Dôkazom vysokej vody sú tabuľky s dátumom povodne a dosiahnutou výškou vody
...
Žiaľ počas našej návštevy mali zatvorené, tak sme si dali kávičku v
neďalekej modernej budove pri prístave.
Cez priehradný múr sme už v minulosti viackrát prechádzali, preto to pre nás
žiadna novinka nebola. Ale určite odporúčame navštíviť toto miesto a aj
vyhliadkovú vežu, z ktorej je vidieť naozaj doďaleka. Sledovanie vplávania a vyplávania lodí do a z plavebnej komory sa bude páčiť najmä deťom. Počas nášho prejazdu
práve jednu z dvoch plavebných komôr opravovali.
Pri pokračovaní v našej ceste sme navštívili aj zaujímavý park sôch
historických osobností v obci Číčov.
Už sa pomaly stmievalo, tak sme si začali hľadať miesto na nocovanie. Ku
keške "GC892BT- Arcibiskupský lel", ktorá je venovaná zbúranému kostolu z 11
storočia, bolo treba prejsť po poľnej ceste pár kilometrov. Toto miesto sa
nachádza naozaj uprostred ničoho. Pôvodne sme chceli nocovať pri kostolíku,
ale obávali sme sa dažďa a v prípade veľkého blata by sme sa nemuseli dostať
naspäť do civilizácie.
Vrátili sme sa kúsok späť na pevnejšiu cestu, kde sme sa rozhodli
prenocovať.
Zastavili sme približne na rovine a pri pohľade z okna sme zostali
prekvapený, prečo sa to „šero“ okolo nás hýbe. Boli to komáre, ktoré zobrali
nášho Kevina útokom. Bolo ich neskutočne veľa. Všetky úpravy auta na spanie
sme sa snažili urobiť bez vystúpenia. Nakoniec bolo treba vystúpiť ....
Potom čo sme konečne zaľahli, trvalo nám ešte hodnú chvíľu, kým sme ich
(potvorky krvilačné) všetky pozabíjali.
15.9.2020 - 2. deň Veľkolélsky ostrov (SK), Komárno (SK), Wellnes Patince (SK)
Ráno sme sa zobudili celkom dobre vyspatý. Mali sme veľké obavy, že ráno sa
komáre dostanú znovu do auta, ale bolo to nakoniec fajn. Nocovať niekde v poli síce
neprináša žiadne pekné výhľady, ale na druhej strane nás tam nikto
neruší ...
Po kávičke, čaji a raňajkách sme sa vybrali na neďaleký Velkolélsky
ostrov.
Zaparkovať sa dalo hneď pri kempingu Zlatý Hucul. Bol tu fungujúci bufet a
malá ekofarma so zvieratami.
Tento ostrov na Dunaji patrí medzi naše najkrajšie a skupina nadšencov sa
snaží o jeho zveľaďovanie a ochranu. Ďalšou zaujímavosťou je, že scenérie
ostrova boli využité pri nakrúcaní rozprávky Mahuliena zlatá panna z roku
1986. Na pamiatku bol most, ktorý vedie na ostrov, v roku 2015 pomenovaný
na „Mahulienin most“.
Informácie o ostrove nesklamali, bolo tu naozaj krásne. Lúky, kone,
pláž na brehu Dunaja ... určite by sa tu s deťmi dal stráviť pekný
výlet.
Nás však už čakalo neďaleké mesto Komárno, kde sme síce už boli, ale nové LAB
kešky nám chystali ukázať aj miesta, ktoré až tak dobre nepoznáme. Vzhľadom k
tomu, že bol štátny sviatok, tak sme zaparkovali v centre mesta bez
problémov a bez poplatku. Vytiahli sme kolobežky (výnimočne sme ich
nezabudli doma 😊) a vydali sa
do mesta ...
Známe námestie Európy bolo skoro bez ľudí. Aj známa Komárňanská pevnosť
bola zatvorená. Nám to vôbec neprekážalo, keďže sme jej prehliadku už
absolvovali v minulosti.
