Rakúsko a Taliansko 13.09. - 28.09.2024 - 2. časť (21.09. - 28.09.2024)

21.09.2024 - 9. deň   Sirmione (I) , Peschiera del Garda (I)

Raňajky sme vybavili ako vždy medzi poslednými 😊. Nasadli sme do auta a vybrali sa opäť k jazeru Lago di Garda hľadať správne miesto na zaparkovanie a bicyklovanie. Nakoniec sme sa rozhodli zastaviť na bezplatnom parkovisku v mestečku San Benedetto neďaleko miestneho kostola. Vybrali sme bicykle a už sme šliapali smerom na Sirmione. Samozrejme, cestou sme pozbierali nejaké kešky, obdivovali rôzne výhľady na jazero. Dokonca sme objavili aj malú pláž plnú sladkovodných mušličiek.

Počasie sme mali priam ideálne – krátke nohavice, tričká a príjemný vánok od jazera nám spôsobovali veľmi príjemné pocity. To sa ani nedá porovnať s daždivými dňami, ktoré sme strávili v Rakúsku.

Po pár kilometroch sme sa ocitli v mestečku Sirmione, kde nás cyklotrasa viedla po brehu jazera. Na naše prekvapenie tu bolo dosť veľa ľudí. Niektorí sa len prechádzali no pár odvážlivcov sa aj kúpalo v chladnom jazere.

My sme však pokračovali ďalej až k vodnému hradu Scaligero. Hrad sa nachádza na malom ostrove, kam bol zákaz vjazdu autám (teda okrem domácich) a dokonca sa na ostrov nedalo dostať ani na bicykloch – bol tam jednoducho zákaz vstupu s bicyklami. Tak sme naše „tátoše“ zaparkovali pri jednej dopravnej značke a vybrali sa smerom k hradu.

Na celý ostrov, kde sa tento vodný hrad nachádza, vedie len jeden most. Takže všetci turisti, ktorí prichádzali, ale aj odchádzali z ostrova, sa míňali na tomto úzkom moste.

Hrad sa do súčasnej podoby dostal po rôznych rekonštrukciách po roku 1277, ktoré uskutočnil jeho vtedajší majiteľ Alberto della Scala. V roku 1902 bol hrad vyhlásený za národnú pamiatku.

Tým, že je to vodný hrad, je samozrejme celý obklopený vodou 😊. Má aj vlastný malý prístav, do ktorého aj v minulosti prichádzali návštevníci z rôznych kútov jazera.

My sme sa opäť nechali viesť keškami – či už LAB alebo multinou (GC6061D – Sirmione Nascoto, Tour). Prechádzali sme sa po starých uličkách, obdivovali krásne zákutia tohto mestečka. Zaujala nás aj dopravná značka, ktorá je osadená neďaleko malej pláže.

Samozrejme, aj my sme uposlúchli túto príkazovú značku 😊. Neďaleko sa nachádza neskorogotický kostol Santa Maria Maggiore, postavený v 15. storočí, ktorý sme tiež navštívili. Bolo to veľmi zaujímavé miesto. Kostol nie je nejako veľmi vyzdobený, ale mal zvláštnu energiu, ktorá bola pre nás celkom intenzívna. Aj sme si tu chvíľku posedeli a snažili sa tej energie načerpať čo najviac.

Ďalej sme pokračovali v prechádzke po ostrove, kam len nás kešky zaviedli. Opäť sme sa cítili ako niekde na Jadrane – veľa ľudí, palmy, rôzni predajcovia – a pritom sme sa nachádzali neďaleko Dolomitov 😊.

Pozbierali sme všetky indície potrebné na nájdenie multiny a ocitli sme sa na úplnom konci ostrova. Na cestu späť sme využili miestny „vláčik“, ktorý nás priviezol opäť do centra. Vystupovali sme priamo pred vstupom do termálnych kúpeľov.

