užili. Každú chvíľku sme postáli a fotili krásne výhľady 😊.

Žiaľ táto cyklotrasa zatiaľ končí dosť drasticky – závorou. Ak by sme chceli pokračovať ďalej, bolo by treba bicykel ponad závoru preložiť a pokračovalo by sa po ceste spolu s autami. My sme sa však rozhodli vrátiť k nášmu autu. 2,5 km späť po cyklotrase a potom sme radšej pokračovali po hlavnej ceste, aby sme opäť nemuseli tlačiť bicykle pomedzi ľudí prechádzajúcich sa v meste.

Bicykle sme naložili do auta a vybrali sa ďalej na sever po brehu jazera. Chceli sme ho prejsť dookola aspoň autom. Na východnom brehu sú taktiež vybudované mnohé úseky cyklotrasy priamo na brehu jazera, ktoré však ešte nie sú pospájané. Ak sa podarí dokončiť celý projekt a bude sa dať obísť celé jazero po cyklotrasách, bude to úplne perfektné. Teraz by bolo treba ísť chýbajúce úseky cyklotrasy po hlavnej ceste, ktorá je však dosť úzka s veľkým množstvom rôznych áut a kamiónov. 

Čo sme však naozaj nečakali bolo, že sa tu budeme cítiť ako niekde na morskom pobreží 😊. Je tu naozaj krásne.

Obed aj večeru naraz sme vybavili v jednom z nákupných centier, kde sme nakúpili aj nejaký ďalší proviant 😊. Potom sme už v aute, smerom do hotela plánovali, čo zažijeme ďalší deň. Rozmýšľali sme či sa odvezieme na východnú stranu jazera Garda alebo pôjdeme niekam inam.

Nakoniec sme si vymysleli návštevu južnej strany jazera s výletom do známeho mestečka Sirmione.

Najazdené :  255 km
Parkované :    7,00 Eur