Po rýchlom obede sme sa zastavili pri sútoku Váhu a Dunaja. Je to veľmi
zaujímavé miesto, kde sa stretáva obrovské množstvo vody ... Na
kolobežkách sme absolvovali skoro 4 kilometre.
Následne sme sa vybrali popri hraniciach smerom na východ. No ďaleko sme
sa nedostali. Vedľa cesty sa nachádzal billboard upozorňujúci na Wellness Hotel Patince. Krajšia polovica našej výpravy hneď rozhodla, že ideme
využiť krásny slnečný deň na slnenie a plávanie v tomto peknom prostredí.
Tomu sa „nedalo“ odolať.
Cestou v Patinciach sme ešte odbočili ku keške "GC78A71 - Slovenský južný
pól". Je to najjužnejšie miesto na Slovensku. Žiaľ kešku sme nenašli, zato
sme vo vysokej žihľave získali imunitu proti reume 😊.
Hotel aj wellness nás nesklamali. Využili sme všetko, čo nám Patince
ponúkli.
Aj keď sme sa dnešný deň na mape moc neposunuli, tak teplá voda bola fajn
a my sme si poriadne oddýchli pred ďalšou cestou.
Parkovacie súradnice : 47,747872°, 18,307395°
Najazdené : 51 km
Ubytovanie: 132,84 Eur (Wellness Hotel Patince)
16.9.2020 - 3. deň Štúrovo (SK), Burda (SK), Šahy (SK), Pustý kostol (SK)
Noc bola samozrejme super, raňajky tiež. Po raňajkách sme sa rýchlo pobalili a
vybrali sa ďalej do najbližšej dediny.
V obci Žitava sa nachádza zaujímavý pamätník na historickú udalosť z roku
1606. Na tomto mieste podpísali mierovú dohodu Habsburgovci s Osmanskou
ríšou. Mier bol podpísaný na 20 rokov. Osmanská ríša prvý krát uznala
Habsburgovcov ako partnerov. Pamätník bol postavený pri príležitosti 400
výročia tejto udalosti.
Pri našej ceste smerom na východ sme navštívili obec Kravany nad
Dunajom. Tu sa im podarilo v roku 2013 na brehu Dunaja postaviť 17 metrov
vysokú vyhliadkovú vežu. Okolie tejto veže bolo veľmi pekne udržiavané, na
brehu Dunaja boli lehátka ...
Stačilo vyšliapať len 90 schodov aby sme si mohli užiť výhľady do okolia,
hlavne na mohutný Dunaj. Škoda len, že neboli lepšie podmienky na
výhľady 😊.
Do Štúrova sme sa dostali približne o 11 tej hodine. Zaparkovať sa nám podarilo
pri známom kúpalisku Vadas. Odtiaľ je to do centra len na skok. Na
prehliadku dobre známeho mesta sme opäť použili kolobežky. Tu na rovine je
to, podľa nás, super dopravný prostriedok.
Prešli sme námestím, navštívili vojenský cintorín. Málokto vie, že na
tomto cintoríne je pochovaných vyše 5 000 sovietskych vojakov, ktorí
zomreli počas druhej svetovej vojny.
Ono je to vlastne taký paradox, že podľa nás, najznámejšie veci Štúrova sa
nenachádzajú v Štúrove 😊. Je
to napríklad most Márie Valérie spájajúci Štúrovo s maďarským Ostrihomom, ktorý bol
postavený v roku 1895. V roku 1944 ho ustupujúce nemecké vojská
vyhodili do vzduchu. Nanovo ho postavili až v roku 2001. To druhé je
vlastne pohľad na baziliku sv. Štefana v Ostrihome, ktorá sa týči na malom
pahorku nad mestom. Tento pohlaď je jedinečný. Takýto pohľad na baziliku nemajú ani na
Maďarskej strane Dunaja 😊.
Náš pobyt v Štúrove sme zakončili tradične zmrzlinou na námestí. Kolobežky
s nami zvládli cca 4 km okruh po keškách a LABkách v tomto meste.