Obed sme absolvovali na námestí Porto Valentino, v pizzerii San Lorenzo. Bola to taká pravá talianska pizzeria, ale s bonusom – výhľadom na krásne obrastený dom na námestí.

Samozrejme, aj plnená pizza, aj quattro formaggi stáli určite za to.

 

Po obede a malom posedení sme sa vybrali uličkami smerom späť k bicyklom, no pritom sme si neodpustili ani pravú taliansku zmrzlinu 😊. Naše bicykle nás našťastie stále čakali na mieste, kde sme ich odložili, takže nás čakala ešte cesta späť smerom k autu.

Ako sme prišli k autu, tak sme ešte raz pozreli do mapy a zistili, že mestečko Peschiera del Garda je od nás vzdialené len pár kilometrov a že sa v ňom nachádzajú aj LAB kešky. Vybrali sme sa teda po cyklotrase priamo do centra tohto mestečka.

Privítali nás hradby starého mesta. Našli sme potrebné informácie pre LAB kešky ako aj tradičnú kešku. Vybrali sme sa potom po uličkách starého mesta. Ľudí tu bolo naozaj veľa, takže bicykle sme museli tlačiť.

Neskôr sme sa ocitli pri bráne, z ktorej vedie starý most do mesta, ktorý bol postavený okolo roku 1760. Teraz sa tu akurát konali plavecké preteky.

 

Ako vlastne celé staré mesto (pevnosť) vyzeralo, bolo vidieť na mapke, ktorá bola neďaleko mosta a bola venovaná práve tejto bráne – Porta Brascia.

Už slniečko naozaj rýchlo klesalo, tak sme sa ponáhľali k autu a potom do hotela. Ešte bola zastávka v McDonald´s 😊. Čakala nás posledná noc v tomto hoteli.

Najazdené :  144 km

22.09.2024 - 10. deň   Riccione (I) 

Dnešné ráno bolo naše posledné v Orzi-hoteli. Vybavili sme raňajky, nabalili veci do auta a vybrali sa na cestu smerom do Riccione. Tešili sme sa už na pláž a more 😊.

Na dnes sme veľké plány nemali – len cestu a jednu malú zastávku v dedine Dozza. Cesta ubiehala v poriadku, až kým sme nenarazili na kamióny naložené niečím zaujímavým. Robili sme si také interné tipovanie, čo to asi tak môžu viezť na korbe. No keď sme ich predbehli, tak sme zistili, že sú to nejaké špeciálne paradajky.

Do nášho cieľa – dedinky Dozza – sme dorazili približne o 14-tej hodine. Mali nás tu čakať špeciálne maľované fasády domov, ktoré umelci každý rok premaľovávajú. Žiaľ, dedinka bola úplne plná áut – parkoviská boli plné, uličky tiež, dokonca aj polícia chodila a rozdávala pokuty. Po 10 minútach krúženia sme to vzdali a pokračovali do Riccione.

V Riccione sme mali booknuté ubytovanie v hoteli Chiama neďaleko pláže. K hotelu sme dorazili dosť neskoro, našli parkovanie a išli na recepciu. Privítali nás s veľkým úsmevom a ubytovali v krásnom zrekonštruovanom hoteli.

Izbička bola síce malá, ale nám úplne postačovala. Bolo tam všetko, čo človek potrebuje – posteľ, televízor, stôl, skriňa, sprcha, WC a dokonca aj balkón. Čo už na tom, že to všetko natlačili do cca 8–10 m² 😊.

Vybalili sme sa a "hurá" na prechádzku k moru. Čakalo nás však prekvapenie... Pláže boli opustené, slnečníky a ležadlá už zbalené...

Neskôr sme sa v hoteli informovali, že prečo je to tak. Vraj dažde, ktoré sme si „užili“ v Rakúsku, boli aj tu – a odvtedy je sychravo a teploty už nedosahujú ani priemery, ktoré bývajú v tomto období ešte dosť vysoké.

Zostali sme sklamaní, lebo sme sa tešili na kúpanie sa v mori. Ja by som to ešte dal, ale krajšia polovička z našej výpravy má radšej teplotu vody nad 25 stupňov 😊. Museli sme teda zmeniť naše plány.

Keďže bicykle sme mali so sebou, nebol problém vymyslieť alternatívny program. Večer sme unavení (a trošku sklamaní) zaspávali s novým plánom... bicyklovaním do Rimini.

Najazdené :  358 km
Tankovanie:   49,23 Eur - 31,31 l
Ubytovanie:  136,00 Eur (Chiama Hotel)

23.09.2024 - 11. deň   Rimini (I)

Spánok v tomto hoteli bol úplne super. Aj balkón sme využili a chvíľku relaxovali.

Čo nás však prekvapilo, boli raňajky – naozaj veľmi bohaté a chutné.

O teplom bufete s klobáskami, slaninkou a vajíčkami ani nehovorím. Naozaj nás to prekvapilo, hlavne z dôvodu, že nás (návštevníkov hotela) veľa nebolo.  A ešte viac nás to prekvapilo z dôvodu ceny – 30 EUR na noc pre dvoch aj s raňajkami 😊.

Dobre sme si pochutili a zbalili sme sa na bicyklovanie. Vydali sme sa po cyklotrase, ktorá vedie popri pláži smerom do Rimini.

„Naša pláž“, ktorú reklamovali letáky v hoteli, mala číslo 128. Tak sme boli zvedaví, či sú očíslované až do Rimini 😊.

Cyklotrasa pri pláži viedla väčšinou po cyklochodníkoch, aj keď boli miesta, kde sme sa napojili na nejakú cestu. Ale v tomto období tu nebolo veľa áut.

Po prejdení necelých 6 km sa nám minuli pláže, takže sme sa ocitli pri pláži č. 1 – čo bol jasný znak toho, že už sme v Rimini. Cez pekný park sme sa vybrali priamo k historickému Tiberiovmu mostu.

Tento most je najstaršou historickou pamiatkou v Rimini. Bol dokončený v roku 20 pred n. l. a dodnes slúži svojmu účelu – teda na prechod ponad rieku Marecchia. Zároveň je považovaný za najstarší cestný most na svete.

Aj v Rimini sme sa opäť nechali viesť LAB keškami, ktoré nám vždy ukážu tie najzaujímavejšie miesta v „cudzom“ meste 😊. Pobicyklovali sme sa po celom centre aj v blízkom okolí. Je tu naozaj pekne.

Napríklad toto je Augustov oblúk z roku 27 pred n. l. Pravdepodobne sa jedná o najstarší zachovaný rímsky oblúk.

Na námestí Piazza Tre Martiri stojí socha Júlia Cézara. Povráva sa, že socha stojí na podstavci, ktorý je miestom slávneho Cézarovho prejavu: „Alea iacta est“ (Kocky sú hodené). No vedci uvádzajú, že podstavec tam stojí od roku 1300, aj keď možné je aj to, že je to skutočné miesto, kde sa Cézarove jednotky nachádzali 😊. Sochu mestu daroval v roku 1933 Benito Mussolini.

Už sme aj dosť vyhladli, tak sme rozmýšľali, kde by sme si mohli dať nejakú dobrú polievku. V jednej z uličiek nás zaujala ramen reštaurácia. Ramen sme ešte nikdy nemali – ale však všetko musí byť raz prvýkrát 😊. Objednali sme si jednu polievku a – pre istotu – aj udon rezance.

 

Čo k tomu slušne napísať... Rezance boli naozaj fantastické. A polievka? No, nejako nám netrafili do našich chutí 😊. Vyjedli sme, čo sa dalo, ale nebolo to pre naše mlstné jazyky. Tým vôbec nechceme povedať, že to bolo zlé – len nám to nesadlo ☹️.

Naše popoludňajšie potulovanie mestom pokračovalo. Navštívili sme aj amfiteáter, ktorý slúžil na gladiátorské zápasy a svojou veľkosťou sa podobal tomu rímskemu. Teraz sú to už len ruiny.