Na dnes sme si naplánovali ešte aj turistiku do pohoria Burda. Je to
najmenšie a najnižšie položené pohorie na Slovensku. V obci Kamenica nad Hronom sme zaparkovali pri vstupe do lesa neďaleko červenej TZT.
Prvé metre boli dosť náročné, ale nie z dôvodu stúpania, ale pre množstvo útočiacich komárov. Ako sme sa postupne dostávali vyššie a na otvorenejší
priestor, tak aj komárov ubúdalo. TZT nás viedla po náučnom
chodníku s názvom „Náučný chodník Kováčovské kopce juh“. Po úvodnom
stúpaní to bola vlastne prechádzka po hrebeni pohoria Burda.
Informačné tabule majú už svoje najlepšie časy za sebou, no dozvedeli sme
sa všeličo zaujímavé, napríklad o roztrúsenom stepnom poraste, agátovom
lesíku, o skalnej flóre a faune...
Odbočky z červenej TZT viedli k rôznym vyhliadkam, z ktorých bol pekný
pohľad na meandre Hrona. Ten sa vlieva v týchto miestach do Dunaja. V
diaľke bolo vidieť Štúrovo ako aj baziliku v Ostrihome.
Najkrajšia skalná vyhliadka sa nachádza vo
výške 310 metrov nad morom.
Urobili sme si pár fotografií a rozhodovali sme sa, či pokračovať ďalej po TZT
a potom sa vrátiť k autu po asfaltovej ceste alebo to otočiť. Rozhodli sme sa pre
návrat lesom. (Tu by mohla nasledovať výhovorka, že sme chceli dýchať
čistý vzduch ... ale ... len sa nám nechcelo šľapať o pár kilometrov naviac 😊)
Celá prechádzka bola veľmi príjemná. Trvala nám asi 2,5 hodiny a prešli
sme vyše 5 km.
Pokračovali sme popri hraniciach s maďarskom až do mesta Šahy. Tu sme mali
naplánovanú malú prechádzku mestom, aby sme získali indície pre kešku
"GC2CG35 - Šahanské Trio". Toto malé mesto sa nám zapáčilo. Zaujímavý bol
kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1734, vedľa ktorej stojí hlavná
budova kláštora premonštrátov.
Nemenej zaujímavá je aj Synagóga „status quo ante“, ktorá bola postavená
v roku 1852. V súčasnosti je stavba pekne obnovená a slúži ako galéria a
centrum súčasného umenia – Menora Saag Centrum Artis. Vedľa nej sa
nachádza aj malá kaviarnička, kde sme si chvíľu posedeli a dali si dobrú
kofolu 😊.
Dnes sme plánovali spať v aute, tak sme sa pomaly vybrali ďalej popri
hranici a začali hľadať miesto, kde by sme mohli stráviť noc. Prešli sme
asi 25 km a pri obci Veľká Čalomija sme odbočili k miestu s názvom Pustý
Kostol.
Prišli sme po asfaltovej ceste až ku rekonštruovanej ruine kostola. Okolie
bolo upravené, boli tu aj drevené lavice na sedenie. Ideálne miesto zostať
na noc.
Kým sa nám varila večera, poprechádzali sme sa po okolí a z informačných tabúľ sme
zistili zaujímavé informácie o tomto mieste.
Kostol bol podľa archeologických zistení postavený niekedy v 11. - 12.
storočí a preto patrí k najstarším sakrálnym stavbám na celom Slovensku.
Počas svojej existencie bol viackrát zničený, obnovený ale aj prestavaný.
Fungoval približne do roku 1868, odkedy začal chátrať. Táto lokalita Pustého
kostola predstavuje významné archeologické nálezisko. Teraz sa tu nachádza
oddychová zóna s upravenou zeleňou a lavičkami.
Po dobrej večeri sme unavení padli do postele a tešili sa na ranné fotky
tohto miesta.
Parkovacie súradnice : 48,077392°, 19,205338°
Najazdené : 118 km
17.9.2020 - 4. deň Halič (SK), Fiľakovo (SK), Kameňolom Mačacia (SK)