Veľmi pekným miestom bol aj priestor pred hradom Sismondo, ktorý bol postavený v roku 1437. Zaujala nás najmä „fontána“ – alebo ako nazvať vodnú plochu, ktorá sa nachádzala pred celým hradom.

Bolo tam cca 1 cm vody, v ktorej sa v letných mesiacoch dá príjemne prechádzať a osviežiť sa. Keďže sme mali LABky už pozbierané, rozhodli sme sa odbicyklovať ešte kúsok za mesto, do časti Viserba, kde sa nachádzala ďalšia séria LAB kešiek venovaných secesným stavbám. Museli sme sa tak trochu aj ponáhľať, lebo počasie sa rýchlo zmenilo. Začalo intenzívne fúkať a miestami sa aj rozpršalo. To však nebránilo priaznivcom vodných športov v ich radovánkach.

Našťastie rýchlo prestalo pršať a kým sme sa vrátili do hotela, vietor nám aj trochu prefúkal hlavy 😊. Večeru sme tentokrát vybavili kebabom a krídelkami z neďalekého fast foodu. Bolo to naozaj mňam.

24.09.2024 - 11. deň   San Marino (RSM)

Dnešný deň sme začali opäť fantastickými raňajkami a podľa plánu sme mali navštíviť San Marino. Tak sme sa naložili do auta a za cca 30 minút sme už mali pred sebou najznámejšie tri veže, ktoré sú symbolom San Marina.

Zaparkovať sme chceli pri lanovke, ale nenašli sme žiadne voľné miesto. Tak sme sa vrátili kúsok pod kopec a zaparkovali na bezplatnom parkovisku. Odtiaľto to bolo cca 10 minút chôdze lesom priamo k spodnej stanici lanovky. Kúpili sme lístky a ani sme sa nenazdali a už sme boli v lanovke, za 1–2 minúty sme vystupovali na hornej stanici.

Ako prvé sme si museli odfotiť vlajku krajiny, aby sme mali čo dať do blogu 😊.

Po pár krokoch sme sa ocitli na malom námestí, kde sa nachádza Palazzo Pubblico. V súčasnosti je to radnica a vládna budova – sídlo vlády San Marina. Bola postavená v rokoch 1884 až 1894.

Pred ňou sa nachádza „Socha slobody“ z roku 1876 od sochára Galettiho. Čo však na fotke nie je vidieť, je zaujímavosť, že pod týmto námestím sa nachádzajú cisterny na zachytávanie dažďovej vody.

Aj tu bol naším sprievodcom geocaching a hlavne LAB kešky. Tie „tradičné“ sme už pozbierali pri našej návšteve pred pár rokmi.

Ďalšou zaujímavou budovou, ktorá sa nachádza doslova „za rohom“ námestia, je hlavná bazilika v San Maríne – Basilica del Santo.

Bazilika bola postavená v rokoch 1826 až 1838 v klasicistickom štýle. Vstup do nej je bezplatný. Nám sa veľmi páčil najmä bohato zdobený strop.

Od baziliky sme sa vybrali uličkami smerom k prvej veži. Celú cestu lemovali rôzne obchodíky ako aj predajcovia suvenírov a koženého tovaru.

 

Prvá veža je vlastne malá pevnosť z cca 10. storočia, ktorá do dnešného dňa prešla mnohými úpravami. Ešte v roku 1970 sa tu nachádzalo aj väzenie. V súčasnosti sa tu nachádza expozícia, ktorá sleduje vývoj tohto opevnenia.

Samozrejme, aj odtiaľto sú nádherné výhľady smerom k pobrežiu, ako aj smerom k druhej veži.

 

Toto už bol krásny kamenný chodník, predajcovia aj obchodíky sa minuli. Turistov však bol stále dostatok 😊.

Druhá veža sa nachádza na najvyššom bode tohto mini štátu. Bola postavená v prvej polovici 13. storočia. Vo veži sa nachádza Múzeum starých zbraní.

My sme sa však vybrali ďalej až k poslednej, tretej veži.

Táto cesta viedla lesným chodníčkom a turistov tu už bolo naozaj málo.

K veži to bola príjemná prechádzka, počas ktorej sme sa dočítali, že táto tretia veža pochádza z konca 13. storočia. Zaujímavosťou tejto veže je, že nie je verejnosti prístupná a že sa v nej nachádza 8 metrov hlboká hladomorňa 😊.

Cestou späť sme získali úplne iný pohľad na jednotlivé veže, ako aj na opevnenie, ktoré ich obklopuje.

Samozrejme, cestou sme sa zdržiavali aj pri predajcoch – bolo predsa potrebné nakúpiť suveníry aj z tohto štátu 😊. Následne sme už nastupovali do lanovky a naposledy sa pokochali výhľadmi na tento štátik.

Ako zberatelia obehových euromincí sme sa potom vybrali na hlavnú poštu San Marina. Mali sme informácie, že by sa tu mali predávať mince v UNC kvalite.

Po krátkom rozhovore sme sa však dozvedeli, že „oficiálnu predajňu“ majú niekde v okolí hradieb. Zhodli sme sa teda, že sa už nebudeme vracať a radšej sme sa vybrali do jedného z nákupných centier v San Marine.

Prekvapením bolo, že okrem potravín bolo celé centrum prázdne. Teda až na fantasticky vyzerajúcu herňu pre deti 😊.

Nakúpili sme, čo sme ešte nemali a vybrali sa späť do hotela.

Z dôvodu „zápchy“ nás navigácia krásne povozila vnútrozemím San Marina a Talianska (nedokázali sme posúdiť, kedy sme prešli z jedného štátu do druhého 😊), takže sa naša cesta späť trochu predĺžila. Ale vďaka tomu sme videli viac, než keby sme išli po diaľnici.

Aj dnešok bol celkom náročný, takže sme si dali už len malú prechádzku po pobreží a plánovali, čo podnikneme zajtra.

Najazdené :  58 km
Vstupné   :  10,00 Eur (Lanovka)

25.09.2024 - 12. deň   Riccione (I) , Cattolica (I) 

Ráno sme si dopriali oddych a na raňajky sme prišli medzi poslednými. Na naše prekvapenie bolo stále všetko k dispozícii.

Vzhľadom na cenu ubytovania to bolo naozaj veľmi, veľmi dobré.

Na dnešok sme si vymysleli ďalší cyklovýlet, tentokrát však opačným smerom. Nie k Rimini, ale do mestečka Cattolica.

Prvým väčším centrom po ceste bolo mestečko Riccione.

V roku 2016 sme tu boli na medzinárodnom festivale Festival del Sole, kde malo Slovensko zastúpenie v hromadných skladbách (niečo ako spartakiáda) 😊.

Teraz sme si oprášili spomienky a pobicyklovali sa týmto turistickým centrom. Samozrejme, našli sme aj LABky a kochali sa relatívne prázdnymi uličkami.

Zaujal nás aj kongresový palác, ktorý sme si z pôvodnej návštevy vôbec nepamätali.

Chvíľku sme sa poblúdili uličkami, dali sme si fantastickú zmrzlinu a po chvíli sme boli opäť na pobreží, kde sme pokračovali smerom na Cattolicu.

Pobrežie je tu naozaj pekné — vybudované chodníky aj cyklotrasy, oddychové miesta s fontánkami, podzemnými parkoviskami a pieskovými plážami.

Geokešing nás však zastavil aj pri takejto zaujímavosti. Už pri budovaní chodníka autori nezabudli na fakt, že práve na tomto mieste prechádza 44. rovnobežka 😊. Tomuto miestu bola venovaná keška „GC9KA1W IL 44 di Riccione“.

Ešte nás čakalo pár kilometrov a po chvíľke sa nám v strede kruhového objazdu objavil nápis s názvom nášho cieľa — Cattolica.

Prišli sme až na samotný južný koniec Jadranskej riviéry. Nachádzalo sa tu pekné mólo s možnosťou posedenia a oddychu. Neváhali sme a aj my sme si urobili „oddych“. Vybalili sme proviant a dali si obednú prestávku.

Cesta späť do hotela bola príjemná a oddychová. Keďže išlo o náš posledný deň „na pláži“, po odložení bicyklov sme sa ešte vybrali na prechádzku po piesku.

Bolo to aj s bonusom. Po chvíli prišiel mrak a spustil sa neskutočný lejak. Obaja sme sa schovali do búdky pre plavčíka 😊😊😊.

Ale všetko zlé je na niečo dobré. O päť minút bolo po daždi a nám sa naskytol takýto krásny pohľad.

Mokrý piesok poslúžil aj na reklamu 😊.

Bolo to tu pekné, ale žiaľ, príroda nám nezabezpečila počasie vhodné na kúpanie. Nám to však nevadilo. Aspoň sme spoznali okolie zo sedadla bicykla.

Večeru sme opäť vybavili v „kebabárni“, kde sme si naozaj pochutili. Dokonca aj tá žemľa bola čerstvo upečená. No skrátka — mňam!

26.09.2024 - 13. deň   Monte Grappa (I) 

Dnes sme si pospali trochu dlhšie, aby sme boli pripravení na dlhú cestu, ktorá nás čakala.

Vybavili sme raňajky, zbalili veci do auta a vybrali sa smerom na sever.

Na ďalší deň sme mali naplánovaný výlet do Dolomitov. Preto sme si objednali ubytovanie v meste Belluno, ktoré sa často označuje ako vstupná brána do Dolomitov.

Čakalo nás približne 400 km jazdy s jednou plánovanou zastávkou pri pamätníku Monte Grappa.

Cesta v blízkosti pobrežia a potom rovinatým vnútrozemím prebiehala úplne bez problémov, až na úseky pri väčších mestách, kde bola zhustená premávka.

Po niekoľkých hodinách jazdy sme sa priblížili ku kopcom, kde nás už čakali naše obľúbené serpentíny.

Ako sme stúpali vyššie, objavovali sa pred nami krásne výhľady, no zároveň sa začalo pomaly zmrákať.

Po pár kilometroch nás už chytil poriadny lejak.

A na vrchole? Tam nás čakalo také malé turistické peklo 😊. Vietor, dážď, hmla.

Zaparkovali sme a rozhodli sa vydať pešo cestou k vojenskému pamätníku Monte Grappa.

Nevideli sme vôbec nič a dúfali sme, že sa to možno ešte zlepší ☹️.

Mali sme však naštudované, že v tomto pamätníku je pochovaných 22 920 padlých vojakov z obdobia prvej svetovej vojny.

Slávnostne ho otvorili v roku 1935. Pamätník je rozdelený na niekoľko častí — severná je určená pre padlých rakúsko-uhorských vojakov a južná časť pre padlých talianskych vojakov.

Na fotkách sa nám toho veľa zachytiť nepodarilo, ale aspoň niečo 😊.

  

Na internete sme si pozreli fotky, ako to tu vyzerá počas pekného počasia.

Tento výlet na horu s výškou 1776 m Vám ale určite odporúčame. Ak sa sem niekedy opäť dostaneme, veľmi pravdepodobne sa tu znova zastavíme.

V pôvodnom pláne sme chceli navštíviť aj známy priesmyk San Boldo, ale nakoniec sme sa rozhodli, že sa rovno ubytujeme.

Ubytovanie sme mali rezervované cez Booking v B&B Piccole Dolomiti. Išlo o poschodový dom, kde mali k dispozícii tri ubytovacie jednotky.

Pán domáci nás srdečne privítal a hneď sa pýtal, kam máme namierené.

Náš plán bol na ďalší deň turistika v okolí Cascata di Fanes. Domáci, dobre znalý miestnych pomerov, nám však odporučil, aby sme si pre istotu pripravili náhradný program — predpoveď hlásila hustý dážď.

Najazdené :  340 km

27.09.2024 - 14. deň   Feltre (I), Belluno (I)

Vyspali sme sa celkom dobre, ale pohľad z izby neveštil príjemné počasie ☹. Bolo veľmi zamračené a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa to malo v blízkej dobe zmeniť.

 

Raňajky boli v poriadku – nejaký salám, pečivo, dokonca nám pán domáci pripravil aj vajíčka. Takže sme boli spokojní. Teda, až na to počasie. Určite nebolo vhodné na návštevu vodopádov. Nechali sme sa teda inšpirovať pánom domácim a vybrali sme sa do neďalekého mestečka Feltre.

Zabalili sme dáždniky, dobrú náladu a vyrazili objavovať historické mesto. Zaparkovať sa nám podarilo priamo v centre. Síce na platenom parkovisku, ale počas „siesty“ je parkovanie bezplatné (od 12:30 do 15:00), takže sme mali šťastie a zaplatili sme len za hodinu parkovania 😊. Hneď nás očarili historické budovy a celkovo centrum mesta. Bolo tu málo ľudí aj áut.

Po chvíli prechádzania sme objavili bránu v hradbách centra. Pred nami sa otvorilo malé námestie so stánkami.

Boli sme veľmi radi, že sa nám podarilo dostať na typický trh pre domácich, nie „umelý“ pre turistov. Samozrejme sme nakúpili rôzne drobnosti, hlavne domáce syry. Mňam, ešte teraz mi tečú slinky, ako sme ich chutnali. V čom sme mali smolu, bola blížiaca sa siesta, takže väčšina stánkov už bola zatvorená. No napriek tomu bolo otvorených dosť, aby sme minuli peniaze 😊.

Potom sme sa krásnou bránou Porta Pusterla, dokončenou v roku 1494, vybrali späť do centra. Táto brána bola jednou z troch, cez ktoré sa dalo dostať do centra.

Po pár metroch sme sa ocitli na malom námestí Piazza Maggiore, kde nás zaujala fontána Fontane Lombardesche z roku 1510, v pozadí s kostolom Chiesa dei SS. Rocco e Sebastiano z roku 1576.

Keby nebolo zlého počasia, určite by sme sa do takéhoto krásneho historického mesta nedostali. Každému tu odporúčam zastaviť sa a trochu sa poprechádzať. Žiaľ, žiadna keška sa tu v meste nenachádzala, takže sme sa vybrali za najbližšími keškami k Bazilike svätého Viktora a Korony. Je to len približne 5 km od centra mesta.

Táto stavba je tiež veľmi zaujímavá, bola postavená okolo roku 1100. Kostol získal titul bazilika minor v roku 2002 od pápeža Jána Pavla II. Ešte jedna historická zaujímavosť: v roku 1354 ho navštívil český kráľ Karol IV., ktorý tu zanechal drahocenný plášť, ktorým prikryl sarkofág svätých Viktora a Korony. Za tento dar si na oplátku vypýtal lebku svätého Viktora a ruku svätej Korony, ktoré sú teraz uložené v chráme sv. Víta na Pražskom hrade. Samozrejme, aj táto bazilika bola zatvorená – veď bola siesta 😊.

A teraz ku keškám. Mali tu byť dve v blízkosti, ale žiaľ, ani jednu sa nám nepodarilo nájsť ☹️. Aspoň sme sa pokochali parádnymi výhľadmi na Feltre.

Keď sa opäť spustil lejak, rozhodli sme sa zastaviť v nákupnom centre, kde sme ešte dokúpili veci, ktoré nám chýbali... Nevýhoda veľkého auta je, že sa doňho toho veľa zmestí 😊.

Vrátili sme sa na ubytovanie, prezliekli sa do suchého oblečenia a vybrali sa preskúmať aj mesto Belluno, v ktorom sme boli ubytovaní. Zaparkovali sme priamo v centre a vydali sa na prechádzku po tomto historickom meste. Medzi zaujímavé budovy patrí aj divadlo z roku 1835 a hneď vedľa neho brána Porta Dojona z roku 1289. Táto brána patrila medzi tri hlavné vstupné brány do mesta.

Neskôr sme sa dostali k najznámejším budovám v Bellune. Jedná sa o rímskokatolícku katedrálu San Martino a susediacu budovu. Katedrála bola dostavaná približne v roku 1624, no žiaľ dovnútra sme sa nedostali. Vedľa nej stojí zvonica z roku 1743. Zaujímavosťou tejto 67,35 metra vysokej zvonice je, že na vrchole má anjela z dreva pokrytého meďou.

Len pár metrov od katedrály, na druhej strane námestia, sa nachádza Palazzo dei Rettori – najznámejšia budova Belluna. Bola postavená v 15. storočí ako sídlo benátskych guvernérov. V roku 1547 k nej bola dodatočne pristavaná hodinová veža.

Bolo to celkom pekné námestie. Po chvíli prechádzky sme sa dostali aj na veľké námestie Piazza dei Martiri, ktoré bolo naozaj krásne a plné ľudí. Okolo námestia boli malé obchody a kaviarničky s letnými terasami. Všadeprítomné vône nás však priviedli k zvláštnym pocitom – začali sme byť hladní. Preto sme sa vybrali na našu „poslednú večeru“, ako vždy na našich výletoch.

Vybrali sme sa do pizzerie La Buca, ktorú nám odporučil pán domáci z ubytovania. Naozaj dobrá voľba.

Dali sme si cestoviny a špeciálnu hranatú pizzu. Mňam, ešte teraz nám tečú slinky.

No a potom nás už čakala len prechádzka nočným mestom k autu a návrat na ubytovanie.

Čakalo nás aj bilancovanie dovolenky, veď to bola posledná noc.

Najazdené :   82 km
Parkované :    2,60 Eur
Tankovanie:   71,11 Eur - 46,64 l
Ubytovanie:  147,60 Eur (B&B Piccole Dolomiti)

28.09.2024 - 15. deň   Cesta domov ...

Ráno sme sa opäť zobudili do daždivého rána. Pobalili sme veci, vybavili raňajky a vybrali sa na cestu domov.

Pán domáci nám poradil, aby sme nešli rovno na diaľnicu, ale skúsili prechod cez kopce. Podľa neho to bude trochu kratšie a možno sa nám naskytnú aj pekné výhľady na Dolomity.

No nestalo sa. Celé Taliansko nám lialo tak, že stierače nestíhali stierať. No nič to, tak ako nám dovolenka začala, tak aj končila – lejakom 😊. 

Prechodom do Rakúska dážď ustal a dokonca sa ukázalo aj slniečko. Cestou sme samozrejme už plánovali ďalší výlet 😊.

Čo dodať na záver? Znova sme absolvovali skvelú dovolenku. Aj keď nám počasie nie vždy prialo, podarilo sa nám objaviť nové krásne miesta, ktoré určite odporúčame navštíviť.

Najazdené :  660 km
Diaľnica  :   14,00 Eur
Tankovanie:   57,80 Eur - 42,85 l

Počet dní	:      16
Počet nocí ubytovania	:      15 (Booking.com)
Náklady na ubytovanie	:    918,24 EUR (61,22 EUR/noc)
Najazdených kilometrov	:  3251,00 km (203,19 km/deň)
Spotreba nafty	:    208,66 l (6,42 l/100 km)
Náklady na naftu	:    313,29 EUR (9,64 EUR/100 km)
Diaľnica	:      62,20 EUR
Parkovné	:      20,60 EUR
Vstupné	:      18,00 EUR
Celkové náklady	:  1332.33 EUR (83,27 EUR/deň = 41,64 EUR/osobu/deň)

<< Rakúsko a Taliansko 13.09. - 28.09.2024 - 1. časť (13.09. - 20.09.2024)